OPLATÍ SA ČÍTAŤ Matthew Dicks: Paměti imaginárního kamaráda (Argo, 2014)
„Zvláštní, že učitelé chodí takových let na vysokou, aby se dozvěděli, jak správně učit, ale spousta se jich za celou dobu nenaučí to nejjednodušší. Třeba jak děti rozesmát. A dát jim najevo, že je má rád.” Autorom tohto presného pozorovania je Budo. Budo je imaginárny priateľ Maxa. Max je malý chlapec. Má milujúcich rodičov, chodí do pomerne dobrej školy a je autista. Buda si vymyslel, aby mu pomohol s tým, čo jemu samému nejde. Matthew Dicks, americký spisovateľ a učiteľ na základnej škole, napísal pútavý, napínavý, miestami až dojímavý príbeh, v ktorom je Budo rozprávač a Max hlavný hrdina. Max sa ocitne v ohrození, Budo a ďalší imaginárni kamaráti sa mu snažia pomôcť. Nemajú to ľahké. Max to nemá ľahké. Nielen zaujímavý pohľad do života autistického dieťaťa, aj vzrušujúci román o statočnosti, hrdinstve a láske to je. Zaujme každého, pre učiteľov by sa však mal stať povinným čítaním.
.jk
OPLATÍ SA ČÍTAŤ Maroš Krajňak: Informácia (Trio, 2013)
Za posledné tri roky napísal Maroš Krajňak tri knihy. Každá z nich sa dostala do finále Ceny Anasoft litera. Debut Carpathia z roku 2011 nás prekvapil: zrazu tu bol autor s vlastným, svojským, ničomu nepodobným štýlom, s vlastnými príbehmi ukotvenými v kraji na rozhraní troch štátov, ktorý obývajú Rusíni a dejú sa v ňom nezvyčajné veci. Entropia z roku 2012 potvrdila, že nešlo o náhodu, v súvislosti s aktuálnou Informáciou už možno celkom jasne skonštatovať, že Maroš Krajňak vytvoril svoj vlastný štýl, svoj rusínsky magický realizmus. Fedy a Vaxo sa vracajú do Florinskej monarchie, neúspešne z nej unikajú a znovu sa vracajú. Do Florinskej monarchie, toho tajomného kraja, kde minulosť nikdy celkom neodišla, kde sa dejú zvláštne veci. Náročné čítanie, v ktorom sa dá ľahko stratiť, no nie je to nepríjemné. Ak by autor svoje texty trochu sprehľadnil a odvážil sa viac redigovať a škrtať, jeho magický realizmus by bol ešte účinnejší a údernejší.
.jk
OPLATÍ SA VIDIEŤ A POČÚVAŤ Vernisáž výstavy / Večer s Jurajom Alexandrom
Pätnásty ročník festivalu Konvergencie sa naplno rozbehne síce až 15. septembra, no už tento týždeň, konkrétne vo štvrtok, 11. septembra, začína dôležitou a zaujímavou „chuťovkou”. V tento deň bude totiž v krásnych priestoroch bratislavskej Design Factory, ktorá je tradičným domovom festival, vernisáž fotografií Daniely Meressy Rusnokovej, Jarmily Uhlíkovej, Martiny Šimkovičovej a ďalších fotografiek a fotografov z minulých ročníkov festivalu. Špeciálnym hosťom vernisáže bude skvelý violončelista, dlhoročný člen legendárnych Warchalovcov a človek rozhľadený v rôznych hudobných žánroch Juraj Alexander. Počuť a vidieť hudbu. Na Konvergenciách sa to deje už neuveriteľných pätnásť rokov. Všetko najlepšie k okrúhlym narodeninám!
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Ryan Adams: Ryan Adams (Blue Note/PAX-AM)
Americký pesničkár Ryan Adams sa pred tromi rokmi vrátil s jemným akustickým albumom Ashes and Fire, dokonca nahral aj jeho voľné pokračovanie, no po sessions, ktoré ho stáli 100-tisíc dolárov z vlastného vrecka, zistil, že je už niekde inde. Založil si vlastné nahrávacie štúdio, zavolal svojich starých kamarátov a nahral svižný rockový album, ktorý je vlastne aj poctou zvuku rockových kapiel z 80. rokov. Po bližšom počúvaní sa v jedenástich pesničkách vynára Ryan taký, akého ho poznáme ‒ v pesničkách Kim a My Wrecking Ball je ako folkový trubadúr, v Shadows a I Am Safe cítiť jeho alt-countryové korene a v svižných kusoch Stay With Me a Gimme Something Good ukazuje, že vie zložiť aj svižný rockový kus, na aký by bol hrdý aj Tom Petty. Adamsov nový album je ako zrkadlo nasmerované na jeho najzaujímavejšiu tvorbu z prvej polovice minulého desaťročia.
.peter Bálik
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Bebel Gilberto: Tudo (Sony Masterworks)
Jemné melódie. Spojenie týchto dvoch slov sa teraz používa. I keď je prinajmenšom sporné. Výraz môže byť jemný, spev. A hudba. Aj tá jemná má rôznu umeleckú úroveň. U nás počuť viac tú s nižšou úrovňou. Preto ju mnohí automaticky kamsi odsúvajú. A ktorá má v oblasti ľahšej múzy vyššiu úroveň? Napríklad hudba Brazílčanky Bebel Gilberto. Tá je už približne od roku 2000 na výslní nielen v Brazílii. Nemá hromový hlas, ani nežongluje speváckou technikou, ale vie to inak – nežne šepkať. A to zaberá! K tomu hojdavá bossa nova, mäkký zvuk, filigránske aranžmány, plážová atmosféra pobrežia Kalifornie (tam sa totiž album Tudo nahrával). A piesne? Je v nich „tudo“ – všetko. Všetko pekné. Albumová tutovka. Ako kaviár vysokej akosti.
.miroslav Potoček
„Zvláštní, že učitelé chodí takových let na vysokou, aby se dozvěděli, jak správně učit, ale spousta se jich za celou dobu nenaučí to nejjednodušší. Třeba jak děti rozesmát. A dát jim najevo, že je má rád.” Autorom tohto presného pozorovania je Budo. Budo je imaginárny priateľ Maxa. Max je malý chlapec. Má milujúcich rodičov, chodí do pomerne dobrej školy a je autista. Buda si vymyslel, aby mu pomohol s tým, čo jemu samému nejde. Matthew Dicks, americký spisovateľ a učiteľ na základnej škole, napísal pútavý, napínavý, miestami až dojímavý príbeh, v ktorom je Budo rozprávač a Max hlavný hrdina. Max sa ocitne v ohrození, Budo a ďalší imaginárni kamaráti sa mu snažia pomôcť. Nemajú to ľahké. Max to nemá ľahké. Nielen zaujímavý pohľad do života autistického dieťaťa, aj vzrušujúci román o statočnosti, hrdinstve a láske to je. Zaujme každého, pre učiteľov by sa však mal stať povinným čítaním.
.jk
OPLATÍ SA ČÍTAŤ Maroš Krajňak: Informácia (Trio, 2013)
Za posledné tri roky napísal Maroš Krajňak tri knihy. Každá z nich sa dostala do finále Ceny Anasoft litera. Debut Carpathia z roku 2011 nás prekvapil: zrazu tu bol autor s vlastným, svojským, ničomu nepodobným štýlom, s vlastnými príbehmi ukotvenými v kraji na rozhraní troch štátov, ktorý obývajú Rusíni a dejú sa v ňom nezvyčajné veci. Entropia z roku 2012 potvrdila, že nešlo o náhodu, v súvislosti s aktuálnou Informáciou už možno celkom jasne skonštatovať, že Maroš Krajňak vytvoril svoj vlastný štýl, svoj rusínsky magický realizmus. Fedy a Vaxo sa vracajú do Florinskej monarchie, neúspešne z nej unikajú a znovu sa vracajú. Do Florinskej monarchie, toho tajomného kraja, kde minulosť nikdy celkom neodišla, kde sa dejú zvláštne veci. Náročné čítanie, v ktorom sa dá ľahko stratiť, no nie je to nepríjemné. Ak by autor svoje texty trochu sprehľadnil a odvážil sa viac redigovať a škrtať, jeho magický realizmus by bol ešte účinnejší a údernejší.
.jk
OPLATÍ SA VIDIEŤ A POČÚVAŤ Vernisáž výstavy / Večer s Jurajom Alexandrom
Pätnásty ročník festivalu Konvergencie sa naplno rozbehne síce až 15. septembra, no už tento týždeň, konkrétne vo štvrtok, 11. septembra, začína dôležitou a zaujímavou „chuťovkou”. V tento deň bude totiž v krásnych priestoroch bratislavskej Design Factory, ktorá je tradičným domovom festival, vernisáž fotografií Daniely Meressy Rusnokovej, Jarmily Uhlíkovej, Martiny Šimkovičovej a ďalších fotografiek a fotografov z minulých ročníkov festivalu. Špeciálnym hosťom vernisáže bude skvelý violončelista, dlhoročný člen legendárnych Warchalovcov a človek rozhľadený v rôznych hudobných žánroch Juraj Alexander. Počuť a vidieť hudbu. Na Konvergenciách sa to deje už neuveriteľných pätnásť rokov. Všetko najlepšie k okrúhlym narodeninám!
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Ryan Adams: Ryan Adams (Blue Note/PAX-AM)
Americký pesničkár Ryan Adams sa pred tromi rokmi vrátil s jemným akustickým albumom Ashes and Fire, dokonca nahral aj jeho voľné pokračovanie, no po sessions, ktoré ho stáli 100-tisíc dolárov z vlastného vrecka, zistil, že je už niekde inde. Založil si vlastné nahrávacie štúdio, zavolal svojich starých kamarátov a nahral svižný rockový album, ktorý je vlastne aj poctou zvuku rockových kapiel z 80. rokov. Po bližšom počúvaní sa v jedenástich pesničkách vynára Ryan taký, akého ho poznáme ‒ v pesničkách Kim a My Wrecking Ball je ako folkový trubadúr, v Shadows a I Am Safe cítiť jeho alt-countryové korene a v svižných kusoch Stay With Me a Gimme Something Good ukazuje, že vie zložiť aj svižný rockový kus, na aký by bol hrdý aj Tom Petty. Adamsov nový album je ako zrkadlo nasmerované na jeho najzaujímavejšiu tvorbu z prvej polovice minulého desaťročia.
.peter Bálik
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Bebel Gilberto: Tudo (Sony Masterworks)
Jemné melódie. Spojenie týchto dvoch slov sa teraz používa. I keď je prinajmenšom sporné. Výraz môže byť jemný, spev. A hudba. Aj tá jemná má rôznu umeleckú úroveň. U nás počuť viac tú s nižšou úrovňou. Preto ju mnohí automaticky kamsi odsúvajú. A ktorá má v oblasti ľahšej múzy vyššiu úroveň? Napríklad hudba Brazílčanky Bebel Gilberto. Tá je už približne od roku 2000 na výslní nielen v Brazílii. Nemá hromový hlas, ani nežongluje speváckou technikou, ale vie to inak – nežne šepkať. A to zaberá! K tomu hojdavá bossa nova, mäkký zvuk, filigránske aranžmány, plážová atmosféra pobrežia Kalifornie (tam sa totiž album Tudo nahrával). A piesne? Je v nich „tudo“ – všetko. Všetko pekné. Albumová tutovka. Ako kaviár vysokej akosti.
.miroslav Potoček
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.