Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slovenskí hokejisti vyhrali nad Kazachstanom 4:3

Vravel som, že to budú Nemci

.peter Bálik .časopis .rozhovor

O futbale rozpráva tak zanietene, že mu televízni diváci visia na ústach. Vo futbalových kruhoch si vyslúžil povesť trénera, ktorý dokáže namotivovať mužstvo tak, že dokáže poraziť silnejšieho súpera. Po rokoch strávených v nemeckej lige sa stal expertom na tamojší futbal. Aj preto ho niektorí fanúšikovia oslovujú Franz. František Straka.

.futbaloví fanúšikovia vás poznajú ako trénera, ale širšia slovenská verejnosť skôr ako zanieteného televízneho komentátora. Ako ste sa dostali ku komentovaniu futbalových zápasov v televízii? Vidno, že vás to baví. Prečo?
Pretože to má niečo do seba. Je to iný pohľad na futbal. Pozerám naň od rána do večera, ale komentovanie je iný spôsob, ako si ho užiť. Futbal je moje životné poslanie. Mám rád dobrý futbal, som „odkojený” Nemeckom, čo každý o mne vie. Dlhé roky som tam žil, hral a trénoval. Hlavne ten nemecký mi veľmi prirástol k srdcu, ale mám svojich obľúbencov aj v Španielsku, Taliansku alebo Anglicku, kde hrajú napríklad aj českí hráči. Ponuka na komentovanie prišla spontánne, či by som nenavštívil štúdio Ligy majstrov, tak som si povedal, prečo nie. Nakoniec sa z toho stala kultová záležitosť. Najmä, keď sa zo mňa stal, takpovediac, prorok, pretože som povedal, že šampionát v Brazílii vyhrajú Nemci a oni to skutočne vyhrali.

.nemci boli jednými z favoritov turnaja, ale v minulosti im to dlho nevychádzalo. Prečo sa im to podľa vás podarilo až teraz?
To sa musíme vybrať hlboko späť. V roku 2004 boli Nemci úplne na dne. Vtedy spravili radikálny krok. Zaplať pánboh, že prišiel človek menom Jürgen Klinsmann a ten do toho dupol. Bol to on, kto naštartoval znovuzrodenie nemeckého tímu. Vtedy skončili všetci hráči okolo tridsiatky a nad a zrazu sa tam objavili úplne mladí chalani. Základ sa položil na dobrej spolupráci s klubmi. Veľkú úlohu v tom zohrali akadémie, ktoré začali vychovávať hráčov, ktorí sa stali aj oporami svojich klubov. Hovorí sa, že keď má prísť cudzinec, musí byť lepší ako domáci hráč. Nemci tomu veľmi dobre rozumejú. Načo kupovať drahé posily a načo robiť okolo toho veľké public relations, že sa kúpila nejaká hviezda, keď máme doma kvalitu. Treba jej len dať čas. Nemci sa tak vyhli tomu, čo sa stalo Angličanom.

.áno, tí už pomaly ani nevedia dať dohromady reprezentačný tím, pretože väčšinu hráčov v ich lige tvoria legionári.
V Anglicku majú problém, že takmer osemdesiat percent hráčov sú cudzinci. Tak aj vyzerá ich národný tím. V Nemecku je to presne naopak. Oni majú obrovskú základňu vlastných hráčov. Veľkú akadémiu má Bayern, ale aj Frankfurt, Dortmund, či dokonca aj Freiburg. To je malinké mestečko, ale na druhej strane toho veľmi veľa produkuje pre nemecký futbal. Preto vyhrali Nemci.

.len preto?   
V rokoch 2002 až 2004 to bolo s nemeckým futbalom veľmi zlé. Nikdo nevedel, čo s tým. Potom prišiel Jürgen Klinsmann. Prosil len o to, aby mu dali čas. Bolo to všetko veľmi dobre naštartované. Prišla eufória, ale musíme si priznať,  že to bol jeden zásadný problém. Klinsmann býval a žil v Amerike a pritom trénoval nemecký národný tím. Nemecký futbalový zväz (DFB) vtedy jasne povedal, že bude musieť žiť v Nemecku, kde bude chodiť na Bundesligu a sledovať domácich hráčov alebo sa vrátiť do USA a na všetko sa zabudne. A nakoniec sa tak aj stalo, pretože Klinsmann mal okrem toho aj ďalšie povinnosti, Nechcem povedať, že to vzdal, ale nakoniec to zobral Joachim Löw.

.on bol vtedy Klinsmannovým asistentom.
Áno. Löw sa vybral smerom, ktorý nastavil Jürgen Klinsmann.

