Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Oplatí sa

.časopis .kultúra

OPLATÍ SA ČÍTAŤ Edward Lewis Wallant: Nájemníci pana Moonblooma (Plus, 2014)
„Kdyby se sobě mohli vyhnout, určitě by tak učinili, nikoli proto, že by se neměli rádi, ale proto, že neměli vůbec nic společného.” Len to, že bývajú koncom päťdesiatych rokov v jednom zo štyroch chátrajúcich činžiakoch na dolnom Manhattane, ktoré vlastní firma Moonbloom Reality a tú zas vlastní Irwin Moonbloom. Hrdinom knihy však nie je on, ale jeho neúspešný mladší brat Norman, ktorý je v týchto domoch správcom. Každý týždeň vyberá nájomné a pritom nahliada do životov nájomníkov. Tvoria pestré panoptikum: niekoľko židov (starší majú na predlaktiach vytetované čísla), Nemka, ktorá pracovala v koncentráku, zopár Talianov, jeden Číňan, niekoľko černochov. Žijú v hetero aj homo vzťahoch, všeličo prežili, všeličo ich ťaží, po všeličom túžia. A sťažujú sa Normanovi, ktorý si s tým nevie rady, až raz... Múdry, svižne napísaný román veľkého amerického spisovateľa, ktorého sme nepoznali len preto, že keď v roku 1962 zomrel, mal iba 36 rokov.
.jk

OPLATÍ SA ČÍTAŤ Dan Rhodes: Zlato
(Argo, 2014)
Miyuki, mladá žena, rodená Angličanka s vizážou Japonky, trávi pravidelne  pár dní sama na chladnom, upršanom anglickom vidieku, aby si „upratala v hlave“.  Netuší čo ju to bude stáť. Prechádza sa v zime a daždi po skalnatom pobreží, chodí po zaspatej anglickej dedine, sedí dlhé hodiny v krčme, pozoruje miestnych  štamgastov a pije veľa piva. Čo už len z anglickej nudy postaví britský autor Dan Rhodes, ktorého „úchylka” spočíva v tom, že na svojom blogu uverejňuje negatívne recenzie vlastných kníh? Nuž, podaril sa mu majstrovský kúsok. Z nudy nás postupne vovádza do krásneho príbehu, naplneného humorom, priateľstvom, láskou a smútkom. S Miyuki strávime deväť dní, všetky nenápadné autorom nastražené „čechovovské pušky“ v závere vystrelia. A naplní sa aj kliatba, že ak si za sebou stokrát kýchnete bez toho aby vám niekto povedal na zdravie, zomriete. A zistíte tiež, že zomrieť sa dá v rôznych významoch.
.natália Pišútová

OPLATÍ SA VIDIEŤ Hráč
(Réžia: Ignas Jonynas, Litva/Lotyšsko 2013)
Vilniuský rodák Ignas Jonynas sa narodil v roku 1971, študoval na Litovskej akadémii hudby, filmu a televízie, doposiaľ nakrúcal krátke filmy a reklamy, vlani debutoval celovečernou snímkou Hráč. Filmom, ktorý aj ostrieľanému kinofilovi dokáže v mnohých momentoch vyraziť dych – obsahom aj formou. Hlavným hrdinom je Vincentas, urastený fešák v strednom veku, zamestnanec záchrannej zdravotnej služby. Obľúbený v kolektíve spolupracovníkov, obľúbený medzi klientmi pre svoju pohotovosť a obetavosť. Sprvu žije sám, potom sa na neho usmeje šťastie v podobe kolegyne Ievy. Záchranári si voľné chvíle medzi výjazdmi do terénu krátia hraním stolových dostihov. Alebo stávkami na chrtie dostihy, alebo... Samozrejme, o peniaze. Vincentas prehráva príliš často, finančné suchoty ho nútia premýšľať, ako sa dostať k prachom. Príbehov o gamblerskej vášni pozná kinematografia naozaj mnoho, ale tento vám určite zostane v pamäti.
.zuzana Mojžišová

OPLATÍ SA POČÚVAŤ The Bug: Angels And Devils
(Ninja Tune /Wegart)
Cesty britského producenta Kevina Martina sú zásadne nepredvídateľné. Za posledné dve dekády namočil prsty do nespočetných odnoží ostrovného hip-hopu, industrialu a elektroniky. Kým štartovným bodom sólového projektu The Bug bol dancehall, jeho štvrtá nahrávka je opäť posun vpred, do nebezpečnejších, experimentálnych teritórií. Verte jej názvu! Prvá polovica „Angels“ akoby vznikla v čarokrásnej krajine spánku, meditácie a omamných látok. Organ, ozveny, hypnotické rytmy sa však postupne zintenzívňujú a pripravujú poslucháča na prekvapivo plynulý pád z nebies do hlbokých pekiel „Devils.“ Grime a hip-hop sú v podaní Martina a jeho hostí nespútanou, fascinujúcou jazdou cez zámok hrôz nepokojne desivého nočného Londýna. Takto znie urbánny punk 21. storočia, ak ho vybavíte dostatkom stimulantov, drsných nihilistických rýmov a temnej industriálnej elektroniky.
.tomáš Slaninka

OPLATÍ SA POČÚVAŤ Lana Del Ray: Ultraviolence
(Interscope)
V tieni novinky pôsobí Lanin predvlaňajší album Born To Die ako neučesaná zmes rôznych vplyvov a štýlov, ktoré okrem speváčkinho zadymeného altu zjednocovala viac či menej citeľná atmosféra krásnych strát a nostalgie. Protiváhou niekoľkých silnejších vecí, ktoré by sa nestratili ani na soundtracku Twin Peaks, boli jalové vplyvy hopsavého popu. Ako sa ukázalo, tých sa dnes 29-ročná Lana dokázala úspešne zbaviť. Jednoliaty štýl Ultraviolence by sa dal čiastočne prirovnať k ozvene produkcie 4AD a neskoršieho triphopu. Odkaz americkej pesničkárskej tradície zostal prítomný latentne. Šedou eminenciou albumu je producent a gitarista Dan Auerbach (The Black Keys). Pomalšie tempá, spev rozliehajúci sa nad štruktúrou skladieb v dozvukoch a echách, vintage gitary, ktoré nedominujú, ale akcentujú, lokálne kontrasty a jasná koncepcia pesničkárskej alternatívy.
.martin Chrobák

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite