Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Allan Karlsson

.zuzana Mojžišová .časopis .film

Nie je na programe bratislavských kín priveľa takých filmov, ktoré by sa úspešne mohli v tom istom čase premietať v pukancových multiplexoch, v kine Lumière aj v Mladosti. Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol je jedným z nich.

Na počiatku bola kniha Jonasa Jonassona, človeka, ktorý sa dvadsať rokov pohyboval v švédskom mediálnom prostredí, potom (našťastie) vyhorel, firmu výhodne predal, zbalil kufre, presťahoval sa a začal písať bestsellery. Ten prvý je o mužovi, čo prežil sto rokov v tesnej blízkosti veľkých osobností veľkých dejín. Allan Karlsson spoznáva Trumana, Churchilla, Stalina, Franca, KGB, CIA... a mnohých ďalších. Len toho Nelsona Mandelu nie. Preto sa ten druhý bestseller, Analfabetka, ktorá vedela počítať, začína na juhu Afriky. Myslím, že nebude dlho trvať, kým aj on uzrie svetlo sveta v „celuloidovej“ podobe.
Storočného starčeka sfilmoval švédsky režisér Felix Herngren, adaptačná úloha to nebola ľahká, bolo treba z premnohých literárnych epizód vybrať len niekoľko, a kto čítal i videl, prikláňa sa na stranu knihy. Napriek tomu je Herngrenova snímka milá a zábavná. Vraví sa, že starček je taký severský Forest Gump. Ale „predobrazov“ asi bolo viac, súdiac podľa slov Jonasa Jonassona: „Rozhodne ma ovplyvnil Švejk. V jeho prípade nemôžete jednoznačne povedať, či to bol najhlúpejší človek prvej svetovej vojny, alebo či bol jediný, kto porozumel, o čo vtedy vlastne išlo. To isté sa dá povedať o Allanovi. Ostatné vplyvy sú skôr niekde v pozadí. Možno sa tu ešte dá vybadať podobnosť s Donom Quijotom a Pipi Dlhou Pančuchou.“
Allan žije v starobinci, urozprávaná sestrička sa opakovane pokúša nastrkať do narodeninovej torty správny počet sviečočiek – nie je to jednoduchá záležitosť, torta má svoj formou na pečenie determinovaný polomer a svetielok má byť rovných sto. Napokon sa vec podarí a starosta, sestričky, novinári, dôchodcovia, muzikanti veselo vstupujú do oslávencovej izby. Lenže tá je prázdna. Allan sa totiž krátko predtým  v župane a korkových papučiach vyštveral na okennú rímsu a prehupol sa na slobodu. Šuchce sa na stanicu, kúpi si lístok iba potiaľ, pokiaľ mu to dovoľuje pár drobných z vrecka na župane. To znamená neďaleko. Kým nastúpi, mimochodom sa stane náhradným majiteľom veľkého kufra s nesmierne zaujímavým a drahocenným obsahom. (Mimochodom, Allanovi sa veľa vecí v živote udeje celkom mimochodom. Aj také, ktoré zmenia chod sveta.) Storočný starček mohol v pokoji osláviť narodeniny v starobinci, namiesto toho dal do pohybu „celé“ policajné oddelenie aj motorkársky gang aj uhladeného mafiána na Bali.
Allanova cesta po Švédsku je plná bláznivých, smiešno-absurdných zážitkov. Ako sa na správnu road-movie patrí, hrdina stretáva rôznych ľudí, niektorí sa k nemu pripoja, iní nie. A vždy sa nájde dôvod zaspomínať na staré časy, na svojských rodičov, na milovaného Molotova, na známosť s Einsteinovým bratom, na rozhovor s pánom Oppenheimerom... Allan sa pohybuje, akoby prehltol pravítko; rozpráva neveľa a pomaly, ale o to viac pije a ciká; komentuje dianie okolo seba, ani čo by nebol jeho priamym účastníkom – len tak mimochodom. Usmieva sa málo, skôr sa čuduje, možno vonkoncom ničomu nerozumie. Alebo je totálne nad vecou? No keď niekde vybuchne nejaký ten dynamitík, tak to mu fakt vyčarí na tvári úsmev od ucha k uchu.
Film Felixa Herngrena plynie v akurátnom, príjemnom tempe. Je to zábavné kino – s pukancami aj bez nich. Neohúri, ale istotne spraví dobrú náladu.

Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol. Švédsko 2013. Podľa knihy Jonasa Jonassona. Scenár: Felix Herngren, Hans Ingemansson, Jonas Jonasson. Réžia: Felix Herngren. Kamera: Göran Hallberg. Hrajú: Robert Gustafsson, Mia Skäringer, Alan Ford a ďalší.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite