De facto tým povedal, že v nijakú americkú výnimočnosť neverí. Ak sú totiž všetky krajiny výnimočné, potom výnimočná nie je žiadna z nich. Pritom mal tak trochu pravdu: v skutočnosti je každá krajina nejakým spôsobom výnimočná, každá však nejako inak.
.v čom je výnimočná Amerika?
Nechajme bokom efemérne kritériá ako moc a bohatstvo (v ktorých navyše Amerika v súčasnosti upadá), a pozrime sa na to, v čom je jej výnimočnosť skutočná.
Amerika je jediná veľká, vyspelá západná krajina, ktorá má prirodzený prírastok obyvateľstva (ďalšia a posledná západná krajina, pre ktorú to platí, je Izrael). Na jeden pár pripadá takmer 2,1 dieťaťa, takže ak by aj do USA neprichádzali imigranti, počet Američanov by sa zväčšoval. Naopak, vyspelé európske krajiny a Japonsko vymierajú, to znamená, že bez imigrácie sa počet ich obyvateľov bude už len zmenšovať.
Súvisí to s tým, že Amerika je hádam jediná vyspelá západná krajina, ktorá je stále výrazne religiózna. Náboženstvo hrá v americkom živote stále väčšiu úlohu než v živote Európanov a Japoncov. Zaujímavé je to aj preto, že v rámci USA nikdy neexistovala jedna hlavná, dominantná cirkev, aj keď kresťanstvo ako náboženstvo (v podobe rôznych cirkví) vždy dominovalo.
Do tretice, úloha štátu, konkrétne centrálnej vlády v živote občanov, bola až donedávna menšia, než v akejkoľvek inej západnej krajine. Spoločnosť bývala menej etatistická a občania viac nezávislí, samostatní a svojpomocní. Tento rys americkej výnimočnosti sa prezident Obama snaží zmeniť – vlastne zničiť – ako mu len sily stačia, takže je otvorenou otázkou, či sa ešte zachová, alebo či sa Ameriku podarí premeniť na maxi-Belgicko.
Napriek tomu v Amerike stále platí to, čo si v nej všimol mladý francúzsky aristokrat Alexis de Tocqueville pred stoosemdesiatimi rokmi: ak je vo Francúzsku (kontinentálnej Európe) treba uskutočniť niečo spoločensky žiaduce alebo užitočné, urobí to štát. V Anglicku (Veľkej Británii) stojí v pozadí tej aktivity miestny landlord, teda šľachtic, ktorý vlastní pozemky (dnes to už dávno neplatí). V Amerike občianske združenie – občania sa iniciatívne a aktívne združia za konkrétnym účelom, či už je to oprava strechy školy, postavenie kostola, alebo pomoc konkrétnej rodine či životnému prostrediu, skrášlenie obce a podobne. Táto schopnosť Američanov aktívne a iniciatívne sa združovať pre akékoľvek charitatívne, vzdelávacie či spoločensky prospešné ciele a realizovať ich bez čakania na štátnu moc, je dodnes najtypickejším výnimočným rysom Ameriky oproti zvyšku sveta. A najviac obdivuhodným.
Čo ďalej? Je to spoločnosť, v ktorej žijú príslušníci azda všetkých národov sveta. Vzhľadom na to, aká výbušná by takáto rasová zmes mohla byť – ako aj vo väčšine krajín sveta je – je pozoruhodné, aké sú medzirasové pomery v Amerike pokojné a relatívne priateľské. Niežeby neboli problémy: príslušníci jednotlivých rás získavajú prosperitu, prestíž a uznanie nerovnomerne. Zatiaľ čo relatívne noví Američania východoázijského pôvodu (čínskeho, kórejského) – a teraz už aj juhoázijského (indického) – sú mimoriadne úspešní, tradičná komunita amerických černochov zaostáva. Ale pozor: černošskí Američania nigérijského pôvodu (teda imigranti) úspešní sú: predstavujú len 0,7 percenta černošskej populácie v USA, ale 20-25 percent všetkých černochov na Harvarde, 10 percent všetkých černošských lekárov a v právnických firmách sú medzi černošskými právnikmi zastúpení sedemkrát viac, než je ich zastúpenie v černošskej populácii. Fascinujúce.
Neprekvapí teda, že v takejto rozmanitej krajine existujú všetky mysliteľné životné štýly. To je to, čo Európania často nechápu. Z amerických filmov majú predstavu o americkom živote, a ten životný štýl v USA určite existuje, ale taktiež (to už väčšinou nevedia) aj ktorýkoľvek iný. Akýkoľvek životný štýl, svetonázor či presvedčenie chcete, v Amerike existuje a nejaká komunita (nielen jednotlivci) podľa neho i žije.
A v neposlednom rade to, čo je na Amerike nepríjemné a neobdivuhodné. Často politický absolutizmus, neochota zmieriť sa s obmedzenými cieľmi, snaha získať 100 percent alebo nič. Nestačí mať potraty prvé tri mesiace tehotenstva, nevyhnutne treba trvať na právnej fikcii, že plod nie je človek a žena má „reprodukčné právo“ rozhodnúť sa pre potrat až do pôrodu dieťaťa. Nestačí zaviesť registrované partnerstvo homosexuálov, ten zväzok musí byť nazvaný „manželstvom“.
A potom súdny systém. Nemám na mysli ani tak fakt, že USA patria ku krajinám s najväčším percentom uväznených obyvateľov (v každom momente je vo väzniciach až jedna štvrtina mladej a dospelej černošskej mužskej populácie); veď keď je v krajine vyššia zločinnosť, je vyššie i percento uväznených; a je to práve vďaka dlhým trestom väzenia pre zločincov, že zločinnosť v USA za posledných 20-25 rokov vytrvale klesala. Mám na mysli niečo iné – svojvôľu prokurátorov. Ak vás raz obvinia a zatknú a nemáte skutočne dobrého (drahého) právnika, bez ohľadu na to, či ste to spáchali, alebo nie, je vysoko pravdepodobné, že vo väzení skončíte. A to nadlho.
Takže zhrnutie: Amerika je fascinujúca krajina. Len je dobré sa tam nedostať do väzenia. Ak sa tam však dostanete, stále máte možnosť konvertovať na islam. Čo sa mužskej černošskej väzenskej populácii stáva vo vysokých počtoch.
.autor je stĺpčekár .týždňa. Žije v Prahe.
.v čom je výnimočná Amerika?
Nechajme bokom efemérne kritériá ako moc a bohatstvo (v ktorých navyše Amerika v súčasnosti upadá), a pozrime sa na to, v čom je jej výnimočnosť skutočná.
Amerika je jediná veľká, vyspelá západná krajina, ktorá má prirodzený prírastok obyvateľstva (ďalšia a posledná západná krajina, pre ktorú to platí, je Izrael). Na jeden pár pripadá takmer 2,1 dieťaťa, takže ak by aj do USA neprichádzali imigranti, počet Američanov by sa zväčšoval. Naopak, vyspelé európske krajiny a Japonsko vymierajú, to znamená, že bez imigrácie sa počet ich obyvateľov bude už len zmenšovať.
Súvisí to s tým, že Amerika je hádam jediná vyspelá západná krajina, ktorá je stále výrazne religiózna. Náboženstvo hrá v americkom živote stále väčšiu úlohu než v živote Európanov a Japoncov. Zaujímavé je to aj preto, že v rámci USA nikdy neexistovala jedna hlavná, dominantná cirkev, aj keď kresťanstvo ako náboženstvo (v podobe rôznych cirkví) vždy dominovalo.
Do tretice, úloha štátu, konkrétne centrálnej vlády v živote občanov, bola až donedávna menšia, než v akejkoľvek inej západnej krajine. Spoločnosť bývala menej etatistická a občania viac nezávislí, samostatní a svojpomocní. Tento rys americkej výnimočnosti sa prezident Obama snaží zmeniť – vlastne zničiť – ako mu len sily stačia, takže je otvorenou otázkou, či sa ešte zachová, alebo či sa Ameriku podarí premeniť na maxi-Belgicko.
Napriek tomu v Amerike stále platí to, čo si v nej všimol mladý francúzsky aristokrat Alexis de Tocqueville pred stoosemdesiatimi rokmi: ak je vo Francúzsku (kontinentálnej Európe) treba uskutočniť niečo spoločensky žiaduce alebo užitočné, urobí to štát. V Anglicku (Veľkej Británii) stojí v pozadí tej aktivity miestny landlord, teda šľachtic, ktorý vlastní pozemky (dnes to už dávno neplatí). V Amerike občianske združenie – občania sa iniciatívne a aktívne združia za konkrétnym účelom, či už je to oprava strechy školy, postavenie kostola, alebo pomoc konkrétnej rodine či životnému prostrediu, skrášlenie obce a podobne. Táto schopnosť Američanov aktívne a iniciatívne sa združovať pre akékoľvek charitatívne, vzdelávacie či spoločensky prospešné ciele a realizovať ich bez čakania na štátnu moc, je dodnes najtypickejším výnimočným rysom Ameriky oproti zvyšku sveta. A najviac obdivuhodným.
Čo ďalej? Je to spoločnosť, v ktorej žijú príslušníci azda všetkých národov sveta. Vzhľadom na to, aká výbušná by takáto rasová zmes mohla byť – ako aj vo väčšine krajín sveta je – je pozoruhodné, aké sú medzirasové pomery v Amerike pokojné a relatívne priateľské. Niežeby neboli problémy: príslušníci jednotlivých rás získavajú prosperitu, prestíž a uznanie nerovnomerne. Zatiaľ čo relatívne noví Američania východoázijského pôvodu (čínskeho, kórejského) – a teraz už aj juhoázijského (indického) – sú mimoriadne úspešní, tradičná komunita amerických černochov zaostáva. Ale pozor: černošskí Američania nigérijského pôvodu (teda imigranti) úspešní sú: predstavujú len 0,7 percenta černošskej populácie v USA, ale 20-25 percent všetkých černochov na Harvarde, 10 percent všetkých černošských lekárov a v právnických firmách sú medzi černošskými právnikmi zastúpení sedemkrát viac, než je ich zastúpenie v černošskej populácii. Fascinujúce.
Neprekvapí teda, že v takejto rozmanitej krajine existujú všetky mysliteľné životné štýly. To je to, čo Európania často nechápu. Z amerických filmov majú predstavu o americkom živote, a ten životný štýl v USA určite existuje, ale taktiež (to už väčšinou nevedia) aj ktorýkoľvek iný. Akýkoľvek životný štýl, svetonázor či presvedčenie chcete, v Amerike existuje a nejaká komunita (nielen jednotlivci) podľa neho i žije.
A v neposlednom rade to, čo je na Amerike nepríjemné a neobdivuhodné. Často politický absolutizmus, neochota zmieriť sa s obmedzenými cieľmi, snaha získať 100 percent alebo nič. Nestačí mať potraty prvé tri mesiace tehotenstva, nevyhnutne treba trvať na právnej fikcii, že plod nie je človek a žena má „reprodukčné právo“ rozhodnúť sa pre potrat až do pôrodu dieťaťa. Nestačí zaviesť registrované partnerstvo homosexuálov, ten zväzok musí byť nazvaný „manželstvom“.
A potom súdny systém. Nemám na mysli ani tak fakt, že USA patria ku krajinám s najväčším percentom uväznených obyvateľov (v každom momente je vo väzniciach až jedna štvrtina mladej a dospelej černošskej mužskej populácie); veď keď je v krajine vyššia zločinnosť, je vyššie i percento uväznených; a je to práve vďaka dlhým trestom väzenia pre zločincov, že zločinnosť v USA za posledných 20-25 rokov vytrvale klesala. Mám na mysli niečo iné – svojvôľu prokurátorov. Ak vás raz obvinia a zatknú a nemáte skutočne dobrého (drahého) právnika, bez ohľadu na to, či ste to spáchali, alebo nie, je vysoko pravdepodobné, že vo väzení skončíte. A to nadlho.
Takže zhrnutie: Amerika je fascinujúca krajina. Len je dobré sa tam nedostať do väzenia. Ak sa tam však dostanete, stále máte možnosť konvertovať na islam. Čo sa mužskej černošskej väzenskej populácii stáva vo vysokých počtoch.
.autor je stĺpčekár .týždňa. Žije v Prahe.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.