Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Berú všetci, len každý inak

.marek Vagovič .časopis .rozhovor

Kedysi vlastnil úspešnú stavebnú firmu. Po pätnástich rokoch to však zabalil, aby nemusel podplácať politikov ani štátnych úradníkov. Podľa neho je jedno, kto je pri moci, pretože úplatky berú všetci. Martin Sukupčák.

.dá sa na Slovensku podnikať bez úplatkov?
Dá. Ale veľmi ťažko. Keď nepodplácate, pri štátnych zákazkách ste automaticky v nevýhode.

.dlhé roky ste pôsobili v stavebníctve. Aká je tam miera korupcie?
Keďže na Slovensku sa v posledných rokoch menej stavia, aj firmy viac riskujú. Pri zákazke za 10 miliónov eur im stojí za to, aby podplácali štátnych úradníkov aj členov výberových komisií.

.koľko percent sa odovzdáva za víťazstvo v tendri?
V stavebníctve minimálne desať, ale sú aj extrémy. Raz sa ma jeden človek pýtal, či nechce naša firma stavať ambasádu v Berlíne. Podmienkou bolo, aby sme zaplatili 30-percentnú províziu. Odmietol som a viac sa neukázal – dodnes neviem, či nešlo len o provokáciu.

.kedy ste dali ako podnikateľ prvýkrát úplatok?
Prvý návrh som dostal už začiatkom 90. rokov, keď sme chceli získať v privatizácii spoločnosť Poľnohospodárske stavby Žilina. Ponúkli sme vysokú cenu, aby sme mali istotu, že nikto nedá viac. Zavolal mi však člen výkonného výboru FNM za SNS, že o tú firmu majú záujem aj oni. Presviedčal ma, že naša ponuka je prehnaná a navrhol, že ak pôjdeme do toho spolu, zariadia, aby sme to dostali za desatinu ceny. Bolo mi jasné, že keď sa dám dokopy so Slotom, tak si vykopem vlastný hrob. Tú firmu napokon sprivatizovala spoločnosť, v ktorej pôsobila aj manželka sudcu Daniela Hudáka (jeden z aktérov kauzy Bonanno – pozn. red.)

.čo sa dialo potom?
Poslal som list vtedajšiemu premiérovi Mečiarovi. Keď som však videl, koľko je okolo toho špiny, povedal som si, že musím nejako pomôcť pravici. Vstúpil som teda do KDH. Jeden kamarát mi vtedy odporučil, že vzhľadom na moju politickú orientáciu si máme nájsť v rámci privatizácie niečo iné. Napokon sme si teda vybrali spoločnosť Lesostav, ktorá bola veľmi zanedbaná a nikto z politikov o ňu nemal záujem. Nebola to sliepka, ktorá znáša zlaté vajcia, ale bola tam perspektíva na ozdravenie. Zaplatili sme za ňu nehorázne vysokú sumu – takmer 500 korún za jednu akciu, ktoré mali vtedy na trhu hodnotu asi 50 korún.

.prečo ste tú firmu chceli sprivatizovať?
Stavebnej firme BCI, ktorej som bol spolumajiteľom, sa začalo dariť. Chýbali nám však stroje a zázemie, ktoré mal Lesostav. Aj v prípade privatizácie tejto spoločnosti boli pritom pokusy, aby sme 34 percent akcií pustili ľuďom z HZDS.

.ako to prebiehalo?
Zavolali si ma na FNM a povedali, že to musíme politicky ošetriť. Rokovania sa začali už v roku 1996, dlho sme to však naťahovali. Keď padol Mečiar, odmietol som im dať čokoľvek navyše. Napokon sme dostali Lesostav aj bez úplatkov či zákulisných dohôd, ale zaplatili sme zaň 30 miliónov korún. Hoci v konečnom dôsledku sme do firmy investovali až 50 miliónov korún, oplatilo sa.

.kedy ste teda prvýkrát podľahli korupcii?
Krátko po rozdelení Československa. Vybavoval som vtedy licencie, aby mohli naši robotníci pracovať v Nemecku. Keďže licencií bolo málo a dopyt veľký, úradníci na ministerstve hospodárstva to zneužívali. Najskôr ste im museli predložiť zmluvu, ktorú ste podpísali s nemeckým partnerom. Vznikli vám záväzky a dostali ste sa pod tlak...

.a podvolili sa.
Bohužiaľ. Dotyčný úradník mi povedal, že naša firma v Nemecku kráľovsky zarobí, takže 100 mariek za jednu licenciu nemôže byť pre mňa problém.

.koľko licencií ste takto „vybavili”?
Presné číslo si už nepamätám, v Nemecku sme realizovali viac stavieb. Ale nemuseli sme dať úplatok za všetky licencie.

.začiatkom mája ste na protikorupčnom festivale v Žiline povedali, že to bola pre vás Sophiina voľba. Prečo?
V tom čase mala naša firma 200 zamestnancov, ktorí mali rodiny, pôžičky a podobne. Nechcel som ich nechať na ulici. Napriek tomu nebolo jednoduché dať niekomu úplatok len preto, aby vaša firma prežila.

.v tom čase bolo trestné len prijímanie úplatkov. Nešli ste do toho aj preto, že vám nič nehrozilo?
To nehralo úlohu. Ak ste veriaci človek a vyznávate morálne hodnoty, tak nie je dôležité, čo si o tom myslí svetská moc. Mňa to rozhodne netešilo.

.potom ste už nikoho nepodplatili?
Niekedy okolo roku 1998 sme chceli rekonštruovať jednu stavbu v Bytči. Vplyvný predstaviteľ mesta za HZDS nám však povedal, že musíme prihodiť 200-tisíc korún. Napokon sme súhlasili, bola to však posledná zákazka, ktorú sme získali takýmto spôsobom. Naša ponuka bola pôvodne druhá najlacnejšia. Dostali sme teda avízo, že máme ísť s cenou ešte dolu, aby to aj formálne sedelo.

.keď bol ministrom zahraničných vecí Eduard Kukan z SDKÚ, uchádzali ste sa o stavebnú zákazku v rezorte diplomacie za 170 miliónov korún. Napriek tomu, že ste dali najlepšiu ponuku, dostala ju firma, ktorá dlhovala Sociálnej poisťovni 5 miliónov korún. Podali ste námietku na Úrad pre verejné obstarávanie, no nič sa nedialo. Potom vás oslovil jeden poslanec za HZDS zo Žiliny. Čo chcel?
Povedal, že ak tú námietku stiahneme, dostaneme nejakú subdodávku. Ministrom bol síce Kukan z SDKÚ, karty však rozdávala podnikateľská lobby HZDS. Keďže ten človek sa chcel stretnúť, išiel som na políciu.

.čo sa dialo potom?
Dali mi nahrávacie zariadenie, aby som celý rozhovor zaznamenal. Nikto však neprišiel. Som presvedčený, že niekto z polície toho politika HZDS varoval. Vtedy som si povedal nikdy viac.

.teraz podnikáte aj v cestovnom ruchu, ste spolumajiteľom hotela v Bešeňovej. Je pravda, že keď ste v roku 2009 žiadali o dotáciu z eurofondov vo výške dva milióny eur, nedostali ste ju len preto, že vaša manželka nepredložila výpis z registra trestov?
Áno. Manželka pritom nebola štatutárom firmy, ale len členkou dozornej rady. Tú dotáciu napokon dostal susedný penzión. Skúsil som to ešte raz, znovu neúspešne.

.prečo?  
Oficiálne to zdôvodnili tým, že údaje z tabuľky číslo 15 nie sú zahrnuté aj v tabuľke číslo 12. Typický príklad, ako vás účelovo vyradiť z hry.

.kto tak rozhodol?
Slovenská agentúra pre cestovný ruch, kde vtedy pracovala dcéra Vladimíra Mečiara. Asi o mesiac sa mi však ozval jeden človek z Trenčína, ktorý mal blízko k HZDS, že sa chce so mnou stretnúť. Povedal, že keď im zaplatíme 25 percent – čo bolo asi 18 miliónov korún – tak tú dotáciu dostane náš hotel.

.ako ste to mali zúčtovať?
Cez zmluvu o konzultačných službách a vypracovanie návrhu na podanie žiadosti o eurofondy. Mal som ju podpísať s firmou, ktorá mala pozadie na Cypre. Formálne by to bolo čisté, morálne katastrofa. Ten človek mi pritom povedal, že naša žiadosť spĺňa všetky podmienky na pridelenie eurofondov. A to bez toho, aby na nej zmenil čo len riadok.

.čo ste urobili?
Išiel som za vplyvným politikom Smeru, s ktorým mám dobré vzťahy a povedal mu, že toto už je naozaj priveľa. Keď to preveroval, z HZDS mu odkázali, nech sa do toho Smer nestará, pretože rozdeľovanie eurofondov v turistickom ruchu je ich vec.   

.podnikáte hlavne v Žiline. Aké máte skúsenosti s Jánom Slotom?
Keďže naša stavebná firma mala dobré renomé, boli pokusy, aby sme niektoré zákazky v Žiline robili aj s jeho ľuďmi. No keďže som vedel, čo to obnáša, nešli sme do toho a mestu nepostavili ani latrínu. Spomínam si však na konflikt, ktorý sa týkal jednej zákazky v Prievidzi. Mali sme to vyhrať my, no záujem prejavila aj firma blízka Slotovi. Zavolal mi, aby sme ustúpili a on potom presadí, aby sme dostali v Žiline inú zákazku za 100 miliónov korún. Keď som to odmietol, vynadal mi. Vraj som dobrý podnikateľ, ale rozmýšľam len lokálne – na rozdiel od neho, ktorý rozmýšľa európsky.

.ako ste reagovali?
Povedal som mu, že je to presne naopak. Tresol telefónom, takže naša spolupráca sa ani nezačala.

.veľké peniaze môžu firmy zarobiť aj na výstavbe diaľnic. Dlhodobo sa darí najmä Váhostavu, za ktorým stojí údajný mecenáš Smeru Juraj Široký. Dostal by sa k tým zákazkám bez úplatkov?
To nebudem komentovať. (Smiech.) Firmy, ktoré stavajú diaľnice, však majú tisícky zamestnancov, takže sa môžu dostať pod taký tlak ako ja, keď som chcel získať licencie pre robotníkov. Pri výstavbe diaľnic je navyše veľký priestor na manipuláciu výkonov. Niekedy sa veľmi ťažko posudzuje, ktoré dodatky sú naozaj objektívne.

.v roku 2003 ste oslovili vtedy opozičného politika Roberta Fica, aby preveril niektoré zákazky Národnej banky Slovenska, ktoré získala – podľa vás neférovo – spoločnosť Sibamac. Čo v tej veci urobil?
Akurát to využil v parlamente.

.čo ste si od toho sľubovali?
Nebol som za ním iniciatívne, kontaktoval ma on. Môj kolega ho totiž požiadal o pomoc, keďže som si už nevedel rady. Výsledkom bolo len zbytočné pretriasanie môjho mena.

.takže dnes by ste ho už o pomoc nepožiadali?
Dnes by som už nešiel za nikým.

.prečo?
Naša stavebná firma sa za žiadnej vlády nepresadila preukázateľnou kvalitou. Aj preto sme prestali chodiť do štátnych tendrov, zákazky sme dostávali len od zahraničných partnerov a niektorých súkromných investorov.

.to znamená, že v stavebníctve nebola ani jedna súťaž za posledných dvadsať rokov uzavretá férovo?
Ak, tak len menšie tendre. Dokonca viem, že niektoré firmy mali pri lukratívnych zákazkách pripravené až tri ceny. Príslušný člen komisie otváral ich obálku ako poslednú, a podľa vývoja situácie prečítal ponuku, ktorá bola najvýhodnejšia.  

.za ktorej vlády sa kradlo najviac?
Ťažko povedať. Moja skúsenosť však je, že je to jedno. Berú všetci – no kým v 90. rokoch chceli úplatky surovo na stôl, potom sa to robilo sofistikovanejšie, cez faktúry. Keď sa dostal Smer v roku 2006 prvýkrát do vlády, vplyvný politik strany zo Žiliny mi povedal, že oni už nebudú brať 20 percent ako pravica, ale len päť percent. V podstate sa však nič nezmenilo.

.v minulosti ste pre týždenník Trend povedali, že korupcii odolá len jeden politik z desiatich. Stále si to myslíte?
Ten výrok som povedal na základe rozhovoru s bývalým politikom KDH, ktorý pôsobil v bratislavskej komunálnej politike. Tvrdil, že korupcii odolá len desať percent politikov.

.nie je to prehnané?
Zrejme trochu zveličil. Poznám mnohých politikov, ktorí sú naozaj čestní. Moja skúsenosť však je, že čím sú vyššie, tým je to horšie.

.napriek tomu, že ste sa prestali uchádzať o štátne zákazky, vybudovali ste úspešnú stavebnú firmu. Ako sa vám to podarilo?
Už za socializmu som patril k najlepším odborníkom na betonárske práce na Slovensku. Chodil som aj do zahraničia, kde som získal množstvo skúseností. Keď som začal po revolúcii podnikať, mal som potrebné know how. Okrem toho: keď tvrdo pracujete a nekúpite si hneď z prvej výplaty Porsche, tak sa vám to raz vráti. My sme všetky peniaze, ktoré sme zarobili prvé štyri roky v Nemecku, investovali do firmy. Ako generálny riaditeľ som aj po ôsmich rokoch zarábal len tisíc eur mesačne, hoci v tom čase mala firma obrat 360 miliónov korún ročne. Za pätnásť rokov sme zvýšili jej zisk až desaťnásobne, takže keď sme sa rozhodli, že ju predáme, mali sme päť zahraničných záujemcov.

.je pravda, že firmu BCI ste v roku 2007 predali aj z dôvodu korupcie pri verejných súťažiach?
Áno. Už som nemal dosť síl čeliť nerovnakým podmienkam na trhu.

.mohli ste podnikať v Nemecku, kde sa vám darilo.
Ani tam to už nešlo ako v 90. rokoch. Keď prišli do Nemecka lacné rumunské či poľské firmy, naše zisky klesli o viac ako polovicu. Našťastie, na Slovensko začali prichádzať veľkí zahraniční investori, takže sme robili pre nich. Bez úplatkov.

.oplatilo sa?
Áno, aj keď sme dosahovali zisk len päť percent. Stavebné firmy, ktoré majú zisk vyše desať percent, vás už v podstate okrádajú.  

.teraz ste spolumajiteľom hotela a firmy, ktorá robí servis pre nákladné automobily. Spokojný?
Musel som síce zabudnúť na eurofondy, takže v cestovnom ruchu sme v nevýhode. Tí, ktorí ich dostali, nemusia splácať úvery, môžu investovať a ponúknuť nižšie ceny za ubytovanie a služby ako my. Aj v servise nám z dôvodu krízy klesli zisky asi na polovicu. Ale nesťažujem sa, dá sa z toho vyžiť.

.za socializmu ste cestovali na Západ, v 80. rokoch ste boli aj v Iraku. Ako ste sa tam dostali?
Medzi slepými je jednooký kráľ. (Smiech.) Keďže komunisti mi neumožnili spraviť si titul kandidáta vied, vrhol som sa na štúdium angličtiny. Inžinierske stavby Košice, ktoré išli do Bagdadu budovať zavlažovací systém, hľadali strojného inžiniera so špecializáciou na stavebné stroje, ktorý vie po anglicky. Na Slovensku sme vtedy boli možno dvaja alebo traja, takže si vybrali aj mňa.

.nemuseli ste nikoho podplatiť?
Nie. Niektorí robotníci však vraveli, že museli priniesť kus slaniny. (Smiech.)

.v životopise tvrdíte, že ste synom politického väzňa a vnukom kulaka, neboli ste ani v strane. Naozaj to bolo také jednoduché?
Náhoda pomáha pripraveným. Išiel som tam ako majster, no už o dva týždne som bol šéfom výroby. Keď som sa po roku vrátil domov, ponúkli mi, aby som išiel do Iraku ešte na štyri roky. Povedal som, že pôjdem len na dva – a spolu s manželkou. Voči podniku zahraničného obchodu, ktorý tieto cesty pripravoval, to bola dosť veľká drzosť.

.za čo sedel váš otec vo väzení?
Pôvodne dostal tri roky, no odsedel si len dva. V 50. rokoch mal totiž pochybnosti o „vierohodnosti dvojročného plánu”.

.ako k tomu prišlo?
Mal som peknú mamu, ktorá sa páčila jednému policajtovi. Raz za ňou prišiel až domov, chcel ju zneužiť. Mama ho však vyfackala a vyhodila z bytu. Keď odchádzal, povedal, že jej to príde draho. Vybral sa do krčmy, v ktorej popíjal aj môj otec. Nalial mu poldeci a začal sa vypytovať, čo si myslí o socializme, dvojročnom pláne a podobne. Potom ho udal.

.prečo ste boli vnukom kulaka?
Stará mama pracovala počas ekonomickej krízy v 30. rokoch v New Yorku. Keď sa vrátila na Slovensko, kúpila 20 hektárov poľa pri Nitre a postavila tam farmu. Otec, strýko a stará mama boli po nástupe komunistov k moci označení za kulakov a všetko nám zobrali.

.podľa Archívu bezpečnostných zložiek v Prahe ste však boli pred rokom 1989 evidovaný ako agent rozviedky. Zo spisu vyplýva, že ste mali získavať informácie od zahraničných partnerov, zisťovať ich príbuzenské vzťahy v Československu a podobne. Zároveň ste si mali všímať, či nechce niekto z kolegov emigrovať. Prečo ste podpísali spoluprácu s ŠtB? Nebol aj toto dôvod, prečo vás poslali do Iraku?
Predovšetkým som nevedel, že podpisujem spoluprácu s ŠtB. Predkladali to všetkým riadiacim pracovníkom – ako poučenie pred odchodom do zahraničia. Nemusel som to urobiť, ale po skončení vysokej školy som začal pracovať pre Váhostav na Liptovskej Mare, kde som mal na starosti všetky stroje, ktoré nám dodávali zo Západu. Neskôr som pripravoval aj veľké stavby ako Mochovce či Gabčíkovo. Z tohto dôvodu som bol neustále v styku s technikmi aj s obchodníkmi z Rakúska či iných krajín. Pravidelne ma preto kontaktovali aj pracovníci z takzvaného zvláštneho oddelenia Váhostavu, ktorí mi kládli otázky typu: pýtal sa vás pracovník francúzskej firmy Potain, kde sú rozmiestnené vojská Sovietskeho zväzu? Keď som mal potom vycestovať do Iraku, potreboval som výjazdnú doložku. Dali mi ju s tým, že keď ma ich človek požiada o pomoc, mám mu vyjsť v ústrety. Zarábal som asi tritisíc korún mesačne, pričom v Iraku som mohol tri roky dostávať 15-tisíc mesačne. Bol som špičkový odborník s červeným diplomom, ktorý nemal poriadne kde bývať. Aj  bagrista, ktorého som riadil, zarábal trikrát viac. Napokon som to podpísal, ale povedal som si, že odo mňa nič nedostanú. Nikoho som neudal.  

.je fakt, že podľa spisu k spolupráci de facto neprišlo. Uskutočnili sa len tri schôdzky, keďže príslušník ŠtB, ktorý vás mal riadiť v Bagdade, napokon do Iraku nevycestoval. Zrejme ste mali šťastie.
Asi áno. Ale odo mňa by aj tak nič nedostali.

.niekoľko mesiacov pred revolúciou vás ŠtB znovu zaevidovala ako kandidáta tajnej spolupráce, o čom ste však nemuseli vedieť. Prišli za vami, aby ste donášali?
Áno. Od návratu z Iraku ma kontaktovali prakticky neustále. Zaujímalo ich, s kým zo Západu som sa stretol a o čom sme sa zhovárali. Krátko pred pádom režimu sa začali pýtať aj na kolegov, čo som rázne odmietol.  

.v 90. rokoch ste boli na stáži v Holandsku. Po návrate ste pochopili, že Váhostav nemá budúcnosť a začali ste podnikať. V čom bol problém?
Hovorí sa, že keď nejde vo verejnom dome kšeft, tak treba vymeniť prostitútky, a nie postele. Inými slovami, so starými štruktúrami sa nikam nepohnete. Podobný podnik v Holandsku mal pritom takmer identické oddelenia aj porovnateľný systém riadenia. No pokým tam išli do funkcií schopní ľudia, u nás to museli byť členovia strany. Vo Váhostave boli v tom čase komunisti ôsmi z deviatich riaditeľov závodov.

.aká je dnes Váhostav firma?
Pokým mal Široký vysoké zisky na diaľniciach, tak bol spokojný. Keď mu však klesli, začal robiť personálne zmeny, aby mu neodtekala časť peňazí z firmy von. Som hrdý na to, že dnes je výkonným riaditeľom Váhostavu človek, ktorý robil dvadsať rokov u nás.

.ako sa za dvadsať rokov zmenilo podnikateľské prostredie na Slovensku?
Zlepšuje sa, ale veľmi pomaly. Kľúčové je, aby platili zákony pre každého. Máme napríklad zákon o preukazovaní majetku, no dodnes nikoho nezavreli. Zároveň treba presadiť, aby niesli štátni úradníci a samospráva aj hmotnú zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Ak niekto urobí chybu za milióny eur, tak len odchod z funkcie nestačí.

.v Českej republike založil podnikateľ Karel Janeček fond, cez ktorý podporuje rôzne protikorupčné aktivity. Bola by to cesta aj u nás?
Samozrejme.

.vy ste nad tým neuvažovali?
Ja nemám toľko peňazí. Ale podporujem iniciatívy ako Transparency International či Aliancia fair play. Prispievam im aj finančne.

.dosť peňazí majú, naopak, finančné skupiny. Ako vnímate aktivity typu vstupné do galérií zadarmo, ktoré robí napríklad J&T?
Netvrdím, že takéto projekty nie sú prospešné. Ale nekupujú si tým len čisté svedomie?

.kto potom pripadá do úvahy?
Určite sú tu čestní a schopní podnikatelia. Problém je, že väčšinou nerobia veci, o ktorých vopred vedia, že nemajú zmysel. V boji proti korupcii totiž chýba podpora štátu.

.keby takto rozmýšľal aj Janeček, dodnes by žiadny fond nevznikol.
V Česku je už iná situácia.

.prečo?
Pretože majú na čele vrchného štátneho zastupiteľstva Lenku Bradáčovú. Výsledkom je, že polícia išla bez problémov aj po premiérovi Nečasovi.

.na druhej strane, Janeček podporil aj Babiša, ktorý sa pasuje do úlohy lídra boja proti korupcii, čo tiež nie je veľmi dôveryhodné.
Ani ja nemám s Babišom problém, naopak: fandím mu.

.považujete spôsob, akým zbohatol, za férový?
Rothschild povedal, že na začiatku každého bohatstva je nejaké svinstvo.

.naozaj veríte, že Babiš zatočí s korupciou?
To netvrdím. Ale myslím, že minimálne vyčistí niektoré finančné toky v štáte, čo môže viesť aj k zníženiu korupcie. Dnes majú totiž štátni úradníci k dispozícii veľa peňazí, s ktorými si môžu robiť, čo chcú. Babiš to chce zmeniť a ja mu držím palce.

.kedysi ste povedali, že ste boli politicky naivný. Ako ste to mysleli?
V roku 1992 som volil Mečiara. Dobre rečnil, vyzeralo to, že všetkému rozumie. Našťastie, rýchlo som vytriezvel.

.potom ste išli do KDH, kde ste boli aj členom okresného výboru v Žiline. Prečo práve tam?
Poznám sa s ľuďmi ako Martin Fronc, stretol som sa aj s Jánom Čarnogurským. Keď však Dzurinda založil SDKÚ, odišiel som.

.čo vám prekážalo na KDH?
Nemotornosť. A tiež to, že niektorým funkcionárom KDH viac záležalo na tom, ako získať pozície v štátnych podnikoch.

.potom ste sedeli v ústrednej rade SDKÚ. Prečo ste zo strany vystúpili?
Odišiel som, keď sa stiahla Iveta Radičová. Ale už niekoľko rokov predtým som bol len pasívnym členom strany. SDKÚ totiž povýšila pragmatizmus nad morálku.

.narážate aj na korupciu, s ktorou ste sa stretli za Dzurindovej vlády?
Samozrejme.

.čo ste urobili, keď bola zverejnená Gorila?
Išiel som aj s manželkou na demonštráciu do Žiliny. Nemám totiž žiadne pochybnosti, že ten spis je pravdivý. Keď som však videl, akí ľudia sa tých protestov chytili, bolo mi jasné, že to nikam nevedie.

.pred niekoľkými týždňami odišli z SDKÚ aj Dzurinda s Miklošom. Pomôže to strane?
Akurát tak do hrobu. (Smiech.) V zásade je však jedno, či odišli, alebo by zostali. Tá strana zrejme zanikne tak či tak.

.prečo ste pred prezidentskými voľbami podporili Radoslava Procházku?
Podporil som ho až po prvom kole, formou sponzorského daru 300 eur.

.aj ste ho volili?
Nie, volil som Kňažka, pretože ho poznám. Jemu som dal tisíc eur.

.procházka má problém s financovaním strany. Považujete jeho vysvetlenie za dôveryhodné?
Je evidentné, že v tom bruslí, ako vie. Politik ako on totiž nemá šancu vyzbierať toľko peňazí na kampaň.

.takže mu neveríte, že stála len 250-tisíc eur?
Som presvedčený, že stála viac, ale ja mu to odpustím.

.prečo?
Keď bude robiť to, čo hovorí, budem spokojný. To znamená malý a efektívny štát.

.ale čo ak sa podobne ako Fico zaviaže sponzorom, ktorí budú potom od neho žiadať štátne zákazky?
Myslím, že v jeho prípade to nehrozí. Procházka je pomerne ostrý typ človeka, ktorý vie, čo robí, a kam môže zájsť.

.ficovi ani mnohým iným politikom sa to však nepodarilo.
To je pravda, ale to je iná situácia. Myslím, že Smer zobral veľa peňazí, takže ak by sa sponzorom postavil, asi by mal veľké problémy.

.takže ak bude brať Procházka menej, je všetko v poriadku?
Nie. Dúfam, že to bolo len na začiatku, keď potreboval prefinancovať kampaň. Väčším problémom bude, aby sa na neho neprilepili všelijakí kariéristi a skrachovanci. Držím mu palce.

.dlhé roky podporujete aj Dobrého anjela. O Andrejovi Kiskovi ste však pred voľbami povedali, že je akýsi nemastný-neslaný. Výhrady máte aj k oblasti, v ktorej podnikal. Dôvod?
V druhom kole som ho, samozrejme, volil. Ale zbohatnúť na tom, že požičiavate ľuďom peniaze, nie je bohvieaký umelecký výkon. Ja to neodsudzujem, ale aká je pridaná hodnota? Áno, potom založil charitatívnu organizáciu, čo o ňom tiež veľa hovorí, a za čo mu patrí vďaka. Ja si však vážim skôr podnikateľov ako Miroslav Trnka zo spoločnosti Eset, ktorí niečo vytvorili, vložili do toho vlastný rozum.

.aký bude Kiska prezident?
Myslím, že to zvládne. Obklopil sa skvelými ľuďmi ako Ján Mazák či Martin Bútora, čo je dobré znamenie. Navyše sa zdá, že je to slušný človek.

Martin Sukupčák/
Narodil sa 5. novembra 1948 v Levoči. V roku 1971 vyštudoval Strojnícku fakultu SVŠT v Bratislave. Za socializmu bol zamestnaný v štátnom podniku Váhostav, podieľal sa na príprave Vodného diela Liptovská Mara či stavieb ako Mochovce alebo Gabčíkovo. V prvej polovici 80. rokov budoval zavlažovací systém v Iraku. Po zmene režimu začal podnikať v stavebníctve, jeho firma BCI patrila k najlepším v brandži. Dnes je spolumajiteľom servisu pre nákladné automobily a hotela v Bešeňovej. V polovici 90. rokov bol členom okresného výboru KDH, potom sedel v ústrednej rade SDKÚ. Je ženatý, má jedno dieťa, žije v Žiline.  

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite