John Lennon v bielom, Paul McCartney v sivom a Ringo Starr v čiernom obleku, pričom všetky tieto kusy sú z dielne známeho krajčíra celebrít Tommyho Nuttera. Jedine George Harrison je oblečený v strohom denimovom komplete. Okolo pol dvanástej im fotograf Iain Macmillan, stojac na rebríku, kývne a Beatles prechádzajú na druhú stranu ulice. Počas desiatich minút spraví šesť snímok, ale len z jedna z nich sa onedlho stáva popkultúrnou ikonou. Fotografovanie púta pozornosť okoloidúcich, ktorí sa znenazdajky menia na chcené i nechcené kulisy všetkých šiestich snímok. Len piati ľudia však mali to šťastie, že sa ocitli práve na najvydarenejšej z nich, ktorú neskôr Beatles spolu s fotografom a výtvarníkom vybrali na obal platne.
.druhý Paul
Najznámejšou postavou na slávnej fotografii je pán, stojaci pri čiernej policajnej dodávke. Dnes už vieme, že je to americký turista Paul Cole z Floridy, ktorý mal vtedy 39 rokov a v inkriminovanom čase sa v rámci dovolenky s manželkou túlal po uliciach Londýna. Ten deň, keď sa ocitol na jednom mieste so slávnymi „Chrobákmi“ pôvodne mienil stráviť v múzeu, ale nakoniec si to Cole rozmyslel a zavelil, že pamiatok a kultúry bolo dosť a radšej sa poprechádza po okolí. Sám.
„Keďže sa rád rozprávam s ľuďmi,” vracia sa k tejto udalosti v jednom z rozhovorov, „pristavil som sa pri policajnom aute a dal som sa do reči s policajtom, ktorý v ňom sedel. Zrazu vidím chlapíka s fotoaparátom, ako lezie na rebrík uprostred ulice. O chvíľu zas zbadám štyroch čudne vyzerajúcich mládencov, ktorí idú po priechode v zástupe ako štyri kačice. Hovorím si, banda nejakých švihnutých hippíkov, všetci mali dlhé vlasy, jeden z nich bol dokonca bosý. Vtedy som vôbec netušil, že ide o takých slávnych chlapíkov.”
Približne o rok nato sa Colova žena učila hrať na organe Harrisonovu pesničku Something a doniesla domov album Abbey Road. Keď Cole zbadal fotografiu na obale platne, neveril vlastným očiam.
„Veď to som ja vo svojom novom športovom saku a nových okuliaroch!” zvolal.
Jeho deti mu neverili, tak im povedal, aby doniesli lupu a presvedčili sa, že je to skutočne on. Napriek tomu, že jeho meno je tým pádom navždy spojené so slávnym obalom platne, tvrdil, že album Abbey Road nikdy nepočul a nepozná z neho žiadnu pesničku. Či tento svoj rest niekedy dohnal, to sa už nedozvieme, Paul Cole zomrel 13. februára 2008 v mestečku Pensacola na Floride ako 96-ročný.
.traja maliari a dáma v modrom
Ďalšími ľudskými kulisami pri fotografovaní na obal slávnej platne sa stali tri postavy, môžete ich vidieť v ľavej časti. Aj ony zažili svojich pätnásť minút slávy. Podarilo sa vypátrať, že sú to traja maliari interiérov – Alan Flanagan, Steve Millwood a Derek Seagrove, ktorí sa práve vtedy vracali z obednej pauzy. Ak sa dobre pozriete, objavíte pri nich ešte štvrtého človeka, stojaceho za autom, toho sa však zatiaľ nepodarilo identifikovať. Na zadnej strane obalu platne je fotografia rohu ulíc Abbey a Alexandra Road. V pravej časti vidno kúsok z rozmazanej siluety ženy v modrých šatách, ktorú zachytil objektív fotoaparátu vo chvíli, keď náhodou prechádzala naokolo. Keď si Iain Macmillan neskôr pozrel hotový obrázok, najprv si strašne zanadával, ale nakoniec ho aj tak použil. Na pozadí je aj múr, ktorý dnes patrí minulosti, o niekoľko rokov po fotografovaní ho zrúcali. Čo sa týka tajomnej ženy v modrom, dodnes sa nenašiel nikto, kto by ju identifikoval či o nej vedel niečo bližšie.
Okrem ľudí je v pozadí fotografie viacero áut, z nich sa však len jedno stalo legendou, bol ním biely Volkswagen, paradoxne nazývaný chrobák. Ubehlo len pár dní od vydania albumu a niekto mu ukradol ešpézetku. Majiteľ si ju znova vybavil, namontoval a ukradli mu ju znova. Situáciu napokon vyriešil tak, že si vybavil úplne inú značku, a pomohlo to. V roku 1986 sa slávne auto objavilo na dražbe, kde ho predali za 23 000 dolárov. Dnes je vystavené v múzeu koncernu Volkswagen v nemeckom Wolfsburgu.
.duchovia a dáma v červenom
V roku 2011, päť rokov po Macmillanovej smrti, bolo vystavených aj zvyšných päť snímok Beatles, kráčajúcich po priechode, pri štúdiách hudobného vydavateľstva EMI. Aj na nich môžeme nájsť viacero okoloidúcich alebo prizerajúcich sa ľudských postáv. Okrem iných sa na troch snímkach objavuje tajomná dáma v purpurovom oblečení, zakaždým utopená kdesi v tieni. Ďalšie postavy, najmä na tretej snímke v poradí, vyzerajú ako duchovia, za čiernou dodávkou vyčnieva ruka kuriéra donáškovej služby. Fascinujúce je, že by stačilo vybrať na obal inú snímku a osud týchto náhodných okoloidúcich by sa možno až dramaticky zmenil. Ich tváre sa zjavili na výstave len prednedávnom, a hoci odvtedy uplynuli tri roky, zostávajú v anonymite. Tým však poskytujú nádej, že príbeh slávneho albumu Abbey Road je večný a ešte stále má čím prekvapiť.
.autor je spolupracovník .týždňa.
.druhý Paul
Najznámejšou postavou na slávnej fotografii je pán, stojaci pri čiernej policajnej dodávke. Dnes už vieme, že je to americký turista Paul Cole z Floridy, ktorý mal vtedy 39 rokov a v inkriminovanom čase sa v rámci dovolenky s manželkou túlal po uliciach Londýna. Ten deň, keď sa ocitol na jednom mieste so slávnymi „Chrobákmi“ pôvodne mienil stráviť v múzeu, ale nakoniec si to Cole rozmyslel a zavelil, že pamiatok a kultúry bolo dosť a radšej sa poprechádza po okolí. Sám.
„Keďže sa rád rozprávam s ľuďmi,” vracia sa k tejto udalosti v jednom z rozhovorov, „pristavil som sa pri policajnom aute a dal som sa do reči s policajtom, ktorý v ňom sedel. Zrazu vidím chlapíka s fotoaparátom, ako lezie na rebrík uprostred ulice. O chvíľu zas zbadám štyroch čudne vyzerajúcich mládencov, ktorí idú po priechode v zástupe ako štyri kačice. Hovorím si, banda nejakých švihnutých hippíkov, všetci mali dlhé vlasy, jeden z nich bol dokonca bosý. Vtedy som vôbec netušil, že ide o takých slávnych chlapíkov.”
Približne o rok nato sa Colova žena učila hrať na organe Harrisonovu pesničku Something a doniesla domov album Abbey Road. Keď Cole zbadal fotografiu na obale platne, neveril vlastným očiam.
„Veď to som ja vo svojom novom športovom saku a nových okuliaroch!” zvolal.
Jeho deti mu neverili, tak im povedal, aby doniesli lupu a presvedčili sa, že je to skutočne on. Napriek tomu, že jeho meno je tým pádom navždy spojené so slávnym obalom platne, tvrdil, že album Abbey Road nikdy nepočul a nepozná z neho žiadnu pesničku. Či tento svoj rest niekedy dohnal, to sa už nedozvieme, Paul Cole zomrel 13. februára 2008 v mestečku Pensacola na Floride ako 96-ročný.
.traja maliari a dáma v modrom
Ďalšími ľudskými kulisami pri fotografovaní na obal slávnej platne sa stali tri postavy, môžete ich vidieť v ľavej časti. Aj ony zažili svojich pätnásť minút slávy. Podarilo sa vypátrať, že sú to traja maliari interiérov – Alan Flanagan, Steve Millwood a Derek Seagrove, ktorí sa práve vtedy vracali z obednej pauzy. Ak sa dobre pozriete, objavíte pri nich ešte štvrtého človeka, stojaceho za autom, toho sa však zatiaľ nepodarilo identifikovať. Na zadnej strane obalu platne je fotografia rohu ulíc Abbey a Alexandra Road. V pravej časti vidno kúsok z rozmazanej siluety ženy v modrých šatách, ktorú zachytil objektív fotoaparátu vo chvíli, keď náhodou prechádzala naokolo. Keď si Iain Macmillan neskôr pozrel hotový obrázok, najprv si strašne zanadával, ale nakoniec ho aj tak použil. Na pozadí je aj múr, ktorý dnes patrí minulosti, o niekoľko rokov po fotografovaní ho zrúcali. Čo sa týka tajomnej ženy v modrom, dodnes sa nenašiel nikto, kto by ju identifikoval či o nej vedel niečo bližšie.
Okrem ľudí je v pozadí fotografie viacero áut, z nich sa však len jedno stalo legendou, bol ním biely Volkswagen, paradoxne nazývaný chrobák. Ubehlo len pár dní od vydania albumu a niekto mu ukradol ešpézetku. Majiteľ si ju znova vybavil, namontoval a ukradli mu ju znova. Situáciu napokon vyriešil tak, že si vybavil úplne inú značku, a pomohlo to. V roku 1986 sa slávne auto objavilo na dražbe, kde ho predali za 23 000 dolárov. Dnes je vystavené v múzeu koncernu Volkswagen v nemeckom Wolfsburgu.
.duchovia a dáma v červenom
V roku 2011, päť rokov po Macmillanovej smrti, bolo vystavených aj zvyšných päť snímok Beatles, kráčajúcich po priechode, pri štúdiách hudobného vydavateľstva EMI. Aj na nich môžeme nájsť viacero okoloidúcich alebo prizerajúcich sa ľudských postáv. Okrem iných sa na troch snímkach objavuje tajomná dáma v purpurovom oblečení, zakaždým utopená kdesi v tieni. Ďalšie postavy, najmä na tretej snímke v poradí, vyzerajú ako duchovia, za čiernou dodávkou vyčnieva ruka kuriéra donáškovej služby. Fascinujúce je, že by stačilo vybrať na obal inú snímku a osud týchto náhodných okoloidúcich by sa možno až dramaticky zmenil. Ich tváre sa zjavili na výstave len prednedávnom, a hoci odvtedy uplynuli tri roky, zostávajú v anonymite. Tým však poskytujú nádej, že príbeh slávneho albumu Abbey Road je večný a ešte stále má čím prekvapiť.
.autor je spolupracovník .týždňa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.