.napriek tomu, že sa nemecké mužstvo budovalo, malo veľmi dobré úspechy, ale vždy mu chýbal ten jeden malý krôčik, aby bolo zlaté. Bolo to vďaka tomu prebudovaniu mančaftu?
Myslím, že je to aj o šťastí, pretože Löwovi už pomaly hovorili, že je to tréner bez úspechu. Nemci, podobne ako všetky futbalové veľmoci, berú len tú najvyššiu priečku a tou je zlato. Keď skončia druhí alebo tretí, tak je to podľa nich ok, ale oni chcú byť majstrami sveta. Nakoniec sa im to podarilo. Jogi Löw je u národného tímu osem rokov a ja som mu to veľmi želal, pretože bol pod obrovskou kritikou. Pred šampionátom až šesťdesiatpäť percent Nemcov neverilo, že by sa mohli stať majstrami sveta.

.a pritom ja som si myslel, že tento rok to dajú, pretože sa im roky predtým vyhýbalo to potrebné šťastie, že futbalový boh sa konečne prikloní na ich stranu.
Nemecká mentalita je úžasná. Oni sa v tých najťažších momentoch dokážu úplne zomknúť. Dá sa povedať, že v zápase proti Alžírsku prežili svoju vlastnú klinickú smrť. Keby nemali brankára Neuera, ktorý viac-menej hral libera, tak by to s nimi dopadlo úplne inak. Oni sú turnajový mančaft, ale dlho sa im nedarilo dostať na vrchol. Naposledy im to vyšlo v roku 1990 v Taliansku, keď sme proti nim hrali vo štvrťfinále a prehrali sme gólom po penalte, ktorá bola veľmi otázna. Tam Československo malo veľmi dobrý mančaft. Mali sme na to, aby sme sa dostali ďalej. Od toho času Nemci nemali žiadny úspech, ale na druhej strane im treba uznať, že za ten čas urobili kus obrovskej práce.

.keď ste hrali proti nim, bolo to  supermužstvo, o ktorom Gary Linneker povedal pamätnú vetu, že futbal sa hrá deväťdesiat minút, ale nakoniec aj  tak vyhrajú Nemci. Do akej miery sa mužstvo, proti ktorému ste nastúpili, odlišuje od toho dnešného nemeckého tímu, ktorý hrá útočný a otvorený futbal?
Existuje tu veľká spojitosť s mužstvom z roku 1990 a tým dnešným. Povedali ste správne, že v roku 1990 tu bola silmá generácia hráčov. Či to bolo Ingler, Matthaus, Augenthaler, Kohler, Klinsmann, Voller, Littbarski. Bol to úžasný tím, a teraz si zoberte rok 2014 a pozrite sa na ich zostavu: Lahm, Schweinsteiger, Kroos, Boateng, Mertesacker, Müller. To sú hráči, ktorí vyhrali Ligu majstrov, kde sa pred rokom stretli dve nemecké mužstvá. To je porovnateľná generácia s tímom z roku 1990. Nedávno som čítal štúdiu, či sú Nemci schopní zostať ďalších osem rokov na vrchole. Všetci sa zhodujú v tom, že áno. V minulosti spravili viacero dôležitých krokov, a teraz majú v zálohe ďalších mladých hráčov, ktorí čakajú na svoju šancu. Vo svojom hernom systéme, ktorý produkujú, pôjdu stále ďalej.

.keď pred časom vládli európskemu a svetovému futbalu Španieli, tí sa mohli spoľahnúť na kostru FC Barcelony, okolo ktorej postavili národný tím. Niečo podobné dnes spravili aj Nemci. Ich mančaft stojí na základe Bayernu Mníchov. Je to recept na víťazstvo?
Určite. Zoberte si Belehrad 1976. Prečo sme boli majstrami Európy?

.pretože základ bol zo Slovana.
Presne. A tak to skrátka je. Keď máte hotovú kostru tímu, ktorú doplníte o najlepších hráčov, tak to musí fungovať. Napríklad na MS 1990 to bolo kostra sparťanská, doplená o najlepších hráčov z ligy. Ono to má niečo do seba a potvrdilo sa to aj teraz. Základ Bayern Mníchov, plus Dortmund a plus ďalší.

.ako by ste zhodnotili posledné Majstrovstvá sveta v Brazílii?
Boli bombastické. Ja som si ich veľmi užil so všetkým, čo k tomu patrí, pretože sa hral ofenzívny futbal. Postarali sa o to aj mužstvá z Latinskej Ameriky, ktoré podľa mňa dohnali Európu. Zoberte si Kostariku, Kolumbiu alebo Čile. To všetko sú mančafty, ktoré sú schopné prekvapiť a poraziť ktorékoľvek špičkové mužstvo. K tomu treba prirátať stálice Argentínu, Uruguaj, Mexiko. Naopak, veľkým sklamaním boli pre mňa africké kluby, čo sa týka disciplíny a neskutočných problémov. Idú na majstrovstvá sveta a zaujímajú ich len peniaze. A potom to aj tak vyzerá na ihrisku. Európa ukázala viac-menej tú svoju známu tvár. Veľmi príjemným prekvapením boli pre mňa Holanďania, u ktorých sa veľmi nečakalo, že by mohli zabodovať a nakoniec sa prezentovali fantastickým spôsobom. Takto by sme mohli prejsť každý tím a nájsť v ňom osobnosti, ktoré spravili tieto majstrovstvá sveta zaujímavé.

.ak budete spomínať na šampionát, ktorý moment sa vám vybaví ako prvý?
Van Persieho rybička. Fenomenálma vec. Van Persie v úlohe futbalového Batmana. Ďalší moment, ktorý sa mi vybavuje, je, ako sa Arjen Robben prekľučkoval cez Španielov. To sú momenty, pre ktoré človek pozerá rád futbal. Týmto zápasom Holanďania odštartovali šampionát. Čiže nielen Nemci, ale aj oni si zaslúžia veľkú pochvalu.

.môj kamarát z grafického oddelenia povedal pamätnú vetu, že Brazília opäť baví svojím futbalom svet. Samozrejme, myslel to ironicky. Asi si Brazílčania na organizovanie majstrovstiev sveta vybrali veľmi zlý termín, keď nemali z čoho vyberať, nie?
Brazílčania boli pre mňa obrovským sklamaním. Boli časy, keď mali v tíme sedem alebo osem osobností. A teraz mi ukážte tie osobnosti? Boli tam len dve, Neymar a Thiago Silva. Všetko ostatné bol len šedivý priemer, a tak to aj dopadlo. Vlastne to aj tak muselo dopadnúť. Konfrontácia s najlepšími európskymi tímami, obrovský domáci tlak, absencia Neymara plus rôzne politické a ekonomické problémy. Všetko to na nich padlo a oni to nezvládli.

.myslíte, že by mohol dnešný český alebo slovenský tím uspieť na MS?
To je veľmi ťažké. Jedna vec je kvalifikácia, druhá samotný turnaj. Keby sme sa tam dostali, či už český, alebo slovenský tím, považovali by nás za „underdogs" s tým, že nám nastrieľajú góly a pôjdeme domov. To by sa veľmi ľahko mohlo stať, no na druhej strane je možné, že by každý český alebo slovenský chalan zobral MS ako obrovskú šancu niečo dokázať a dosiahnuť.

.vy ste dlhé roky pôsobili v Nemecku ako hráč. Čo ste si odtiaľ zobrali pre vašu trénerskú kariéru?
Niečo som si zobral už z pôsobenia v Sparte. Aj doma sme mali skvelých trénerov. Pán Ježek a pán Vengloš sú pre mňa nezabudnuteľní. Samozrejme, že ma veľmi ovplyvnil aj príchod do Nemecka v roku 1988. To prostredie ma doslova nakoplo a ukázalo mi úplne iný pohľad. Veľmi veľa som si toho zobral aj od nemeckých trénerských velikánov. Človek sa musí stále vzdelávať a sledovať nové trendy. Preto stále jazdím na rôzne stáže do Nemecka, kde mám veľa kamarátov. Viem, ako sa futbal vyvíja a akú filozofiu razia nemecké kluby. 

.myslíte, že sa to dá preniesť aj do našich, či českých podmienok?
To je práve tá otázka akadémií. V Dortmunde alebo Bayerne v mládežníckych tímoch trénujú zažitý systém, dorasteneckí hráči sú pripravení spraviť do hlavného tímu krok bez toho, aby im vysvetľovali, čo majú robiť. A či sa dá aplikovať v našich podmienkach? To je ťažká otázka, v Slovane som mesiac aj s cestou. Takže musíme ísť krok za krokom.  

.vy ste sa v lete stali trénerom ŠK Slovan Bratislava. Akú trénerskú filozofiu prinášate?
Chcel by som, aby sme hrali útočný futbal. Ale treba mať na to čas. Ja som s mančaftom len mesiac, čo je veľmi málo času. Viac-menej varím z vody a zoznamujem sa s tímom. Základom je, aby sme postúpili ďalej cez welšský klub The New Saints a udržali si šancu bojovať o Ligu majstrov. To znamená byť úspešný nielen na domácej scéne, ale aj na tej medzinárodnej. Treba vyriešiť aj ďalšie otázniky, ako napríklad kvalitu tímu a zdravotný stav hráčov. Keď sa nám zraní ešte viac hráčov, tak budeme mať problémy. Na tom musíme popracovať. V Slovane mám Vitteka a Gorosita, no oni sú zranení. Keby som ich mal, tak by mužstvo hralo hneď lepšie. Prinesú kvalitu, autoritu a rešpekt, ktoré potrebujeme pred súperom.

.a vaša trénerská filozofia?
Chcem, aby si každý hráč uvedomil, prečo tu je a za čo tu hrá. Aby sme mali každý deň cieľ, za ktorým treba ísť a ktorému treba podriadiť všetko. A to nie je len v športovej časti života hráča, ale aj jeho privátnej. Aby sa tu zažil profesionalizmus, aby si hráči uvedomili, že tam vonku na nich čakajú diváci, ktorí sú na nich zvedaví. To, že hráči robia chyby, je úplne normálne, ale keď chcete dať mančaftu svoju filozofiu, nie je to otázka mesiaca či dvoch, je to otázka niekedy aj niekoľkých rokov. Napríklad Sparta Praha bola pred časom úplne dole a naspäť sa driapala tri roky. Jej tím až teraz začína zbierať ovocie, ale ja si pamätám na hrôzostrašné predkolá Ligy majstrov, kde prehrávali s druhotriednymi mužstvami. Na úspech človek potrebuje čas.

.problém je, že tréneri ten čas nemajú. Aj vy ste to zažili na vlastnej koži. Myslíte, že by to so Slovanom mohlo vyjsť?
Chcem, aby misia, ktorú som tu začal, bola úspešná. Chcem, aby sme sa prezentovali futbalom, ktorý bude ľudí baviť, ktorý bude útočný, ale zároveň musíme mať aj výsledky. Bez nich to nejde. Dúfam, že to zvládneme a odrazíme sa niekam inam.

.vo futbalových kuloároch sa prepiera možnosť obnovenia Československej futbalovej ligy. Aký je váš názor na túto vec?
S československou ligou mám len dobré skúsenosti. Otázka je ekonomická, otázka je, či je to vôbec možné a či obe krajiny sa dajú v tomto smere dohromady a pôjdu na jednej vlne. Ale v mojich spomienkach to boli top zápasy, keď sme prišli so Spartou na Tehelné pole. Bol to pre nás zážitok. Tu som vyhral Československý pohár (František Straka ukazuje na fotografiu Tehelného poľa na stene). A keď prišiel Slovan alebo Trnava na Spartu, vždy bol plný barak. Táto atraktivita tu dnes chýba a určite by bola zaujímavá konfrontácia českého a slovenského futbalu.  

.vy ste veriaci človek. Ako ste sa dostali k viere?
To je vo mne. Je to dané. Prináša mi pokoj. Prináša mi určité odpovede na určité otázky. Ako tréner som pod stresom, človek potrebuje dobiť baterky. Okrem rodiny mi pomáha viera. Dostal som sa k nej vďaka tatinkovi. Za komunistov to bolo zakázané, ale otec ma brával do kostola a tam vznikla tá pohoda a pokoj, ktorý je dodnes vo mne.

.pritom vy ste pomerne emotívny človek.   
Snažím sa byť najmä čestný človek. Mojím poslaním je chalanom vysvetliť, prečo hrajú futbal a aby ho hrali naplno. Som človek, ktorý nemá na sebe masku, rád komunikujem, som bezprostredný a chcem, aby mi hráči rozumeli. Som tu aj na to, aby som hráčov počúval. Aj to je v mojej práci veľmi dôležité. Viera mi dáva obrovskú motiváciu ísť ďalej a nič nevzdávať. Keď som bol hráčom, a teraz aj trénerom, nikdy som sa nevzdával, či to bol zápas proti mužstvu v piatej lige, alebo proti Manchesteru United. Vždy som chcel vyhrať. Aj keď som bol dole a všetci na mňa pľuli, hovoril som si, že sa vzchopím a pôjdem ďalej.     
 
František Straka/
Narodil sa 28. mája 1958. Je futbalový tréner a bývalý  československý reprezentant. Začínal v rodných Českých Budějoviciach, v osemdesiatych rokoch bol stabilnou súčasťou „železnej" Sparty Praha, kde na poste obrancu odohral 233 zápasov. Neskôr pôsobil v nemeckej Bundeslige, kde hral za Borussiu Monchengladbach či FC Hansu Rostock. Kariéru zakončil v FC Viktoria Koln. V československej reprezentácii odohral 35 zápasov, bol členom kádra MS v Taliansku. Po skončení kariéry prešiel na trénerský post, v sezóne 2002/03 vyhral s Teplicami Český pohár. V roku 2004 bol trénerom Sparty Praha, no napriek tomu, že klub skončil v zime s predstihom na prvom mieste, bol odvolaný. Odvtedy prešiel viacerými trénerskými angažmánmi v českej, slovenskej, gréckej či rakúskej lige. Vo futbale je známy ako „tréner záchranár" na udržanie posledných tímov v lige. Od novej sezóny je trénerom Slovana Bratislava.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite