Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Cenzúra médií v Rusku

.anastasia Sevastyanová .časopis .politika

Medzi Ruskom a Ukrajinou sa odohráva aj svojrázna mediálna vojna. Dôsledná masáž proputinovských novinárov pritom spôsobila, že aj moji ruskí známi mi často hovoria, že my Európania máme na tento vojenský konflikt skreslený pohľad.

.pamätám sa, ako som prvýkrát vkročila do budovy televízie Russia Today v Moskve. Bol to pocit radosti, pýchy a nadšenia, že ja som tá vyvolená, ktorá môže vojsť do jedného z najväčších médií v Rusku, uznávaného na celom svete. Všetko sa mi zdalo úžasné, profesionálne a zaujímavé. Najskôr som tam bola na dvojtýždňovej praxi, aby som sa o pol roka neskôr vrátila ako „asistentka réžie a produkcie“. Vtedy ešte nehoreli Majdany, pričom sa zdalo, že Rusko má ťažké časy potláčania mediálnej slobody za sebou.
Konflikt na Kryme a zhoršenie medzinárodnej situácie však vyhrotili aj boj o mediálne prežitie. Urážky novinárov politikmi, odchody z televíznej obrazovky v priamom prenose, problémy súkromných médií či blokácia blogov lídrov opozície – to je len malá mozaika toho, čo sa v Rusku v poslednom čase deje. Možno je to krajina neobmedzených možností, ale zaslúži si aj iné pomenovanie: krajina obmedzených médií.

.opozičný Dožď
V Rusku sa médiá odjakživa rozdeľovali do dvoch skupín. Jednu tvoria obrovské mašinérie štátnych televízií, ktoré sú plne ovládané Kremľom. Druhou – malou a utláčanou skupinkou – sú súkromné televízie. Presnejšie povedané, jedna súkromná televízia s názvom Dožď. Toto médium bolo už od začiatku iné. V jeho vysielaní nebol prezident ani premiér, dokonca sa nehovorilo ani o ich každodenných udalostiach. Pokým ostatné televízie púšťali reportáže o tom, čo dobré urobil Vladimir Putin v priebehu dňa, Dožď vysielal diskusie a programy o kultúre. Neskôr sa začala táto televízia orientovať dosť opozične, čo sa, samozrejme, Kremľu nepáčilo.
Prezident Putin síce sarkasticky poznamenal, že sa mu Dožď svojím spôsobom páči, Kremeľ však jeho vysielanie obmedzil. Dôvodom bola reportáž z 29. novembra 2013 o tom, ako našiel jeden z lídrov opozície a  bojovník proti korupcii Alexej Navaľnyj nelegálne pozemky predstaviteľov vládnej strany „Jedinaja Rossija“. Odvtedy má Dožď problémy: satelitný vysielač, ktorý vysiela aj iné štátne programy, totiž rozviazal s Dožďom zmluvu. Podobne reagovali aj iné spoločnosti. Momentálne vysiela Dožď len na internete: žije z peňazí divákov a maratónov na podporu internetového vysielania, na ktorých sa zúčastňujú mnohí známi umelci a speváci.
Proputinovské médiá sa, naopak, niekedy správajú až absurdne. Raz si ich vraj prezident zavolal s tým, že má v úmysle dôležité vyhlásenie. Hoci to bolo večer, do Kremľa okamžite naklusali všetky štátne televízie. Strávili tam celú noc, aby im Putin ráno okrem iného oznámil, že mu darovali tigra. Inokedy učil lietať malé vtáčatá žeriava. Prezliekol sa za jedného z nich a s pomocou rogala im ukazoval, ako sa to robí. Reportáž, ktorá posilnila Putinov imidž milovníka a ochrancu prírody, odvysielali všetky dôležité televízie. Dokonca sa objavila aj Russia Today, kde som pracovala.

.štedrý Putin
Samotný Vladimír Putin je síce často k novinárom ironický, používa aj čudné prirovnania. Na rozdiel od iných politikov ich však neuráža, ako napríklad extrémista Vladimir Žirinovskij. Keď sa Žirinovského v čase krymského konfliktu dve novinárky (jedna bola tehotná) pýtali, čo si myslí o zákaze vstupu ruských mužov na Ukrajinu, vyzval svojho bodyguarda, aby ich išiel znásilniť. Novinárky napokon vytiahli zo sály, pričom tá, ktorá čakala dieťa, skončila vystresovaná v nemocnici.
Toto sú však extrémy: ostatní politici sa väčšinou snažia s médiami komunikovať a posilňovať si tak svoje postavenie. Väčšinu obsahu večerných správ totiž tvoria stretnutia politikov – najmä prezidenta Putina s občanmi alebo jeho schôdzky s inými politikmi. Putin je pravidelne aj v živom vysielaní, kam môže zavolať „každý“ ruský občan a spýtať sa, čo ho trápi. Spravidla sa do vysielania dostanú ľudia z chudobných rodín, ktorým prezident štedro rozdáva kuchynské linky a koberce.
Aj počas mojej stáže v televízii Russia Today, ktorá vysiela po anglicky, španielsky aj arabsky, sme museli posielať reportérov na každé stretnutie prezidenta a premiéra, ale najmä ministra zahraničných vecí. Na tieto schôdzky sa štáb posielal automaticky, o iných sa rozhodovalo. V politických diskusiách sa hovorilo najmä o dianí vo svete, a nie v Rusku. Monitorovali sme aj stretnutia diplomatov, ktorí sa schádzali v Moskve. Raz na jedno z nich poslali aj mňa – mali sme sa zamerať hlavne na ruského politika a občas natočiť aj amerického konzula, s ktorým rokoval.

.obmedzenia na internete
Russia Today je však napriek obmedzeniam zo všetkých štátnych televízií najslobodnejšia. Má totiž štúdiá v USA aj vo Veľkej Británii, väčšina moderátorov pochádza z anglicky hovoriacich krajín. Toto zrejme zachránilo aj moderátorku Abby Martinovú, ktorá vyjadrila v priamom prenose nesúhlas s pozíciou Ruska v krymskom konflikte. Keď odsúdila vojenské akcie na Ukrajine, vedenie televízie ju chcelo poslať na Krym, aby sa na vlastné oči presvedčila, ako to je. Martinovú nasledovala aj jej kolegyňa, ktorá oznámila, že nechce pracovať v televízii, ktorá je proti slobode prejavu. Tiež to urobila v priamom prenose a rozlúčila sa s divákmi.
Čo sa týka informovania o samotnom ukrajinskom konflikte, ruské médiá systematicky posilňujú provládny obraz videnia problému. Niekedy pritom používajú aj dosť zvláštne prostriedky: napríklad zablokovali prístup k blogom lídrov opozície z územia Ruska (z územia Európskej únie sa na ne človek môže bez problémov dostať). Napokon bol prijatý aj zákon, že každý blog je rovnakým prostriedkom masovej informácie, ako napríklad televízia, noviny alebo časopis. To znamená, že každá informácia, zverejnená na blogu na území Ruska, musí byť overená a podložená oficiálnymi dokladmi.
Dôsledná mediálna masáž spôsobila, že aj moji ruskí známi mi často hovoria, že my Európania máme skreslený pohľad na Ukrajinu a na to, čo sa tam deje. Putina vnímajú ako mesiáša a osloboditeľa, ktorý sa snaží Amerike zabrániť, aby skazila konzervatívnu ruskú spoločnosť. Nedávno vznikol aj portál ukraina.ru, ktorý pôsobí v Moskve, pričom jeho hlavnou redaktorkou je Alena Berezovskaja – známa bývalého ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča. Web má prinášať informácie o dianí na Ukrajine: zatiaľ je však na tejto stránke len trailer filmu s názvom ukraina.ru. Hovorí o tom, že Rusi si Ukrajinu nedajú.
.autorka pracovala v televízii Russia Today.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite