Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kto po Harabinovi? Časť dva.

.jozef Majchrák .časopis .politika

V polovici septembra budú členovia Súdnej rady opäť voliť predsedu Najvyššieho súdu. Dočkáme sa konečne nástupcu Štefana Harabina na kľúčovom poste justície?

Na úvod si zhrňme známe fakty: Žiadny z uchádzačov v rámci predchádzajúcej voľby, teda ani Harabin, v tejto voľbe kandidovať nemôže, o tento post sa budú uchádzať traja noví kandidáti. Bývalý Harabinov štátny tajomník Daniel Hudák, známy aj z kauzy Bonanno, sudkyňa Najvyššieho súdu (NS) Daniela Švecová, ktorú navrhla Sudcovská rada Krajského súdu v Trnave, a sudca NS Ivan Rumana, ktorý sa navrhol sám.

.zojkári a pragmatici
Jasnou favoritkou je Daniela Švecová, ktorá môže zohrať úlohu väčšinovo prijateľnej kandidátky. Jej zvolenie však nemusí byť takou hladkou záležitosťou, ako sa na prvý pohľad zdá. Súdna rada je totiž rozdelená na tri názorové skupiny sudcov a ich taktika môže voľbu ešte poriadne zamotať. Prvú skupinu tvoria sudcovia Peter Straka, Rudolf Čirč, Dušan Čimo, Elena Berthotyová, Jozef Vozár a Ján Kľučka, dlhodobí kritici Harabina, ktorí reprezentujú postoje iniciatívy Za otvorenú justíciu (ZOJ). Druhou skupinou sú podporovatelia Štefana Harabina ako predsedníčka Združenia sudcov Slovenska Dana Bystrianska, sudcovia Igor Burger, Imrich Volkai a sudkyňa Alena Šišková. Tretiu skupinu možno pracovne označiť ako „pragmatici“. Títo nechcú na čele NS Harabina, ale niektoré postoje predstaviteľov ZOJ považujú za príliš radikálne. Podľa nich by sa malo zabudnúť na minulosť a sudcovia by sa už nemali rozdeľovať na dobrých a zlých, na harabinovcov a antiharabincov. K tejto skupine sa dajú priradiť sudcovia Ján Vanko, Milan Ďurica či predseda bratislavského krajského súdu Ľuboš Sádovský. Bude k nim asi patriť aj premiérov poradca Eduard Bárány, ktorý v Súdnej rade zrejme nahradí Jaroslava Chleboviča (toho nedávno odvolala vláda).
Ak by sa „zojkári“ dohodli s „pragmatikmi“, dosiahnuť dostatočný počet hlasov, potrebných na zvolenie Švecovej, by nemal byť problém. Podľa informácií .týždňa však takáto dohoda zatiaľ neexistuje.
Kameňom sváru pritom nie je osoba Švecovej. Viacerí zástupcovia „zojkárov“ v Súdnej rade už verejne povedali, že si jej podporu vedia predstaviť. A to napriek tomu, že Švecová nie je žiadnou hrdinkou sudcovského odboja proti harabinovským pomerom v justícii. V roku 2010 musela dokonca čeliť kritike Aliancie Fair-play, že ako podpresedníčka Najvyššieho súdu nesie zodpovednosť za dodatočné prerozdelenie už raz pridelených súdnych spisov bez použitia elektronickej podateľne. Do tohto roku siahajú aj korene jej sporu s Harabinom, keď ju ním ovládaná Súdna rada už nezvolila do funkcie podpredsedníčky NS. Čo presne bolo v pozadí sporu medzi Švecovou a Harabinom, sa nevie, viacerí sudcovia NS sa však domnievajú, že svojmu vtedajšiemu šéfovi jednoducho odmietla v nejakej veci vyhovieť a ten jej to nezabudol. Švecová si tiež, podobne ako mnohí sudcovia, podala takzvanú diskrimanačnú žalobu, v ktorej namietali, že sú diskriminovaní oproti sudcom Špeciálneho súdu. Na druhej strane, Švecová už túto žalobu stiahla, verejne podporila Harabinových kritikov a nikto si netrúfne spochybniť ani jej odbornosť. Na vlastnej koži pocítila, čo znamená Harabinova nepriazeň.
Jej zvolenie však za istých okolností môže skomplikovať fakt, že „zojkári“ a „pragmatici“ sa zatiaľ nevedia dohodnúť na tom, kto by mal obsadiť post predsedu Súdnej rady. Táto funkcia sa nedávnou zmenou ústavy oddelila od postu predsedu Najvyššieho súdu a o jej obsadení budú tiež rozhodovať členovia Súdnej rady. „Pragmatici“ by na tomto poste radi videli sudkyňu Janu Bajánkovú, ktorá v predchádzajúcej voľbe predsedu NS kandidovala proti Harabinovi ako kandidátka ministra Boreca.

.klučka verzus Bajánková
Skupina dlhodobých kritikov Harabina má však pocit, že ďalší kompromisný kandidát na čele dôležitej justičnej inštitúcie by už bol v rozpore s víziou razantných zmien v súdnictve, po ktorých roky volali. Ich kandidátom na post šéfa Súdnej rady je bývalý ústavný sudca Ján Klučka, ktorého nedávno za člena tejto inštitúcie nominoval prezident Kiska. Z prostredia „zojkárov“ tiež zaznievajú hlasy, že pragmatici môžu kalkulovať aj s tým, aby v septembrovej voľbe šéfa Najvyššieho súdu opäť nebol nikto zvolený a v ďalšej voľbe by tak zase mohli navrhnúť Janu Bajánkovú.
Situáciu okolo voľby znejasňujú tiež informácie, že parlament ešte pred zasadnutím Súdnej rady vymení svojich nominantov v tejto inštitúcii.
To, či čoskoro spoznáme nástupcu Štefana Harabina, bude závisieť najmä od dohody reprezentantov dvoch skupín slovenských sudcov. Obidve skupiny Harabina a jeho metódy odmietajú, odlišujú sa však nielen v odvahe, s akou to doteraz dávali najavo, ale aj v pohľade na zmeny, ktoré by mali nastať po jeho páde. Spor medzi týmito dvoma skupinami zatiaľ prebieha len pred očami zasvätencov, mimo záujmu verejnosti. Ak však ani o dva týždne nebude zvolený šéf Najvyššieho súdu, môže sa to zmeniť.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite