Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vysoká kultúra Stanislava Valla

.stanislav Vallo .časopis .klub

Aha, Hviezdoslav...! Takto pôvabne nám, teda manželke a mne, opísala svoje detské stretnutie s veľkým básnikom prozaička Margita Figuli pri jednom zo zriedkavých posedení, keď sme ju prehovárali, aby poskytla rozsiahly rozhovor pre taliansky literárny magazín Ľudia a knihy (úspešne ho potom autorsky pripravila Jarmila Očkayová, naša slovensko-talianska spisovateľka).“ Šla som po chodníčku a zrazu oproti mne ktosi kráča. Pozriem lepšie: Aha, Hviezdoslav!“ Áno, presne ten, ktorý nám posiela milý pozdrav spoza rokov a ja by som ho rád odovzdal.

Aha, Hviezdoslav! Zvolal som v duchu, keď som si ho prečítal. A zrazu si uvedomil, že „komerčáci“ nie sú vynálezom našej  epochálne „komerčáckej“ epochy. Vždy tu zrejme niekde striehli, v dobe predchádzajúcej šli kultúre po krku pod nehrdým názvom „cenzor“, ktorý sa v našej  súčasnosti prezliekol do habitu čohosi, čomu sa vraví  share, nuž a tento pán dohliada na to, aby to sypalo, ako sa patrí, teda aby to čo najlepšie  vynášalo. Ten prvý bol a aj ten druhý je len kupec, priekupník, územčistý, večne sa potiaci keťas, šmelinár, obchodník:  s dušou, s presvedčením, s talentom,  s bezduchosťou, so smiechom, ale cez slzy, s lacným efektom, s povrchnosťou, so slzometrom atď...  Lacní Jožkovia. Takže ten Hviezdoslav: „Ó, prajte mi ticha, žičte pokoja, / ten všednosti lomoz ma zmorí! / Ja nie, nie som súci o zisk do boja, / nie o verš v sváry a spory. / Ja nerozumiem vám, vy zasa mne; / nuž krížime sa, rôzne plamene: / môj nahor, váš šľahá dolu. / Váš oltár korisť trhu ovíja, / môj obletuje peruť génia ‒/ nemôžme žertvovať spolu. / Mňa uráža, čo blaží vás, / a môjmu zraku iný kynie cieľ: / kým miesite svoj mútny kvas, / môj duch si tamto k svetlu podletel, / kde šťastný je súlad, kde niet odboja.../  Ó, prajte mi ticha, žičte pokoja! / .... Ešteže je v nás čosi, ctený Majstre, vďaka čomu sa nám jeden z najkrajších rokových festivalov pravidelne otvára koncertom veľkého symfonického orchestra. Čiže zatiaľ pohoda.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite