Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pohľad Fedora Gála

.fedor Gál .časopis .klub

„Štěstí je krásná, přepychová věc,“ spieva Richard Müller a dodáva, „ale prachy si za něj nekoupíš.“ Celkom fajn citát do všeobecného džavotu na margo takzvanej súčasnej krízy, ktorá sa občas a nesprávne nazýva hospodárskou.

„Jo, jsem zdráva a když mi chybí peníze, vezmu si směnu navíc,“  odpovedala mi čašníčka v jednej pražskej krčme na otázku, či je šťastná. Nuž, typicky menšinový názor.
O peniazoch som sa prakticky naučil predovšetkým dve veci: 1) Dajú sa utratiť v akomkoľvek množstve, 2) správa majetku je zodpovedná robota. Bohatí ľudia sú často osamelí, vystavení všeobecnej závisti a obklopení všakovakými podrazákmi.
Starí mazáci tiež vedia, že bohatstvo je subjektívny pocit a postoj: Cítiš sa bohatý? Tak si! Zvestoval mi to jeden z nich. Človek, ktorý sa v profesionálnom živote vyznačuje úplnou absenciou emócií. Emócie sú vôbec zvláštna súčasť trhového mechanizmu. O jednom z najúspešnejších českých podnikateľov hovoria, že sa na konkrétnych rokovaniach nezúčastňuje – posiela tam svojich adlátusov – a keď dôjde na lámanie chleba, má správanie hráča pokeru. Však som aj svoju životnú partiu v biznise neprehral s ním, ale s tými adlátusmi. A keby som sa mu náhodou chcel posťažovať, nikto nevie, kde býva.
Standa P. je bohatý aj chudobný. Vlastní stádo kôz a oslov, ktoré mu odkázal priateľ. Zvieratká nezabíja na mäso – necháva ich žiť svoj zvierací život. A lúky udržuje v pôvodnom stave. Standa je súčasne takzvaný občiansky aktivista. Bojuje za očistu štátnej správy od bývalých komunistov a eštebákov, stará sa o Rómov, ktorých chcú pripraviť o strechu nad hlavou... a permanentne kandiduje – neúspešne – do parlamentu, senátu... kam sa dá a kde sú momentálne voľby. Povahu i vlasy má ako v časoch, keď bol najmladším odporcom komunistického režimu v bývalom Československu. Keď dostal nedávno za svoju statočnosť vyznamenanie, metál si odmietol prevziať a finančnú odmenu daroval rodine, ktorú chceli pripraviť o bývanie.
Páči sa mi buddhistický koncept neľpenia, který oslobodzuje, a radosť zo všednodennosti, ktorá nesúvisí s konzumom. V osobnom živote však hreším často hlavne na to prvé. Jasne, písať moralistické texty je ľahšie, ako žiť podľa ideálov.
Rozprávanie o ideáloch je však v mojej sociálnej skupine obľúbené. Frekventované sú predovšetkým reči o sociálnej spravodlivosti. Lietajú pritom mená odborných celebrít a nálepky politických ideológií. V poslednom čase napríklad Pikettyho kritika kapitalizmu. Občas si spomeniem na poučku zo svojej bývalej profesie: Kvalitu nejakého modelu sociálneho systému treba hodnotiť jeho porovnaním s nejakým iným, existujúcim a fungujúcim. To, že alternatívou kapitalizmu je socializmus,vieme. Rovnakým faktom je skúsenosť s jeho aplikáciou. Niet o čo stáť, myslím si. Vylepšovaniu kapitalizmu sa medze nekladú. Pokojne tomu hovorme reformy, akurát dajte pokoj s revolúciami. Skôr plédujem za  rešpekt k pravidlám a obyčajným občianskym cnostiam.  Tu sa dá reformovať a vylepšovať do aleluja. Je to málo?

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite