KNIHA Jean-Clause Izzo:Chourmo (Fra, 2014)
„Existence je prostě postavená na setkávání,” myslí si bývalý policajt Fabio Montale. Je to ten typ človeka, ktorý by si výborne rozumel napríklad s Rankinovým detektívom Johnom Rebusom (ešte aj Johna Coltrana majú obidvaja radi): opustila ho priateľka Lola, konzumuje nezdravo veľa cigariet a alkoholických nápojov, je znechutený rasizmom Francúzov, ale aj fanatickým násilím bradatých islamistov. Má však priateľov a má svoje milované mesto Marseille s jeho vôňami, chuťami, s jeho barmi a kaviarňami, s jeho neustále sa meniacim morom. Fabio je vtiahnutý do dvoch vzájomne prepletených zločinov, v ktorých sa ukazujú príznaky choroby celého mesta, celej krajiny. Druhá kniha z Izzovej marseillskej detektívnej série je napísaná autentickým, priamym, finesami akademickej literatúry opovrhujúcim (a práve preto literárny zaujímavým) štýlom. Kým nedočítate, nevydýchnete si.
.jk
KNIHA Etgar Keret: Létající Santini (GplusG, 2014)
Prvé vydanie tohto výberu poviedok asi najpopulárnejšieho a celkom isto najvtipnejšieho súčasného izraelského spisovateľa vyšiel v roku 2005 a vypredal sa skôr, než sme si ho stihli všimnúť. Medzitým vyšla v Artfore jeho novšia kniha Zrazu klope ktosi na dvere a vďaka nej nám je čierny, často sarkazmom presiaknutý, no vždy láskavý Keretov humor známy a blízky. Čítanie poviedok v druhom vydaní Létajícího Santiniho je tak podobné návšteve starého kamaráta, ktorého síce dobre poznáte, no vždy vás dokáže prekvapiť, šokovať, rozosmiať, zabaviť. Anjel, ktorý nie je anjelom, ale len obyčajným klamárom s krídlami, turisti z pekla v Uzbekistane, čert, ktorý prišiel zobrať talent mladému spisovateľovi, denník z „letného tábora” samovrahov. Knihu je radosť čítať aj vďaka výbornému prekladu Terezy Černej a Magdaleny Křížovej, skvelým ilustráciám Terezy Říčanovej a dizajnu Juraja Horvátha.
.jk
HUDBA Banda: HraBanda (Pavian Records)
Slovenská skupina Banda sa rozhodla urobiť zo živej prezentácie nového albumu, ktorého obsah bol „pohrabaný“ z viacerých období vývoja skupiny, mimoriadnu udalosť (20. mája, DK ZH Bratislava), čomu malo pomôcť aj množstvo pozvaných hostí. Keď sa na pódiu objavili tí ľudia, ktorí album pomáhali nahrávať – gajdoš Juraj Dufek, perkusionista Roman Kozák či spevácka skupina Trnky, malo to svoj zmysel a opodstatnenie. Oslavu nepokazil ani krstný otec – gitarista Andrej Šeban, ktorý zadžemoval v troch skladbách z pätnástich. Len tanečníci zo skupiny CreDance občas nielen zakrývali muzikantov vlastnými telami, ale doslova vyrušovali pri počúvaní hudby. Tá je aktuálnym záznamom hudobného myslenia a cítenia skupiny ľudí, ktorí naozaj rozumejú tomu, čo robia a robia to na vysokej úrovni. Stojí za hriech mať túto konzervu v kredenci!
.vladimír Potančok
HUDBA María Rodés: María Canta Copla (Chesapik Records)
Španielska hudba je u nás zafixovaná predovšetkým flamencom. V posledných rokoch je však úspešná aj s inými žánrami. Teraz oprášila mladá španielska alternatívna pesničkárka María Rodés coplu, starý druh španielskej národnej piesne. Na svojom najnovšom albume María spieva coplu predstavuje skladby prevzaté z repertoára skladateľov coply prvej polovice 20. storočia. Samozrejme, podávané v štýle latinského alternatívneho popu a folku. María má pekný hlas i spevácky prejav, čo je jej hlavné pozitívum, no aj aranžmány postavené na akustických hudobných nástrojoch znejú zaujímavo. Chvíľami z nich nečakane zavanie strašidelnosť, napríklad v habanere Tri dýky. Ozve sa aj valčík – peruánsky i stredomorský. Z tohto albumu asi nebude hit. No má poznávaciu hodnotu pre generácie, ktoré s coplou neboli oboznámené.
.miroslav Potoček
HUDBA The Black Keys: Turn Blue (Nonesuch)
Americká rocková skupina The Black Keys, ktorá je v týchto časoch v Amerike tým najhorúcejším aktom, má dva životy. Prvý undergroundový, druhý mainstreamový. Gitarista Dan Auerbach a bubeník Patrick Carney si na začiatku vystačili vo dvojici a nahrávali surové garážové albumy, v ktorých miešali lásku k blues a „sixtisáckemu“ soulu. Zlom nastal s piatym albumom Attack & Release (2008), kde sa kapela spojila so šikovným producentom Dangerom Mouseom, s ktorým sa cez retro soul posunula bližšie k popu a ich hudba sa stala oveľa viac sofistikovanejšia. Tento smer potvrdili ďalšie albumy Brothers (2010) a El Camino (2011) a aj najnovší album Turn Blue. Na jednej strane je škoda, že sa kapela vzdala svojich divokých koreňov, na druhej je celkom fajn, že na prvých priečkach americkej hitparády je rocková kapela s originálnym zvukom a nápaditými pesničkami.
.peter Bálik
„Existence je prostě postavená na setkávání,” myslí si bývalý policajt Fabio Montale. Je to ten typ človeka, ktorý by si výborne rozumel napríklad s Rankinovým detektívom Johnom Rebusom (ešte aj Johna Coltrana majú obidvaja radi): opustila ho priateľka Lola, konzumuje nezdravo veľa cigariet a alkoholických nápojov, je znechutený rasizmom Francúzov, ale aj fanatickým násilím bradatých islamistov. Má však priateľov a má svoje milované mesto Marseille s jeho vôňami, chuťami, s jeho barmi a kaviarňami, s jeho neustále sa meniacim morom. Fabio je vtiahnutý do dvoch vzájomne prepletených zločinov, v ktorých sa ukazujú príznaky choroby celého mesta, celej krajiny. Druhá kniha z Izzovej marseillskej detektívnej série je napísaná autentickým, priamym, finesami akademickej literatúry opovrhujúcim (a práve preto literárny zaujímavým) štýlom. Kým nedočítate, nevydýchnete si.
.jk
KNIHA Etgar Keret: Létající Santini (GplusG, 2014)
Prvé vydanie tohto výberu poviedok asi najpopulárnejšieho a celkom isto najvtipnejšieho súčasného izraelského spisovateľa vyšiel v roku 2005 a vypredal sa skôr, než sme si ho stihli všimnúť. Medzitým vyšla v Artfore jeho novšia kniha Zrazu klope ktosi na dvere a vďaka nej nám je čierny, často sarkazmom presiaknutý, no vždy láskavý Keretov humor známy a blízky. Čítanie poviedok v druhom vydaní Létajícího Santiniho je tak podobné návšteve starého kamaráta, ktorého síce dobre poznáte, no vždy vás dokáže prekvapiť, šokovať, rozosmiať, zabaviť. Anjel, ktorý nie je anjelom, ale len obyčajným klamárom s krídlami, turisti z pekla v Uzbekistane, čert, ktorý prišiel zobrať talent mladému spisovateľovi, denník z „letného tábora” samovrahov. Knihu je radosť čítať aj vďaka výbornému prekladu Terezy Černej a Magdaleny Křížovej, skvelým ilustráciám Terezy Říčanovej a dizajnu Juraja Horvátha.
.jk
HUDBA Banda: HraBanda (Pavian Records)
Slovenská skupina Banda sa rozhodla urobiť zo živej prezentácie nového albumu, ktorého obsah bol „pohrabaný“ z viacerých období vývoja skupiny, mimoriadnu udalosť (20. mája, DK ZH Bratislava), čomu malo pomôcť aj množstvo pozvaných hostí. Keď sa na pódiu objavili tí ľudia, ktorí album pomáhali nahrávať – gajdoš Juraj Dufek, perkusionista Roman Kozák či spevácka skupina Trnky, malo to svoj zmysel a opodstatnenie. Oslavu nepokazil ani krstný otec – gitarista Andrej Šeban, ktorý zadžemoval v troch skladbách z pätnástich. Len tanečníci zo skupiny CreDance občas nielen zakrývali muzikantov vlastnými telami, ale doslova vyrušovali pri počúvaní hudby. Tá je aktuálnym záznamom hudobného myslenia a cítenia skupiny ľudí, ktorí naozaj rozumejú tomu, čo robia a robia to na vysokej úrovni. Stojí za hriech mať túto konzervu v kredenci!
.vladimír Potančok
HUDBA María Rodés: María Canta Copla (Chesapik Records)
Španielska hudba je u nás zafixovaná predovšetkým flamencom. V posledných rokoch je však úspešná aj s inými žánrami. Teraz oprášila mladá španielska alternatívna pesničkárka María Rodés coplu, starý druh španielskej národnej piesne. Na svojom najnovšom albume María spieva coplu predstavuje skladby prevzaté z repertoára skladateľov coply prvej polovice 20. storočia. Samozrejme, podávané v štýle latinského alternatívneho popu a folku. María má pekný hlas i spevácky prejav, čo je jej hlavné pozitívum, no aj aranžmány postavené na akustických hudobných nástrojoch znejú zaujímavo. Chvíľami z nich nečakane zavanie strašidelnosť, napríklad v habanere Tri dýky. Ozve sa aj valčík – peruánsky i stredomorský. Z tohto albumu asi nebude hit. No má poznávaciu hodnotu pre generácie, ktoré s coplou neboli oboznámené.
.miroslav Potoček
HUDBA The Black Keys: Turn Blue (Nonesuch)
Americká rocková skupina The Black Keys, ktorá je v týchto časoch v Amerike tým najhorúcejším aktom, má dva životy. Prvý undergroundový, druhý mainstreamový. Gitarista Dan Auerbach a bubeník Patrick Carney si na začiatku vystačili vo dvojici a nahrávali surové garážové albumy, v ktorých miešali lásku k blues a „sixtisáckemu“ soulu. Zlom nastal s piatym albumom Attack & Release (2008), kde sa kapela spojila so šikovným producentom Dangerom Mouseom, s ktorým sa cez retro soul posunula bližšie k popu a ich hudba sa stala oveľa viac sofistikovanejšia. Tento smer potvrdili ďalšie albumy Brothers (2010) a El Camino (2011) a aj najnovší album Turn Blue. Na jednej strane je škoda, že sa kapela vzdala svojich divokých koreňov, na druhej je celkom fajn, že na prvých priečkach americkej hitparády je rocková kapela s originálnym zvukom a nápaditými pesničkami.
.peter Bálik
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.