Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Orbánovské strašidlo

.ondřej Šlechta .časopis .klub

Európu obchádza strašidlo Viktora Orbána. Maďarský premiér si už za svoje názory stihol vyslúžiť rôzne prezývky.

Napríklad „Putin z pusty“, „Viktátor“ alebo „maďarský Chávez“. Kritizujúce pohľady vyvolal aj jeho prejav na tábore mládeže v rumunskom Baile Tusnad, kde odmietol západný koncept liberálnej demokracie, ktorý podľa neho brzdí rozvoj národného štátu v 21. storočí.
Podľa agentúry MTI Orbán vyhlásil, že na svete momentálne prebieha súťaž o to, kto vytvorí štát, ktorý dovedie národ k úspechu.  „Svet sa dnes pokúša pochopiť systémy, ktoré nie sú západné, nie sú liberálne, možno nie sú ani demokraciami a napriek tomu sú úspešné,“ povedal maďarský premiér. A menoval Singapur, Čínu, Indiu, Rusko a Turecko.
Patrí sa dodať, že s predstavou úpadku liberálnej demokracie, ktorá v 21. storočí nebude schopná konkurovať dravým autoritárskym spoločnostiam v Ázii, koketujú viacerí známi spoločenskí vedci. Navzdory morálnej panike nemožno nikomu vyčítať, ak chce premýšľať o veciach, ktoré sú v hlavnom prúde tabu, napríklad o udržateľnosti súčasného západného modelu demokracie, a to ani vrcholnému politikovi.
Orbán v prejave odsúdil predchádzajúci liberálny štát za to, že nedokázal chrániť spoločenský majetok, nezaväzoval vlády, aby uznali, že zahraniční Maďari sú súčasťou maďarského národa, neochránil štát pred zadlžením a rodiny pred daňovým otroctvom.
Základom novej formy štátneho zriadenia Maďarska má byť konkurencieschopný národný štát, založený na práci a úcte ku kresťanstvu. Podobne sa Orbán vyjadril už v roku 2012 v nemeckom denníku Handelsblatt, keď povedal, že akútnym problémom súčasných demokracií je slabosť ich lídrov, pričom prezidentský systém je pravdepodobne vhodnejší na vykonanie reforiem, ako systém parlamentný.
Predstavy o konzervatívnom a národnom štáte Maďari už včlenili do novej ústavy z roku 2012, ktorá sa explicitne odvoláva na Boha, svätoštefanskú korunu, ruší názov Maďarská republika a nahrádza ho Maďarskom, pričom priamo dáva maďarskej vláde zodpovednosť za Maďarov žijúcich za hranicami Maďarska.  Opozícia pri prijatí novej ústavy tvrdila, že jej text oslabuje demokratickú kontrolu a vyváženosť, keďže Fidesz do ústavy zakotvil, že niektoré zmeny je možné robiť iba s dvojtretinovou väčšinou hlasov. Sporné bolo aj obmedzenie právomocí ústavného súdu.
Nie je ťažké pochopiť, prečo je maďarská politika tak vyhrotená. O Orbánovi si môžeme myslieť, čo chceme, ale faktom zostáva, že program Fideszu nie je determinovaný až takým typickým členením na pravicu a ľavicu, ako skôr tradičným maďarským konfliktom medzi „kurucmi“ a „labancami“. Zatiaľ čo labanci v minulosti sympatizovali s rakúskym cisárom (videné dnešným pohľadom, ide o ľudí sympatizujúcich s Bruselom), kuruci boli považovaní za protihabsburských rebelov, a vôbec, obrancov všetkého „maďarského“ v sporoch s Viedňou. Táto dichotómia sa na maďarskej politike podpisuje aj dnes. Bol to „neoliberálny socialista“ Ferenc Gyurcsány, premiér v rokoch 2004 až 2009, kto chcel Maďarsko prebudovať po vzore Tony Blaira, zanechal ho však v tristnom stave s rozpočtovým deficitom 6,7 percenta, dvojnásobne vyšším ako vtedajší priemer štátov EÚ. Dnes je Maďarsko jednou z mála krajín, ktorá má deficit pod úrovňou maastrichtských 3 percent HDP.
Po skúsenostiach s Gyurcsányovou érou preto Orbán pred niekoľkými rokmi začal „konzervatívnu revolúciu“ a kampaň za návrat Maďarska Maďarom, čo okrem iného obsahuje aj program „nacionalizácie“ bánk, ktorý spočíva v „dočasnom“ zdanení finančných ústavov a energetických a komunikačných monopolov, čím sa otvorene sleduje vyhnanie veľkých cudzích bánk z trhu, aby tak maďarské banky získali viac než polovičný podiel na domácom trhu.
Nekonformný Orbán ukazuje, že chce byť bojovníkom za každú cenu. Nie div, že mu súčasná Európa nerozumie a evidentne má plné zuby jeho neortodoxných riešení. Na druhej strane, vychváliť ruský politický systém ako možnú inšpiráciu pre Maďarsko je v čase, keď sa na obzore rysujú kontúry novej studenej vojny s Ruskom, ťažký politický úlet. Spolu s nedávnou dohodou, ktorú o dostavbe jadrovej elektrárne v Paksi podpísal Orbán s prezidentom Putinom, to vedie k otázke, kam smeruje súčasné Maďarsko aj samotný Orbán. O elektrárni v Paksi, ktorá má pokrývať 40 percent spotreby v krajine, sa rozhodovalo bez tendra a Rosatom získal túto obrovskú zákazku od maďarskej vlády priamo. Celá táto téma viedla k búrlivej diskusii o možnej zmene zahraničnopolitickej orientácie Maďarska.
Iróniou je, že to bol v roku 1989 práve Viktor Orbán, ešte ako študentský vodca, kto ako prvý našiel odvahu a vyhlásil: „Nech idú Rusi domov!“
.autor je publicista, text vyšiel pôvodne v českej revue Politika.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite