Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zlí chlapci barokovej opery

.andrej Šuba .časopis .hudba

Koncom júna vystúpi v Bratislave na 10. ročníku festivalu Viva Musica! španielsky kontratenorista Xavier Sabata. Spolu so súborom dobových nástrojov Il Pomo d´Oro uvedú program venovaný záporným hrdinom z opier barokového génia Georga Friedricha Händla.

„Dostal som ponuku pripraviť koncert pre festival v Händlovom rodisku v Halle. Existuje veľké množstvo nahrávok s hudbou, ktorú skladateľ napísal pre kladných hrdinov. Pochádzam z hereckého prostredia, preto sú pre mňa prirodzene zaujímaví aj „zlí chlapci“. Zozbieral som ich árie a výsledok oslovil nielen festival, ale aj vydavateľstvo, koncertných promotérov a publikum,“ povedal mi Xavier Sabata v telefonickom rozhovore o vzniku projektu Bad Guys, ktorý v roku 2012 vyšiel na labeli Aparté. .nielen Mesiáš
Keď sa spomenie meno Georga Friedricha Händla (1685−1759) i tým, ktorí na cestu do koncertnej siene potrebujú GPS, automaticky v hlave zaznie Aleluja zo skladateľovho oratória Mesiáš. A potom sú tu, samozrejme, orchestrálne suity Hudba k ohňostroju a Vodná hudba pre anglického monarchu a jeho kratochvíle na čerstvom vzduchu. Skladateľ bol však súčasníkmi milovaný i zatracovaný predovšetkým pre svoje opery. Kvôli hudbe sa vzdal práva, kvôli opere opustil kariéru organového virtuóza a cirkevného hudobníka, ktorá celý život stačila Bachovi. S divadlom sa Händel spriatelil v Hamburgu, prvé veľké skladateľské úspechy v operných domoch slávil až počas tovaryšských rokov v Taliansku. V roku 1712 sa natrvalo presťahoval do Londýna, aby sa – slovami hudobného historika Manfreda Bukofzera − v meste na Temži stal vďaka kráľovej priazni inštitúciou. Keď pod patronátom panovníka vznikla akciová spoločnosť Kráľovská hudobná akadémia (Royal Academy of Music), Händel ako jej umelecký riaditeľ privážal do Anglicka vynikajúcich, no publikom zhýčkaných talianskych spevákov. .opera seria
Talianska opera seria, ktorá rozpaľovala vášne rezervovaných Angličanov, ale i zvyšku Európy slávi v posledných dekádach i vďaka nahrávaciemu priemyslu svoju renesanciu. „Myslím si, že publikum dlho počúvalo ten istý repertoár. Vďaka záujmu o barokovú operu v posledných dekádach ožilo a stále ožíva množstvo výnimočných diel. Jedným z faktorov záujmu je teda moment prekvapenia, koľko kvalitnej a pritom neznámej hudby stále existuje. Ak hovoríme o Händlovi, v jeho dielach sú stvárnené univerzálne emócie so silou, vďaka ktorej dokážu oslovovať poslucháčov aj po stáročiach. Tento skladateľ nestavia medzi seba a publikum bariéry. Nepotrebujete byť intelektuálom ani expertom na barokovú operu, aby ste ho pochopili. To však neznamená, že ide o jednoduchú hudbu. Händel len komunikuje priamo, a to ho robí pre súčasného poslucháča prístupným,“ hovorí Sabata. Nemecký skladateľ, naturalizovaný Angličan, extravagantný svet divadla, primadon a kastrátov (slávnych ako súčasné popové hviezdy), ale tiež zlomyseľných intríg, spoločenských i finančných úspechov i pádov, miloval. A rozhodne to nemal ľahké. Keď jedna zo speváčok odmietla spievať jeho áriu, Händel ju schytil a so slovami „Madam, viem, že ste čertica, ale verte mi: ja som samotný diabol“ jej hrozil, že ju vyhodí z okna. Iná spevácka hviezda (tenorista, ako inak) trucovala, že pokiaľ ju skladateľ nebude na čembale sprevádzať podľa predstáv, skočí do orchestra a nástroj mu rozdupe, načo Händel s príslovečným humorom, ktorýAngličania dokázali oceniť, odpovedal, nech mu dá vedieť kedy, aby to dal do programu, lebo na skok sa určite príde pozrieť viac ľudí. Akoby operný biznis nebol sám osebe dosť náročný, talianska opera sa časom stala predmetom politiky a terčom útokov časti šľachty odmietajúcej kráľa (a jeho nemeckého skladateľa píšuceho taliansku hudbu) i kritikov, ktorí jej právom vyčítali dejovú schematickosť. Vďaka sile Händlovej hudby dokázala v Anglicku takmer tri dekády triumfovať. Za tento čas skladateľ, ktorému jeho vášeň pripravila okrem finančných i vážne zdravotné problémy (porážka a čiastočné ochrnutie), vytvoril štyridsať diel prevažne na antické a historické námety.

.záporní hrdinovia
„Händel bol veľmi temperamentným a vášnivým mužom, ktorý musel tvrdo bojovať, aby sa napokon stal tým, kým sa stal. Bol tiež človekom divadla, ktorý prirodzene rozumel zákonitostiam vtedajšieho „šoubiznisu“. Som si istý, že jeho osobnosť je v mnohom prítomná aj v jeho hudbe, no vďaka schopnosti analyzovať a do hĺbky pochopiť ľudskú povahu je v nej toho ešte oveľa viac. Dokázal skomponovať diela, ktoré fascinujúcim spôsobom odhaľujú protiklady ľudskej osobnosti. Jeho záporní hrdinovia sú komplexné charaktery, v ktorých zápasí dobro so zlom, láska s nenávisťou,“ vyvetľuje charizmatický spevák, ktorý sa k barokovej hudbe dostal od saxofónu ako 25-ročný, keď objavil „svoj hlas“, ktorý bol v 18. storočí doménou kastrátov. „V krajinách ako Francúzsko či Anglicko je dnes tento typ hlasu považovaný za úplne bežný. Nedávno som však spieval v Rusku, kde boli na začiatku koncertu poslucháči šokovaní jeho výškou, no už po druhej árii som ich mal na svojej strane. Stále existujú dirigenti, ktorí preferujú v mužských rolách určených vysokým mužským hlasom speváčky, no minimálne z hľadiska dramatickej presvedčivosti je podľa môjho názoru prirodzenejšie obsadiť kontratenoristu. Máme odlišnú farbu, koloratúrny potenciál a špecifické výrazové možnosti, ktoré nie je možné dosiahnuť iným spôsobom,” vysvetľuje špecifiká kontratenoru, s ktorým sa v Opere SND (podobne ako s barokovými operami) nestretnete. Xavier Sabata, Händel a ich zlí chlapci však rozhodne za zoznámenie stoja.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite