Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Cítime, že sa veci menia

.časopis .politika

Narodil sa v Tibete, vyrastal v Indii, stal sa mníchom a v roku 2006 bol zvolený do Tibetského parlamentu v exile. Od roku 2011 je jeho podpredsedom a pred týždňom navštívil Slovensko. Khenpo Sonam Thempel.

.narodili ste sa v Tibete?
Narodil som sa vo východnom Tibete, v provincii Kham, ale vyrastal som v Indii.

.ako ste sa stali mníchom?
Keď som bol malý chlapec, matka ma brávala do kláštora. Videl som tam mníchov ponorených v štúdiu. Z nejakého dôvodu ma to priťahovalo, hovoril som matke, že sa stanem mníchom. Ona ma v tom podporovala. Môjmu otcovi sa to až tak nepáčilo, no záležalo mu na tom, aby som sa naučil čítať a písať v tibetčine. A to sa dalo iba v kláštore. Tak som išiel do kláštora, aby som sa naučil čítať a písať a potom som tam už zostal.

.ste podpredsedom Tibetského parlamentu v exile. Kedy tento parlament vznikol a akú má funkciu?
Keď jeho svätosť dalajláma ešte žil v Tibete, snažil sa uskutočniť reformy v tibetskej administratíve. Navštívil Čínu aj Indiu a videl v príkrom kontraste dve politické zriadenia: komunistické a demokratické. V roku 1951 však Číňania obsadili Tibet a reformy mu nedovolili vykonať. Desiateho marca 1959 vypuklo v Tibete ľudové povstanie a dalajláma odišiel do Indie. Keďže bol v exile, snažil sa o demokratizáciu exilových tibetských inštitúcií. Druhého septembra 1960 vznikol Tibetský parlament v exile.

.poslancov parlamentu volia Tibeťania v exile?
Áno. Raz za päť rokov sú voľby. Keď hovoríme o Tibete, máme na mysli tri historické provincie. Všetky tri provincie sú v parlamente zastúpené. Keďže Tibeťania sú veľmi duchovní, máme štyri buddhistické školy, každá z nich má v parlamente dvoch reprezentantov. Dvoch poslancov majú Tibeťania, vyznávajúci pôvodné animistické náboženstvo bön, dvaja poslanci zastupujú tibetskú komunitu v Európe, dvaja v Amerike. Parlament má 44 poslancov.

.aké má Tibetský parlament v exile vzťahy s Tibeťanmi v Tibete?
Ako som už povedal, tibetský parlament vznikol v roku 1960 v exile. V tom čase všetci v Tibete vedeli, že skutočná vláda Tibetu je v exile, pretože tam bola aj jeho svätosť dalajláma. Aj keď dnes nemáme každodenné kontakty s Tibetom, vieme, že Tibetský parlament je vnímaný ako zastupiteľský orgán všetkých Tibeťanov.

.tibetský parlament zastáva vo vzťahu k Číne politiku tzv. strednej cesty. Ako by ste strednú cestu popísali?
Politika strednej cesty sa nepozerá do minulosti, je pragmatická a hľadí do budúcnosti. Dnes je jasné, že Tibet je pod čínskou vládou. Stredná cesta sa snaží o vytvorenie takého usporiadania, ktoré by vyhovovalo Číne aj Tibetu.

.vnímajú čínski predstavitelia strednú cestu ako ústretový krok od Tibetu?
Od roku 2002 do roku 2010 prišlo k viacerým stretnutiam s čínskymi predstaviteľmi. V roku 2009 tibetská delegácia predložila Číňanom memorandum o tom, čo rozumie pod pojmom „skutočná autonómia”. Čínski predstavitelia nás žiadali o niekoľko vyjasnení, ktoré sme im poskytli. Nedali nám nič na papieri o tom, či s tým súhlasia, alebo nesúhlasia. Podozrievajú Tibeťanov, že nech hovoria čokoľvek, v skutočnosti je ich skrytým cieľom nezávislosť. Pre nás však bolo veľkou vecou to, že sme čínskym predstaviteľom mohli odovzdať jasnú formuláciu toho, čo považujeme za strednú cestu a ukázať im, že nie je v súlade s čínskou ústavou.

.po roku 2010 dialóg pokračoval?
Nie. Od roku 2010 k žiadnemu dialógu nedošlo.

.prečo?
Sú dve skupiny oficiálnych čínskych predstaviteľov. Jednou je Jednotný front, stranícky orgán, v ktorého kompetencii sú aj vzťahy s menšinami. Jednotný front zastáva k tibetským záležitostiam veľmi tvrdý postoj. Nedávno však riaditeľ ústrednej čínskej straníckej školy, kde študujú všetky politické kádre, povedal, že voči Tibetu by Čína mala zaujať pragmatickejší postoj.

.vyplýva z toho istý optimizmus?
Jedna skupina je tvrdá, druhá je otvorenejšia, pragmatickejšia. Uvidíme, ktorá z nich preváži. Nie je jasné, aký má postoj k tibetskej otázke nová čínska vláda. Zaujímavé a nádejné je, že kľúčové osobnosti čínskeho disentu v Číne aj v exile, napríklad výtvarník Ai Weiwei alebo nositeľ Nobelovej ceny mieru Liou Siao-po, sa jasne postavili za politiku strednej cesty. To sa v minulosti nestávalo.

.pred piatimi rokmi mi dalajláma povedal, že čo sa týka vývoja v Číne, je miernym optimistom. Zdieľate jeho optimizmus?
Sme optimisti, lebo podpora politiky strednej cesty rastie. Americký kongres aj Európsky parlament strednú cestu podporili, podobne ako obrovské množstvo Číňanov, ktorí prichádzajú do Indie, aby sa stretli s dalajlámom. Cítime, že sa veci menia.

.dalajláma bude mať čoskoro 80 rokov a otázkou je, ako a kto vyberie jeho nástupcu.
Všetci sa modlíme za to, aby tu s nami jeho svätosť dalajláma zostal čo najdlhšie. On sám však povedal, že ak bude v tibetskej komunite potrebný ďalší dalajláma, tak taký dalajláma bude. V roku 2011 vydal vyhlásenie o svojej reinkarnácii, v ktorom povedal, že sa k tejto otázke vyjadrí presnejšie, keď bude mať 90 rokov.

.ako dochádza k rozpoznaniu ďalšej reinkarnácie?
Nevieme, ako nás v tejto veci bude jeho svätosť viesť. Môže to byť podobné ako pri výbere pápeža alebo môže niekoho poveriť, ešte kým žije. Alebo sa to udeje tradične, teda rozpoznaním nového lámu, keď ten predchádzajúci zomrie. Všetky tri spôsoby sú možné. V minulosti jeho svätosť povedal, že opustil Tibet s poslaním a kým sa to poslanie nenaplní, nenarodí sa v Tibete.

.čínski komunisti hovoria, že ďalšieho dalajlámu nájdu oni.
Ak to myslia vážne, najprv by mali nájsť reinkarnovaného Mao Ce-Tunga, potom Teng Siao-Pchinga a až potom sa starať o dalajlámu. (Smiech.)

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite