Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Svätojánske bobule

.jozef Koleják .časopis .lifestyle

Boli veľkou pýchou každého poriadneho prednovembrového záhradkára. Predovšetkým však toho, čo nemal ani úrodnú pôdu, ani slnečný svah. Aj keď mu v hnedej lepkavej hline nič nevyrástlo, aspoň ríbezle vždy zarodili. Tak mal pre istotu vysadených aj zo desať kríčkov.

Keď prišiel koniec júna a pomaly bolo po čerešniach, otec sa začal tmoliť okolo nenáročných kríkov, ktoré mali listy podobné javorovým a kvitli čudnými, bielymi strapcami. Hneď sme vedeli, koľko bije, že o taký týždeň, keď sa ríbezle vyfarbia do červena, dôjde aj na tvrdú detskú prácu. Potom sme už len vyfasovali známu bielu umelohmotnú rebrovanú misku a hor sa oberať tie ligotavé červené strapce. Treba povedať, že maliny sa vždy oberali s väčšou radosťou, aj keď pichali ako čert. Boli totiž hebučké a sladké, takže sme vždy pojedli viac, ako nakoniec z tých ružových bublinkatých náprstkov padlo do misky. Ale s týmito červenými diabolskými bobuľami to bolo celkom inak.
Malými prstami sme sa snažili obrať guľôčku po guľôčke, čupeli sme pri tých kríkoch, až nás boleli nohy a odmena žiadna. Keď sme si totiž dali tú červenú pilulku do úst, nerozlial sa nám po jazyku krásny olejový pocit ako pri podobne balenom, v sladkých gumeno-červených guôčkach ukrytom a v socialistických lekárňach predávanom vitamíne E. Kdeže! Zahryzli sme do ligotavej guľky a čo sa stalo? Okamžite nám stuhli hužvy od ostrej kysloty, korá sa nám rozšírila po celých ústach, a my ste tam čupiac hádzali grimasy, že aj ten najexpresívnejší herec z obdobia nemých filmov bol oproti nám totálny fušer a lajdák. A tak ríbezlí bolo každý rok zo všetkého ovocia nazbieraných najviac.

.čo s toľkou úrodou?
Hrdí záhradkári sa pýšili svojimi dopestkami pred susedmi, no keď prišli domov, až tam začala panika. Čo s tým, preboha, robiť? Každá domácnosť najprv horlivo vyrábala zaváraniny kyslé ako čert, niektorí sa vrhli na džemy, ktoré deťom pri raňajkách krivili ústa a vháňali slzy do očí, a podaktorí koncom osemdesiatych rokov dokonca stavili na malovýrobu ríbezľových sirupov, čo rady vybuchovali po bytovkových špajzách. Ako deti sme si vtedy už vydýchli, pretože s érou sirupov nabehol do domácností aj priateľ odšťavovač a ríbezle sme už nemuseli zbierať po guľôčkách, ale po strapcoch. Chvála Bohu za ľudský pokrok!
Ríbezle sú kompletne náš artikel. Vraj pochádzajú priamo zo strednej a severnej Európy. Niektoré zdroje ukazujú na Švédov, ktorí priniesli koncom šestnásteho storočia čudné malé červené bobuľky na anglický kráľovský dvor, ďalšie na ruské kláštory, kde sa tieto kríčky začali v záhradách pestovať už v jedenástom storočí. My však vieme svoje. Takýto kyslý čert môže prísť len od nás. Napokon, naši susedia, Nemci a Poliaci sú dodnes ich najväčšími vývozcami.

.staré baby v súlade s vedou
Na svätého Jána, keď sa diali čudesné veci a dediny vybehli na kopce páliť ohne, preskakovať vatry a občerstvovať genofond, začali akurát dozrievať červené kyslé plody pripomínajúce hrozno v roztomilých strapčekoch. My ich síce podľa latinského ribes voláme ríbezle, no Nemci sú priamočiarejší a volajú ich podľa svätojánskej noci - Johannisbeere. Bylinkárky a čarodejnice vtedy hneď vedeli, že nadišiel ich čas, a rozbehli sa po lúkach pomedzi roztúžené dvojice zberať tento zázrak. Červená bobuľka totiž vedela na nohy postaviť aj toho najchorejšieho z chorých. Aj keď bola kyslá a krivila všetkým huby, úspešne dostala človeka aj z tej najhoršej angíny.
Súčasné výskumy dávajú starým babám za pravdu. Vraj stačí zjesť štyridsať bobuliek a máme v sebe odporúčanú dávku vitamínu C. Kto má však vitamínu dosť a v ústach preferuje jemnejšie chute, nech na ríbezle nerezignuje. Devínčania totiž objavili, kde je ich najlepšie miesto. Koncom devätnásteho storočia začali namiesto hroznového dorábať ríbezľové víno a veru majú byť na čo pyšní.
.autor je scenárista.

Kyslá je dobrá/
Niektorí sa na intenzívnu kyslosť ríbezlí pozerajú cez prsty, no cukrári a dobrí kuchári v tejto vlastnosti vidia vždy veľký potenciál. Čo vie osviežiť cez letné horúčavy viac ako ľahký sladkokyslý piškótový koláč s malými iskrivými červenými bobuľkami? Len to netreba prehnať. Navyše ríbezle dokážu prevapiť nielen v koláčoch, ale aj pri mäsách, napríklad pri zverine. Stačí sa s nimi vyhrať a urobiť z nich lahodnú omáčku. Tým, čo nevoňajú sladkasté čučoriedkové či černicové, určite príde vhod kyselkavejšia verzia z červených ríbezlí. Stačí hrsť plodov podusiť v kastróli, pridať cukor, soľ, čierne korenie, potom prepasírovať a nakoniec zjemniť maslom. Niektorí fajnšmekri si doma vyrábajú ríbezľovú horčicu. No a nakoniec, pokiaľ chceme prinútiť deti, aby ríbezle do seba spolu s céčkom dostali, aj keď odmietajú zaváraniny a džemy, pokojne ich použime do akéhokoľvek šalátu. Stačí, ak ich pridáme rozpučené do klasickej vinnaigrette, čiže zmesi olivového oleja, soli, korenia a citrónu.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite