Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Hocičo, len nie Rosatom

.peter Schutz .časopis

Úver 870 miliónov eur, ktorý ruská štátna Sberbank poskytla našim elektrárňam, spustil dohady, či to nie je predzvesť predaja väčšinového podielu Enelu ruskému Rosatomu.

Je pravda, že Taliani v rámci konsolidácie firemných financií zvažujú predaje „periférnych“ aktivít. Možnosť, že sa dohodnú práve s Rusmi, znásobuje riziká, ktorým Slovensko čelí vzhľadom na už existujúce závislosti v plyne a jadrovom palive.
Slovenské elektrárne pritom nie sú investíciou, na ktorú by stáli v rade strategickí záujemcovia. Výnimkou je Rosatom, ktorý na ekonomiku a zisk až tak hľadieť nemusí, keďže ako štátna jadrová spoločnosť sleduje aj iné priority. Dôkazom nad všetky je desaťmiliardový kontrakt na jadrovku v maďarskom Paksi, ktorým sa na desaťročia etabluje ruský vplyv v Budapešti.
Od našej vlády, ktorá je minoritným akcionárom SE s možnosťou hovoriť do výberu nového partnera by sa v tejto situácii očakávala maximálna obozretnosť. Sme po uši v ukrajinskej kríze, v ktorej celá Európa – okrem Maďarov – hovorí o znižovaní energetickej závislosti od Ruska. Povedané natvrdo: Hocičo, len nie Rosatom.
Nikto nechce, aby to takto nahlas vlády povedali, ale podľa toho by mali konať. Teda napríklad, my by sme nemali vyháňať Enel z elektrární nepriateľskou rétorikou, akú už roky šíri v súvislosti s Mochovcami premiér Fico. A pokiaľ by bolo rozhodnutie Enelu odísť nezvratné, treba hľadať strategicky lepšiu opciu. Napríklad český ČEZ, ktorý síce vycúval z Bohuníc, ale to bolo predtým, než si zrušil tender na dostavbu Temelína, ktorý mu viazal zdroje.
Namiesto toho však minister Malatinský ohlasuje „maďarskú“ cestu: „Kľúčové kritérium, podľa ktorého budeme rozhodovať, kto by tam mal vstúpiť, je istota dostavby tretieho a štvrtého bloku Mochoviec.“ Toto je šokujúce. Zatiaľ čo v energetike sa všade dostáva na prvé miesto geopoliticko-bezpečnostné kritérium, na Slovensku akoby sa nič nedialo a Ukrajina bola kdesi na konci sveta. U Malatinského je jedinou prioritou, že „sa už do toho veľa investovalo a budeme súhlasiť len s takým dodávateľom, ktorý vie garantovať, že bloky dostavia“.
Zásadné je toto: Ak sa Rosatom dostane k majorite v SE, politické rozhodovanie na Slovensku sa stane ešte väčšmi rukojemníkom záujmov Ruska, než je dnes vinou plynu. Čiastočnou ukážkou sily, akú má držiteľ majority v SE, sú pritom spory, ktoré má vláda s Enelom. Talianska spoločnosť však nesleduje na Slovensku politické ciele, má iba svoje ekonomické záujmy. S Rosatomom ako nástrojom Kremľa sem vstúpia celkom iné záujmy a ciele.
Odhliadnuc od proruskej „slabosti“ premiéra chýba celej vládnej garnitúre základné povedomie o prebiehajúcej zmene, ktorá presahuje všetko od rozpadu ZSSR. Európska politika, ktorá vnímala Rusko ako v zásade normálnu, len trochu neslobodnú krajinu s rôznymi čudnými špecifikami, sa po Ukrajine zrútila. Kto dnes žije v ilúzii, že Rusku má priateľské úmysly a možno s ním nadväzovať štandardné obchodné kontrakty, je bezpečnostným rizikom pre vlastnú krajinu.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite