Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Popcorn Juraja Malíčka

.juraj Malíček .časopis .lifestyle

Dňa 8. júna 2014 uplynulo 30 rokov od premiéry Krotiteľov duchov – filmu, ktorý sa sám od seba stal popkultúrnou inštitúciou až folklórom. Ľudia si ho pamätajú. Nie nevyhnutne ortodoxní fanúšikovia či pamätníci, aj ľudia podstatne mladší.

Oslavovalo sa viac-menej konvenčne, film si pripomenuli v médiách, vyšli nové súpravy spomienkových predmetov, potenciálne zberateľské artefakty, z ktorých najviac zaujala krásna vinylová platňa so soundtrackom, svietiaca v tme. Lego na základe fanúšikovských návrhov vydalo exkluzívnu stavebnicu auta ECTO I aj s minifigúrkami.
V auguste sa film vráti do kín zatiaľ v USA a Kanade, v septembri vyjde špeciálna edícia DVD a Blu-ray, ktorú si zberatelia budú môcť odložiť do poličky hneď vedľa špeciálnej edície, ktorá vyšla k dvadsiatemu piatemu výročiu. Vtedy šlo o štvrťstoročie, oslavy boli o to pompéznejšie. Alebo neboli? Ono je to vlastne jedno, ak sa dívame z normálneho sveta, celé to môže pôsobiť ako ani nie príliš sofistikovaný marketing a kalkul. Ako každá popkultúrna frančíza, i Krotitelia duchov viac-menej permanentne generujú zisk predajom zdanlivo nepraktických vecí.
Preto je zaujímavejšia tá menej zjavná tvár. Losangeleská galéria Gallery 1988 pri príležitosti 30. výročia Krotiteľov duchov usporiadala putovnú výstavu, ktorá v New Yorku, Los Angeles, Chicagu a San Diegu predstavila a predstaví fenomén Krotiteľov duchov tak, ako sa s ním vyrovnávajú relatívne významní výtvarníci dneška. Maliari, grafici, dizajnéri, spolu osemdesiat mien jednotlivcov a skupín, tak desať z nich bude svet súčasného výtvarného umenia poznať aj o tridsať rokov, traja sa možno stanú klasikmi a jedného by sme o sto rokov mohli nájsť v nejakej budúcej dobovej alternatíve dejín výtvarného umenia.
A to vôbec nie je zlé, dokazuje to totiž, že hoci o kultúre dneška uvažujeme ako o spotrebnej, nezriekla sa celkom túžby po absolútne. Lebo o to v umení ide, bez ohľadu na to, čím je inšpirované a v akej dobe vzniká.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite