.andrej Babiš nie je prvým oligarchom, ktorý dnes v Česku vlastní vplyvné médium. Vydavateľstvo Ekonomie, pod ktoré patria Hospodářske noviny, Respekt a Ekonom, ovláda podnikateľ Zdeněk Bakala. Daniel Křetinský z EPH a Patrik Tkáč z J&T zase nedávno kúpili najväčšie vydavateľstvo Ringier Axel Springer, ktoré má pod palcom nielen populárny časopis Reflex, ale aj bulvárne tituly Blesk či Aha! Babišova akvizícia však bije do očí najviac. Jednak má nielen biznis záujmy, ale je aj vo vysokej politickej funkcii. Vydavateľstvo Mafra, ktoré kúpil Babiš, je navyše lídrom v oblasti serióznej žurnalistiky. Jeho hlavné tromfy – denníky Mladá fronta Dnes a Lidové noviny – boli doteraz považované za elitu medzi klasickými novinami.
Aj preto musel Babiš za posledný rok často odpovedať na otázky, prečo si ich vlastne kupoval. Bývalý redaktor Mladej fronty Dnes Antonín Viktora v tom má jasno: „Pred rokom bol síce Babiš miliardár, no v zásade úsmevná figúrka, ktorá sa pomocou banálnych hesiel o korupcii snaží vytvoriť úspešnú politickú stranu. V momente, keď si kúpil vplyvné noviny, sa však stal takmer rovnakou témou ako pád vlády premiéra Petra Nečasa.“
Podľa Viktoru si tým zároveň Babiš kúpil aj rešpekt a všetci sa ho začali báť. Aj v redakcii Mladej fronty Dnes nervozita po nečakanom príchode Andrej Babiša stúpla. „Boli aj pokusy sformovať odbory, respektíve nejakú vnútornú opozíciu. Väčšine však bolo jasné, že je definitívny koniec.”
.prvé týždne s oligarchom
Viktora si to uvedomil, keď ho vedenie redakcie poslalo urobiť reportáž z českej predvolebnej kampane. Ako redaktor strávil jeden deň práve s Babišom. Nikto mu síce neprikázal, ako má písať, no pri koncipovaní článku sa necítil komfortne. „Bol to obrovský vnútorný boj, o vlastnom majiteľovi sa píše strašne ťažko.” Viktora priznáva, že ani s citlivou témou Babišovej spolupráce s ŠtB si v redakcii dlho nevedeli rady. „Kým sme sa dohadovali, kto to vlastne bude robiť, ako sa k tomu postaviť a ako to novinársky spracovať, kolegovia z iných médií zverejňovali aj nové odhalenia. Nemali sme z Babiša strach, len to bola pre nás nová situácia.”
Niektoré redakcie sa rozhodli pre špecifické pravidlá, aby sa takejto situácii vyhli. Napríklad v českom týždenníku Respekt uhľobaróna Bakalu, ktorého biznis býva tiež spájaný s politikou, sa rozhodli o svojom majiteľovi nepísať vôbec. Šéfredaktor Erik Tabery to dokonca ohlásil verejne s tým, že je to lepšie, ako byť v neustálom podozrení, že píšu v Bakalov prospech. A že na trhu je dostatok médií, ktoré kontrolujú aj činnosť majiteľa Respektu. Vstup oligarchu do konkrétneho média zároveň neznamená okamžité zmeny vo vedení redakcie. V prvej fáze sa obe strany – šéfovia novín aj nový investor – snažia presvedčiť, že v skutočnosti sa nič podstatné nezmení.
Napríklad finančná skupina Penta sa pred kúpou týždenníka Trend, denníka Plus 1 deň a týždenníka Plus 7 dní dohodla s manažérmi týchto médií na polročnej lehote ich ďalšieho zotrvania vo firme. Približne pol roka vydržali na svojich postoch aj šéfredaktori Babišových novín – Mladej fronty Dnes a Lidových novín. Ale tváriť sa, že sa nič nestalo, je jednoducho nemožné. Život s oligarchom je predsa len iný, aj keby v redakciách v skutočnosti všetko fungovalo po starom. Ilustrovať sa to dá na jednoduchom príklade, ktorý sa odohral v denníku Mladá fronta Dnes.
.podozrievaní novinári
Andrej Babiš nevystupoval pred minuloročnými parlamentnými voľbami v Česku len v politickej reklame. Svoju tvár nasadil aj do reklamy na produkty svojho hodlingu Agrofert. A robil to vo veľkom marketingovom štýle. V reklame na Vodňanské kura si napríklad zahral spolu s hokejistom Jaromírom Jágrom. Správa, že miliardár, ktorý vstupuje do politiky, robí reklamu na hydinu s hokejovou legendou, je natoľko príťažlivá, že by jej zrejme neodolal žiadny novinový editor. Zverejnila ju aj Mladá fronta Dnes. „Myslím, že by sme to napísali aj vtedy, keby nás nekúpil Babiš. Keďže nás však vlastnil, čelili sme tvrdej kritike či posmešným reakciám čitateľov. Bola to, skrátka, schizofrénia,” vysvetľuje bývalý redaktor denníka Viktora.
Prípad s kuraťom je skôr úsmevný, no dobre vystihuje, čo je najväčší problém média, ktoré vlastní biznisovo (politicky) exponovaný človek: za všetkým, čo vyjde alebo nevyjde v novinách, sa automaticky hľadá súvislosť s ich majiteľom.
Keď sa napríklad bývalý investigatívny reportér Mladej fronty Dnes Tomáš Syrovátka pustil do privatizačnej kauzy, v ktorej má čo vysvetľovať aj súčasný český premiér Bohuslav Sobotka (ČSSD), jeho strana to vnímala ako objednávku zo strany Babiša. V tom čase sa totiž dostal do verejného konfliktu s premiérom, ako minister financií mal navyše prístup k dôležitým informáciám, ktoré s kauzou súvisia. „Vtedy som pochopil, že pod Babišom sa nedá robiť investigatíva, pretože sa na vás všetci pozerajú cez prizmu toho, že vás kúpil,” vysvetľuje Syrovátka.
Aj ľudia z konkurenčných médií začali brať články, ktoré vychádzali v Mladej fronte Dnes, s rezervou. „Čokoľvek sme napísali o Babišovi, nikdy to podľa nich nebolo dosť tvrdé. Počúvali sme, že sa ho bojíme a podobne,“ hovorí Viktora. Podobným otázkam môžu v budúcnosti čeliť aj médiá v rukách Penty. Daniel Lipšic napríklad obvinil jej spolumajiteľa Jaroslava Haščáka, že stojí za trestným stíhaním jeho spolupracovníkov. Penta mu odkázala, že zápas o charakter štátu medzi nimi a Lipšicom sa odohráva akurát tak v hlave tohto politika. Ak by túto kauzu otvorilo alebo živilo médium Penty, pôsobí to úplne inak, ako keď o nej informujú nezaujaté noviny. Inými slovami, aj keby sa novinári s Pentou za chrbtom správali profesionálne, čelili by podozreniam, že sú žoldnieri oligarchu.
.zvetrávanie
V takejto atmosfére dochádza k niečomu, čo sa dá nazvať ako zvetrávanie pôvodných novín. Redaktori sú znechutení, keďže pracovať v pôvodnom režime už nie je možné – najmä v prípade investigatívcov či komentátorov. Niežeby im nový majiteľ rovno volal a domáhal sa zmien, alebo to od nich požadovali manažéri vo vydavateľstve. Zvyšuje sa však podozrievavosť širokého publika: novinári tak musia zvažovať aj to, ako bude ich práca vyzerať zvonka. Určite im pritom napadne aj to, ako sa asi zatvári nový majiteľ, keď si ich článok prečíta. V prípade spravodajského denníka či internetového portálu je však takýto prístup nemysliteľný. A už vôbec nie je možný v situácii, ak je majiteľ média ministrom a lídrom vládnej strany (Babiš), alebo šéfom finančnej skupiny, ktorá operuje v takmer každom odvetví ekonomiky (Haščák).
Hoci zvonka sa javí ako jediné pokušenie servilnosť redakcie alebo cenzúra v prospech majiteľa, riziko je aj opačné. Pod tlakom zo všetkých strán môžu mať totiž novinári pocit, že musia byť kritickejší, akoby boli za normálnych okolností – s cieľom neustále presviedčať svojich čitateľov, že nepíšu podľa želania majiteľa novín. „Ak vás kúpi politik a vplyvný biznismen, ide to proti základnému princípu žurnalistiky. Aj keby Babiš do svojich novín priamo nezasahoval, nemôže to fungovať,“ hovorí bývalý šéfredaktor Lidových novín Dalibor Balšínek, ktorý z nich odišiel – spolu s viacerými kolegami – práve na protest proti ich kúpe Babišom. Dnes vedie Balšínek internetový portál echo24.cz.
Ak by si totiž noviny plnili svoju funkciu dobre, skôr či neskôr by museli Andreja Babiša poškodiť, keďže ich úlohou je písať o politikoch kriticky, respektíve s odstupom. „Aj keby som mal ako šéfredaktor úplnú slobodu, neviem si predstaviť, že by som svojou prácou poškodzoval majiteľa firmy. Ani Babiš si nekúpil noviny preto, aby mu robili problémy,“ myslí si Balšínek. Riziko pre vydavateľstvo vlastnené Babišom vidí aj v obchodnej rovine. „Médiá nie sú hydináreň, kľúčovou hodnotou novín sú ľudia a ich vnútorná sloboda. Zdá sa, že Babiš to nechápe, takže predpokladám, že vydavateľstvo Mafra bude strácať trhovú hodnotu a nervozita bude narastať,“ predpovedá Balšínek.
.s Babišom sa hádame
Po príchode Babiša bola šesť mesiacov šéfredaktorkou Mladej fronty Dnes známa investigatívna novinárka Sabina Slonková. „Keď nás kúpil, aj ja som už mal napísanú výpoveď. Sabina však bola pre mňa zárukou, že neohne chrbát,” hovorí bývalý redaktor Syrovátka. Slonková si získala sympatie kolegov aj tým, že po svojom príchode dala jednému z členov vedenia novín jasne najavo, že si nepraje žiadne zásahy do obsahu denníka. V priebehu pol roka, keď viedla Mladú frontu Dnes, zverejnili noviny aj niekoľko zaujímavých káuz – vrátane privatizačnej aféry, do ktorej bol namočený líder Babišovej strany vo voľbách do Európskeho parlamentu.
Denník podrobne písal aj o eštebákoch, ktorí pôsobia v Babišových firmách. Ani Slonková však nevydržala v redakcii dlho, odišla začiatkom tohto leta. Dôvodom pritom nemuseli byť len možné tlaky zo strany inzerentov, ktorým sa nepáčilo, že Mladá fronta Dnes ich pri investigatíve nijako nešetrí. Podľa viacerých zdrojov boli problémom aj jej slabé manažérske schopnosti. Dnes tak stoja na čele vydavateľstva Mafra ľudia, ktorých možno označiť ako Babišov výber. No hoci má tento vplyvný podnikateľ a politik veľa peňazí, je zrejmé, že chce, aby jeho noviny dosahovali dobré hospodárske výsledky a zaujímali publikum.
„Myslím, že Babiš nás ani nečíta, predpokladám, že má na to svojich ľudí. On má totiž denne aj dvadsať stretnutí, jeho čas je rozpočítaný na minúty. Občas mi, samozrejme, zavolá, že má nejaký tip, na tom však nevidím nič zlé. No ak si myslíte, že teraz sem bude Babiš nalievať peniaze a tľapkať nás po pleci za reklamné články, tak ho dobre nepoznáte. Ja som sem prišiel preto, aby som robil úspešné noviny. Hospodárske výsledky a čítanosť nemám ako oklamať,“ hovorí súčasný šéfredaktor Lidových novín István Léko. Pred nástupom do Mafry však prevádzkoval spravodajský portál Česká pozice, do ktorého nalial Babiš asi 1,5 milióna eur. Portál je dnes súčasťou Lidových novín. Léko sa netají, že sú s Babišom dobrí priatelia, stretávajú sa približne raz za týždeň. Dokonca priznal, že občas mu príde od Babiša esemeska aj v noci.
Ich blízky vzťah však považuje za výhodu. „Práve vďaka tomu, že sa poznáme, môžem redakcii lepšie zaručiť nezávislosť, keďže si s ním môžem veci vydiskutovať. Nemusíte mi veriť, ale veľa sa aj hádame, pretože v politike sa často správa naivne,“ tvrdí Léko. Ak by chcel Babiš získať vplyv na obsah novín, ktoré vlastní, mohol by to podľa neho robiť efektívnejšie – cez inzerciu. „Myslím, že by sa našlo dosť vydavateľstiev, ktoré by na taký obchod pristúpili,“ hovorí Léko. Podľa neho doplácajú Lidové noviny na svojho majiteľa úplne inak. Napríklad informácie z ministerstva financií, ktoré riadi Babiš, unikajú častejšie skôr ku konkurencii. „Keďže Babiš je teraz v chúlostivej situácii, profitujú z toho iné noviny ako my,“ tvrdí Léko.
.príznaky cenzúry
Ani Babišovi kritici netvrdia, že Mladá fronta či Lidové noviny pod novým vedením sú prvoplánovými reklamnými nosičmi svojich majiteľov. „Viem si však predstaviť, ako tam teraz prebiehajú porady – o kom písať, alebo, naopak, nepísať. Predpokladám, že tam funguje istá autocenzúra,“ myslí si bývalý šéfredaktor Lidových novín Balšínek. Dôležité je totiž nielen to, čo sa napíše, ale aj to, čo sa nenapíše. Lidové noviny sa napríklad len okrajovo venovali rozsiahlym výmenám na ministerstve financií po nástupe Andreja Babiša. A to napriek tomu, že ich šéfredaktor Léko je dlhoročný ekonomický novinár. Léko však oponuje, že noviny zverejnili viacero kritických článkov, napríklad o ministerke spravodlivosti za Babišovu stranu. „Napísali sme aj to, že by mala odstúpiť. Nie som tu preto, aby som ako Babišov štít odrážal jeho kauzy.“
V prípade Mladej fronty Dnes sa zase rozpadlo investigatívne oddelenie, ktoré malo tradíciu, rešpekt aj obrovský dosah na verejnú mienku. V jeho priestoroch dnes sedia redaktori spoločenského magazínu. Podľa bývalých redaktorov Babišových novín vzbudzuje nedôveru aj nový šéfredaktor Mladej fronty Dnes Jaroslav Plesl, respektíve člen vedenia Mafry František Nachtigall, ktorý má po Slonkovej odchode pod palcom všetky regionálne redakcie tohto denníka. V čase, keď obaja pôsobili v časopise Týden, tam totiž vychádzali články, zhovievavé ku kmotrom českej politiky – napríklad k Romanovi Janouškovi.
V Mladej fronte Dnes pod ich vedením sa už podľa informácií .týždňa objavili aj náznaky tvrdého zasahovania do obsahu. Rozruch vyvolal napríklad článok o tom, aké má Babišova strana problémy so zostavením kandidátky pre komunálny voľby v Prahe. Za ten mal byť jeho autor popoťahovaný priamo vedením redakcie. Vnútorné napätie v redakcii údajne vyvolal aj pokus pretlačiť do novín Babišovu fotku so známym popovým spevákom Richardom Krajčom, ktorý ho podporil v kampani. Keďže domáce oddelenie to odmietlo, vedenie novín ju chcelo zaradiť do pražskej prílohy. Ani tam však nepochodilo, takže fotka napokon vyšla na kultúre.
.ľudia si vyberú
Časopis .týždeň požiadal o rozhovor aj Plesla s Nachtigallom. Plesl to odmietol s tým, že je pracovne zaneprázdnený a vo funkcii šéfredaktora Mladej fronty Dnes pôsobí krátko. Nachtigall, ktorý je dnes označovaný za najvplyvnejšieho človeka vo vedení vydavateľstva Mafra, zase tvrdí, že s obsahom novín nemá nič spoločné. „Vnútri redakcie sú čoraz väčšie obavy, že noviny budú vychádzať Babišovi v ústrety. V princípe si však nemyslím, že mu môže výrazne pomôcť, keď sa objaví v novinách jeho fotka s nejakým známym človekom,” uvažuje bývalý redaktor Mladej fronty Dnes Syrovátka. Podľa neho sa to ukázalo napríklad v českých prezidentských voľbách, kde médiá vo veľkom podporovali Karla Schwarzenberga, no ľudia aj tak zvolili Miloša Zemana. „Za väčší problém považujem, že Babiš paralyzoval práve spomínanú investigatívu. To znamená, že noviny už neodhalia žiadnu veľkú kauzu, ktorá by mu mohla uškodiť.”
Aj preto musel Babiš za posledný rok často odpovedať na otázky, prečo si ich vlastne kupoval. Bývalý redaktor Mladej fronty Dnes Antonín Viktora v tom má jasno: „Pred rokom bol síce Babiš miliardár, no v zásade úsmevná figúrka, ktorá sa pomocou banálnych hesiel o korupcii snaží vytvoriť úspešnú politickú stranu. V momente, keď si kúpil vplyvné noviny, sa však stal takmer rovnakou témou ako pád vlády premiéra Petra Nečasa.“
Podľa Viktoru si tým zároveň Babiš kúpil aj rešpekt a všetci sa ho začali báť. Aj v redakcii Mladej fronty Dnes nervozita po nečakanom príchode Andrej Babiša stúpla. „Boli aj pokusy sformovať odbory, respektíve nejakú vnútornú opozíciu. Väčšine však bolo jasné, že je definitívny koniec.”
.prvé týždne s oligarchom
Viktora si to uvedomil, keď ho vedenie redakcie poslalo urobiť reportáž z českej predvolebnej kampane. Ako redaktor strávil jeden deň práve s Babišom. Nikto mu síce neprikázal, ako má písať, no pri koncipovaní článku sa necítil komfortne. „Bol to obrovský vnútorný boj, o vlastnom majiteľovi sa píše strašne ťažko.” Viktora priznáva, že ani s citlivou témou Babišovej spolupráce s ŠtB si v redakcii dlho nevedeli rady. „Kým sme sa dohadovali, kto to vlastne bude robiť, ako sa k tomu postaviť a ako to novinársky spracovať, kolegovia z iných médií zverejňovali aj nové odhalenia. Nemali sme z Babiša strach, len to bola pre nás nová situácia.”
Niektoré redakcie sa rozhodli pre špecifické pravidlá, aby sa takejto situácii vyhli. Napríklad v českom týždenníku Respekt uhľobaróna Bakalu, ktorého biznis býva tiež spájaný s politikou, sa rozhodli o svojom majiteľovi nepísať vôbec. Šéfredaktor Erik Tabery to dokonca ohlásil verejne s tým, že je to lepšie, ako byť v neustálom podozrení, že píšu v Bakalov prospech. A že na trhu je dostatok médií, ktoré kontrolujú aj činnosť majiteľa Respektu. Vstup oligarchu do konkrétneho média zároveň neznamená okamžité zmeny vo vedení redakcie. V prvej fáze sa obe strany – šéfovia novín aj nový investor – snažia presvedčiť, že v skutočnosti sa nič podstatné nezmení.
Napríklad finančná skupina Penta sa pred kúpou týždenníka Trend, denníka Plus 1 deň a týždenníka Plus 7 dní dohodla s manažérmi týchto médií na polročnej lehote ich ďalšieho zotrvania vo firme. Približne pol roka vydržali na svojich postoch aj šéfredaktori Babišových novín – Mladej fronty Dnes a Lidových novín. Ale tváriť sa, že sa nič nestalo, je jednoducho nemožné. Život s oligarchom je predsa len iný, aj keby v redakciách v skutočnosti všetko fungovalo po starom. Ilustrovať sa to dá na jednoduchom príklade, ktorý sa odohral v denníku Mladá fronta Dnes.
.podozrievaní novinári
Andrej Babiš nevystupoval pred minuloročnými parlamentnými voľbami v Česku len v politickej reklame. Svoju tvár nasadil aj do reklamy na produkty svojho hodlingu Agrofert. A robil to vo veľkom marketingovom štýle. V reklame na Vodňanské kura si napríklad zahral spolu s hokejistom Jaromírom Jágrom. Správa, že miliardár, ktorý vstupuje do politiky, robí reklamu na hydinu s hokejovou legendou, je natoľko príťažlivá, že by jej zrejme neodolal žiadny novinový editor. Zverejnila ju aj Mladá fronta Dnes. „Myslím, že by sme to napísali aj vtedy, keby nás nekúpil Babiš. Keďže nás však vlastnil, čelili sme tvrdej kritike či posmešným reakciám čitateľov. Bola to, skrátka, schizofrénia,” vysvetľuje bývalý redaktor denníka Viktora.
Prípad s kuraťom je skôr úsmevný, no dobre vystihuje, čo je najväčší problém média, ktoré vlastní biznisovo (politicky) exponovaný človek: za všetkým, čo vyjde alebo nevyjde v novinách, sa automaticky hľadá súvislosť s ich majiteľom.
Keď sa napríklad bývalý investigatívny reportér Mladej fronty Dnes Tomáš Syrovátka pustil do privatizačnej kauzy, v ktorej má čo vysvetľovať aj súčasný český premiér Bohuslav Sobotka (ČSSD), jeho strana to vnímala ako objednávku zo strany Babiša. V tom čase sa totiž dostal do verejného konfliktu s premiérom, ako minister financií mal navyše prístup k dôležitým informáciám, ktoré s kauzou súvisia. „Vtedy som pochopil, že pod Babišom sa nedá robiť investigatíva, pretože sa na vás všetci pozerajú cez prizmu toho, že vás kúpil,” vysvetľuje Syrovátka.
Aj ľudia z konkurenčných médií začali brať články, ktoré vychádzali v Mladej fronte Dnes, s rezervou. „Čokoľvek sme napísali o Babišovi, nikdy to podľa nich nebolo dosť tvrdé. Počúvali sme, že sa ho bojíme a podobne,“ hovorí Viktora. Podobným otázkam môžu v budúcnosti čeliť aj médiá v rukách Penty. Daniel Lipšic napríklad obvinil jej spolumajiteľa Jaroslava Haščáka, že stojí za trestným stíhaním jeho spolupracovníkov. Penta mu odkázala, že zápas o charakter štátu medzi nimi a Lipšicom sa odohráva akurát tak v hlave tohto politika. Ak by túto kauzu otvorilo alebo živilo médium Penty, pôsobí to úplne inak, ako keď o nej informujú nezaujaté noviny. Inými slovami, aj keby sa novinári s Pentou za chrbtom správali profesionálne, čelili by podozreniam, že sú žoldnieri oligarchu.
.zvetrávanie
V takejto atmosfére dochádza k niečomu, čo sa dá nazvať ako zvetrávanie pôvodných novín. Redaktori sú znechutení, keďže pracovať v pôvodnom režime už nie je možné – najmä v prípade investigatívcov či komentátorov. Niežeby im nový majiteľ rovno volal a domáhal sa zmien, alebo to od nich požadovali manažéri vo vydavateľstve. Zvyšuje sa však podozrievavosť širokého publika: novinári tak musia zvažovať aj to, ako bude ich práca vyzerať zvonka. Určite im pritom napadne aj to, ako sa asi zatvári nový majiteľ, keď si ich článok prečíta. V prípade spravodajského denníka či internetového portálu je však takýto prístup nemysliteľný. A už vôbec nie je možný v situácii, ak je majiteľ média ministrom a lídrom vládnej strany (Babiš), alebo šéfom finančnej skupiny, ktorá operuje v takmer každom odvetví ekonomiky (Haščák).
Hoci zvonka sa javí ako jediné pokušenie servilnosť redakcie alebo cenzúra v prospech majiteľa, riziko je aj opačné. Pod tlakom zo všetkých strán môžu mať totiž novinári pocit, že musia byť kritickejší, akoby boli za normálnych okolností – s cieľom neustále presviedčať svojich čitateľov, že nepíšu podľa želania majiteľa novín. „Ak vás kúpi politik a vplyvný biznismen, ide to proti základnému princípu žurnalistiky. Aj keby Babiš do svojich novín priamo nezasahoval, nemôže to fungovať,“ hovorí bývalý šéfredaktor Lidových novín Dalibor Balšínek, ktorý z nich odišiel – spolu s viacerými kolegami – práve na protest proti ich kúpe Babišom. Dnes vedie Balšínek internetový portál echo24.cz.
Ak by si totiž noviny plnili svoju funkciu dobre, skôr či neskôr by museli Andreja Babiša poškodiť, keďže ich úlohou je písať o politikoch kriticky, respektíve s odstupom. „Aj keby som mal ako šéfredaktor úplnú slobodu, neviem si predstaviť, že by som svojou prácou poškodzoval majiteľa firmy. Ani Babiš si nekúpil noviny preto, aby mu robili problémy,“ myslí si Balšínek. Riziko pre vydavateľstvo vlastnené Babišom vidí aj v obchodnej rovine. „Médiá nie sú hydináreň, kľúčovou hodnotou novín sú ľudia a ich vnútorná sloboda. Zdá sa, že Babiš to nechápe, takže predpokladám, že vydavateľstvo Mafra bude strácať trhovú hodnotu a nervozita bude narastať,“ predpovedá Balšínek.
.s Babišom sa hádame
Po príchode Babiša bola šesť mesiacov šéfredaktorkou Mladej fronty Dnes známa investigatívna novinárka Sabina Slonková. „Keď nás kúpil, aj ja som už mal napísanú výpoveď. Sabina však bola pre mňa zárukou, že neohne chrbát,” hovorí bývalý redaktor Syrovátka. Slonková si získala sympatie kolegov aj tým, že po svojom príchode dala jednému z členov vedenia novín jasne najavo, že si nepraje žiadne zásahy do obsahu denníka. V priebehu pol roka, keď viedla Mladú frontu Dnes, zverejnili noviny aj niekoľko zaujímavých káuz – vrátane privatizačnej aféry, do ktorej bol namočený líder Babišovej strany vo voľbách do Európskeho parlamentu.
Denník podrobne písal aj o eštebákoch, ktorí pôsobia v Babišových firmách. Ani Slonková však nevydržala v redakcii dlho, odišla začiatkom tohto leta. Dôvodom pritom nemuseli byť len možné tlaky zo strany inzerentov, ktorým sa nepáčilo, že Mladá fronta Dnes ich pri investigatíve nijako nešetrí. Podľa viacerých zdrojov boli problémom aj jej slabé manažérske schopnosti. Dnes tak stoja na čele vydavateľstva Mafra ľudia, ktorých možno označiť ako Babišov výber. No hoci má tento vplyvný podnikateľ a politik veľa peňazí, je zrejmé, že chce, aby jeho noviny dosahovali dobré hospodárske výsledky a zaujímali publikum.
„Myslím, že Babiš nás ani nečíta, predpokladám, že má na to svojich ľudí. On má totiž denne aj dvadsať stretnutí, jeho čas je rozpočítaný na minúty. Občas mi, samozrejme, zavolá, že má nejaký tip, na tom však nevidím nič zlé. No ak si myslíte, že teraz sem bude Babiš nalievať peniaze a tľapkať nás po pleci za reklamné články, tak ho dobre nepoznáte. Ja som sem prišiel preto, aby som robil úspešné noviny. Hospodárske výsledky a čítanosť nemám ako oklamať,“ hovorí súčasný šéfredaktor Lidových novín István Léko. Pred nástupom do Mafry však prevádzkoval spravodajský portál Česká pozice, do ktorého nalial Babiš asi 1,5 milióna eur. Portál je dnes súčasťou Lidových novín. Léko sa netají, že sú s Babišom dobrí priatelia, stretávajú sa približne raz za týždeň. Dokonca priznal, že občas mu príde od Babiša esemeska aj v noci.
Ich blízky vzťah však považuje za výhodu. „Práve vďaka tomu, že sa poznáme, môžem redakcii lepšie zaručiť nezávislosť, keďže si s ním môžem veci vydiskutovať. Nemusíte mi veriť, ale veľa sa aj hádame, pretože v politike sa často správa naivne,“ tvrdí Léko. Ak by chcel Babiš získať vplyv na obsah novín, ktoré vlastní, mohol by to podľa neho robiť efektívnejšie – cez inzerciu. „Myslím, že by sa našlo dosť vydavateľstiev, ktoré by na taký obchod pristúpili,“ hovorí Léko. Podľa neho doplácajú Lidové noviny na svojho majiteľa úplne inak. Napríklad informácie z ministerstva financií, ktoré riadi Babiš, unikajú častejšie skôr ku konkurencii. „Keďže Babiš je teraz v chúlostivej situácii, profitujú z toho iné noviny ako my,“ tvrdí Léko.
.príznaky cenzúry
Ani Babišovi kritici netvrdia, že Mladá fronta či Lidové noviny pod novým vedením sú prvoplánovými reklamnými nosičmi svojich majiteľov. „Viem si však predstaviť, ako tam teraz prebiehajú porady – o kom písať, alebo, naopak, nepísať. Predpokladám, že tam funguje istá autocenzúra,“ myslí si bývalý šéfredaktor Lidových novín Balšínek. Dôležité je totiž nielen to, čo sa napíše, ale aj to, čo sa nenapíše. Lidové noviny sa napríklad len okrajovo venovali rozsiahlym výmenám na ministerstve financií po nástupe Andreja Babiša. A to napriek tomu, že ich šéfredaktor Léko je dlhoročný ekonomický novinár. Léko však oponuje, že noviny zverejnili viacero kritických článkov, napríklad o ministerke spravodlivosti za Babišovu stranu. „Napísali sme aj to, že by mala odstúpiť. Nie som tu preto, aby som ako Babišov štít odrážal jeho kauzy.“
V prípade Mladej fronty Dnes sa zase rozpadlo investigatívne oddelenie, ktoré malo tradíciu, rešpekt aj obrovský dosah na verejnú mienku. V jeho priestoroch dnes sedia redaktori spoločenského magazínu. Podľa bývalých redaktorov Babišových novín vzbudzuje nedôveru aj nový šéfredaktor Mladej fronty Dnes Jaroslav Plesl, respektíve člen vedenia Mafry František Nachtigall, ktorý má po Slonkovej odchode pod palcom všetky regionálne redakcie tohto denníka. V čase, keď obaja pôsobili v časopise Týden, tam totiž vychádzali články, zhovievavé ku kmotrom českej politiky – napríklad k Romanovi Janouškovi.
V Mladej fronte Dnes pod ich vedením sa už podľa informácií .týždňa objavili aj náznaky tvrdého zasahovania do obsahu. Rozruch vyvolal napríklad článok o tom, aké má Babišova strana problémy so zostavením kandidátky pre komunálny voľby v Prahe. Za ten mal byť jeho autor popoťahovaný priamo vedením redakcie. Vnútorné napätie v redakcii údajne vyvolal aj pokus pretlačiť do novín Babišovu fotku so známym popovým spevákom Richardom Krajčom, ktorý ho podporil v kampani. Keďže domáce oddelenie to odmietlo, vedenie novín ju chcelo zaradiť do pražskej prílohy. Ani tam však nepochodilo, takže fotka napokon vyšla na kultúre.
.ľudia si vyberú
Časopis .týždeň požiadal o rozhovor aj Plesla s Nachtigallom. Plesl to odmietol s tým, že je pracovne zaneprázdnený a vo funkcii šéfredaktora Mladej fronty Dnes pôsobí krátko. Nachtigall, ktorý je dnes označovaný za najvplyvnejšieho človeka vo vedení vydavateľstva Mafra, zase tvrdí, že s obsahom novín nemá nič spoločné. „Vnútri redakcie sú čoraz väčšie obavy, že noviny budú vychádzať Babišovi v ústrety. V princípe si však nemyslím, že mu môže výrazne pomôcť, keď sa objaví v novinách jeho fotka s nejakým známym človekom,” uvažuje bývalý redaktor Mladej fronty Dnes Syrovátka. Podľa neho sa to ukázalo napríklad v českých prezidentských voľbách, kde médiá vo veľkom podporovali Karla Schwarzenberga, no ľudia aj tak zvolili Miloša Zemana. „Za väčší problém považujem, že Babiš paralyzoval práve spomínanú investigatívu. To znamená, že noviny už neodhalia žiadnu veľkú kauzu, ktorá by mu mohla uškodiť.”
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.