Spoveď duše

Bolo to zjavenie, láska na prvé počutie, dotyk hlbiny, šumenie mora, blesky nad posvätnou horou, skrátka, spirituálny vnem. Starší kamaráti si nosili platne zMaďarska a Juhoslávie, my sme si to od nich nahrávali na kotúčaky a kazeťáky. Bral som do rúk gitaru a skúšal hrať tiež tak ako metaloví velikáni. Oni ma naučili milovať klasiku, Bacha, Beethovena, Rachmaninova, pretože, aj keď sa to nezdá, tam sú korene bigbítu. Metal je existenciálny, autentický, je to hlbina a vnútorná spoveď duše. Odkrýva jazvy a ventiluje výkriky o stratenosti v kozme, o zúfalstve, o týraní, o rozvrátených rodinách, o otcoch v krimináloch, o matkách prostitútkach, o túlaní sa po uliciach, o skorumpovanej spoločnosti, o farizejských politikoch. Metal, ale aj punk sú vždy revoltou voči totalitnému mysleniu, preto boli v konflikte s komunistickým establišmentom. Dnes sú v konflikte s rasizmom, nacizmom a všetkými -izmami, ktoré sa pokúšajú svet sploštiť a glorifikovať neomylných vodcov. A či metal škodí? Je zrkadlom, barometrom zla v spoločnosti. Mňa metal vždy viedol k dobru, k súcitu a k hlbinám spirituality. Netvrdím, že v metale nie sú aj patologické amorbídne javy. Sú, ale tie patria na psychiatrické kliniky.
Nikdy ma neoslovovali telesá, ktoré explicitne hlásali zlo, násilie a bezhlavo zvracali texty o zahnívajúcich mŕtvolách či dehonestovali kresťanstvo. Gýčovitosť a trápne pubertálne pózy sú v metale ako všade inde, nehovoriac o štylizovanom satanizme. Metal je jednoducho bohato servírované menu, sú tam braky, ale aj perly a drahokamy, ktoré patria do klenotnice svetovej hudby. Každý nech volí srdcom. Rok čo rok chodím slúžiť bohoslužby pre rockerov, punkáčov a metalistov na undergroundový festival do Trutnova a teším sa na bratskú a pokojamilovnú atmosféru.
.juraj Jordán Dovala, biskup Československej cirkvi husitskej