Azda žiadna iná historická udalosť tým nie je postihnutá viac, ako SNP. Keď si odkaz Povstania privlastnili na štyridsať rokov komunisti a keď sa jeho význam interpretoval výhradne podľa záujmov štátovládnej strany, dosiahol sa nezdravý stav, v ktorom sa protifašistický odboj de facto zredukoval na odboj komunistický. Po páde režimu v roku 1989 začala obroda spoločnosti a z našich životov sme postupne odstraňovali škodlivé ideologické nátery. No takmer sme, ako hovorí známe príslovie, vyliali z vaničky spolu s vodou aj dieťa.
Horlivá snaha o demokratizáciu spoločnosti vyústila okrem iného v spochybňovanie významu Povstania, ktoré bolo v očiach širokej verejnosti až priveľmi späté s jeho komunistickým výkladom. Situáciu obratne využili sympatizanti ľudáckeho režimu. Tí Povstanie interpretovali ako puč a videli v ňom škodlivý bratovražedný boj, ktorý podkopal základy „nášho” štátu. Hlasno bolo počuť slová nebohého J. C. Hronského, ktorý SNP označil za „pohyb hŕstky Slovákov a mnohých cudzích“. Ozval sa aj niekdajší popredný ideológ ľudáctva a tvorca doktríny slovenského národného socializmu Štefan Polakovič. Vyzval historikov, aby „objektívne“ zhodnotili význam SNP, čím bola myslená jeho kritika na pozadí ľudáckej interpretácie protifašistického odboja. K diskreditácii Povstania prispeli aj nízke, nacionalizmom rozdúchavané protičeské nálady, ktorých cieľom bola historická rehabilitácia slovenskej štátnosti v rokoch 1939 – 1945.
Nemožno sa preto čudovať, že pod vplyvom týchto okolností a nálad bol v Bratislave premenovaný Most SNP na Nový most a v Žiline Námestie SNP na Námestie Andreja Hlinku. Výpovedná hodnota žilinského príkladu je znásobená tým, že po Hlinkovi bolo námestie už raz pomenované – v rokoch existencie Slovenského štátu. V symbolickej rovine nebolo možné väčšmi spochybniť význam Povstania, ktorého hlavným cieľom bola vojenská a politická porážka Hlinkových ľudákov. Povestným klincom do rakvy boli a sú odhalené pamätné tabule exponovaných politikov HSĽS či Lex Hlinka.
Aj keď to tak podľa veľkosti blížiacich sa osláv pôsobiť nebude, predsa sa zdá, že Povstanie bolo okyptené o politický odkaz a apel, ktorý v sebe obsahuje. Akoby sa dnes jeho význam nachádzal výhradne v neškodnej, deklaratívnej rovine: „Sme odvážni, rozhodne odvážnejší, ako napr. Česi“. To, čo nám v roku 1944 dodalo odvahu, sa spomína už menej. A pritom program protifašistického odboja, ktorý bol artikulovaný vo Vianočnej dohode, nezhrdzavel ani za sedemdesiat rokov: porážka fašistických, rasistických a totalitarizujúcich síl, snaha o ďalší demokratický rozvoj obnoveného Československa či zaručenie náboženskej slobody, pravda, pod podmienkou striktného zákazu zasahovania cirkvi do vedenia štátu.
Keď v roku 1993 vznikla Slovenská republika, malo Povstanie potenciál stať sa jej konštitutívnym fundamentom. Do preambuly ústavy sme však radšej vložili významovo nekonfliktný príbeh o Cyrilovi a Metodovi. Prečo? Dôvod je možno celkom prozaický. Politické ciele Povstania nie sú zlučiteľné so snahami o čiastkovú rehabilitáciu ľudákov (Lex Hlinka, busta F. Ďurčanského, pamätné tabule J. Tisa), ani s narastajúcim vplyvom niektorých prúdov politického katolicizmu na Slovensku. Do zbierky nášho národného pantheonu pribudol ďalší, myšlienkovo vyprázdnený a zneškodnený príbeh.
.autor sa amatérsky venuje histórii.
Horlivá snaha o demokratizáciu spoločnosti vyústila okrem iného v spochybňovanie významu Povstania, ktoré bolo v očiach širokej verejnosti až priveľmi späté s jeho komunistickým výkladom. Situáciu obratne využili sympatizanti ľudáckeho režimu. Tí Povstanie interpretovali ako puč a videli v ňom škodlivý bratovražedný boj, ktorý podkopal základy „nášho” štátu. Hlasno bolo počuť slová nebohého J. C. Hronského, ktorý SNP označil za „pohyb hŕstky Slovákov a mnohých cudzích“. Ozval sa aj niekdajší popredný ideológ ľudáctva a tvorca doktríny slovenského národného socializmu Štefan Polakovič. Vyzval historikov, aby „objektívne“ zhodnotili význam SNP, čím bola myslená jeho kritika na pozadí ľudáckej interpretácie protifašistického odboja. K diskreditácii Povstania prispeli aj nízke, nacionalizmom rozdúchavané protičeské nálady, ktorých cieľom bola historická rehabilitácia slovenskej štátnosti v rokoch 1939 – 1945.
Nemožno sa preto čudovať, že pod vplyvom týchto okolností a nálad bol v Bratislave premenovaný Most SNP na Nový most a v Žiline Námestie SNP na Námestie Andreja Hlinku. Výpovedná hodnota žilinského príkladu je znásobená tým, že po Hlinkovi bolo námestie už raz pomenované – v rokoch existencie Slovenského štátu. V symbolickej rovine nebolo možné väčšmi spochybniť význam Povstania, ktorého hlavným cieľom bola vojenská a politická porážka Hlinkových ľudákov. Povestným klincom do rakvy boli a sú odhalené pamätné tabule exponovaných politikov HSĽS či Lex Hlinka.
Aj keď to tak podľa veľkosti blížiacich sa osláv pôsobiť nebude, predsa sa zdá, že Povstanie bolo okyptené o politický odkaz a apel, ktorý v sebe obsahuje. Akoby sa dnes jeho význam nachádzal výhradne v neškodnej, deklaratívnej rovine: „Sme odvážni, rozhodne odvážnejší, ako napr. Česi“. To, čo nám v roku 1944 dodalo odvahu, sa spomína už menej. A pritom program protifašistického odboja, ktorý bol artikulovaný vo Vianočnej dohode, nezhrdzavel ani za sedemdesiat rokov: porážka fašistických, rasistických a totalitarizujúcich síl, snaha o ďalší demokratický rozvoj obnoveného Československa či zaručenie náboženskej slobody, pravda, pod podmienkou striktného zákazu zasahovania cirkvi do vedenia štátu.
Keď v roku 1993 vznikla Slovenská republika, malo Povstanie potenciál stať sa jej konštitutívnym fundamentom. Do preambuly ústavy sme však radšej vložili významovo nekonfliktný príbeh o Cyrilovi a Metodovi. Prečo? Dôvod je možno celkom prozaický. Politické ciele Povstania nie sú zlučiteľné so snahami o čiastkovú rehabilitáciu ľudákov (Lex Hlinka, busta F. Ďurčanského, pamätné tabule J. Tisa), ani s narastajúcim vplyvom niektorých prúdov politického katolicizmu na Slovensku. Do zbierky nášho národného pantheonu pribudol ďalší, myšlienkovo vyprázdnený a zneškodnený príbeh.
.autor sa amatérsky venuje histórii.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.