Obidve strany majú po 19 mandátov. Pre Platformu je dôležité niečo iné ako pre PiS, získala predsa o 24-tisíc hlasov viac a vyhrala. Veľa analýz bude tvrdiť, že pre Kaczynského stranu je to dobrý výsledok. PiS získalo o 200-tisíc hlasov a štyri percentuálne body viac, ako pre piatimi rokmi. Zato Platforma stratila milión hlasov. To všetko pri nižšej účasti na voľbách. Niektoré prieskumy ukazovali, že rozdiel medzi dvoma hlavnými stranami je okolo desať percent. Nakoniec to bolo niečo menej ako jedno percento. To všetko je pravda, ale sú to len chuťovky pre expertov.
Potvrdzujú sa však dlhodobé tendencie. Platforma dlhodobo slabne a hlasovanie za PiS prestalo byť hanbou. Tieto voľby však nedali Kaczynského strane potrebný impulz, ktorý by ju naštartoval a trval by až do jesene roku 2015. Výsledok je nižší, než sa očakávalo. Čo teraz urobí najväčšia opozičná strana? Má dve možnosti, môže sa správať exkluzívne alebo inkluzívne. Keby si vybrali prvú možnosť, začali by hovoriť o sfalšovaní volieb. Medzi niektorými funkcionármi tvrdého jadra PiS sa už o tom hovorí. Je pravda, že spočítavanie hlasov trvalo škandálne dlho a dramaticky malý rozdiel praje takýmto interpretáciám. Takýto spôsob uvažovania je však škodlivý najmä pre samotný PiS.
Iným typom stratégie exkluzivity je arogancia voči malým pravicovým stranám, ktoré majú svoje korene v PiS, odkiaľ ich politici odišli a ktoré časť voličov tejto strany viní za prehru vo voľbách. Ani strana Zbigniewa Ziobra, ani strana Jaroslawa Gowina neprekročila päť percent. Prvá získala 3,98 percenta, druhá 3,16 percenta. Takéto uvažovanie je pre politikov PiS veľmi charakteristrické a spočíva v ňom istá prevaha voličov tejto strany: vždy hľadajú príčiny porážky mimo svojej strany. Takáto arogancia by sa prejavila odmietnutím akejkoľvek možnej spolupráce s inými stranami a potvrdila by pretrvávanie koncepcie monolitickej strany, kde stojí na prvom mieste Jaroslaw Kaczynski a potom dlho, dlho nič. Táto koncepcia má, samozrejme, aj svoje plusy a sú argumenty, ktoré jej trvanie podporujú. Napríklad ten, že ak sa chce niekto postaviť volebnej mašinérii Platformy, musí pôsobiť zorganizovane a efektívne. Ale nadovšetko má stratégia exkluzivity jednu zásadnú chybu: neumožňuje Kaczynskému odstaviť od vlády Platformu. A to je hlavný cieľ opozičnej strany.
Lenže eurovoľby ukazujú, že PiS šance na návrat do vlády má. Zo svojej podstaty išlo teraz o voľby, v ktorých majú voliči „nepisovských“ strán väčšie zastúpenie. Ak to znamená, že v parlamentných voľbách by PiS mohol svoj percentuálny zisk zvýšiť, povedzme, na 35 percent, potom jeho protivníci – Platforma podporovaná ľavicovou SLD alebo PSL – môžu pokojne vytvoriť koalíciu. PiS formálne vyhrá voľby, ale nebude mať s kým vládnuť.
Alternatívou je inkluzívna stratégia. Strany Korwina-Mikkeho, Gowina a Ziobra získali v týchto voľbách vyše milióna hlasov. Gowin a Ziobro sami získali vyše pol milióna hlasov. Na ľudí z týchto strán by sa v Kaczynského partaji nemali pozerať ako na zradcov. To je detinskosť, nie politika. Ide predsa o to, aby voliči Gowina a Kurského mohli hlasovať aj za PiS. A takéto hnutie si vyžaduje nielen analýzu, ale aj zmenu myslenia. O Jaroslawovi Kaczynskom sa hovorí, že je pragmatik. A práve o pragmatický prístup ide v prvom rade.
.autor je redaktor týždenníka W Sieci.
Potvrdzujú sa však dlhodobé tendencie. Platforma dlhodobo slabne a hlasovanie za PiS prestalo byť hanbou. Tieto voľby však nedali Kaczynského strane potrebný impulz, ktorý by ju naštartoval a trval by až do jesene roku 2015. Výsledok je nižší, než sa očakávalo. Čo teraz urobí najväčšia opozičná strana? Má dve možnosti, môže sa správať exkluzívne alebo inkluzívne. Keby si vybrali prvú možnosť, začali by hovoriť o sfalšovaní volieb. Medzi niektorými funkcionármi tvrdého jadra PiS sa už o tom hovorí. Je pravda, že spočítavanie hlasov trvalo škandálne dlho a dramaticky malý rozdiel praje takýmto interpretáciám. Takýto spôsob uvažovania je však škodlivý najmä pre samotný PiS.
Iným typom stratégie exkluzivity je arogancia voči malým pravicovým stranám, ktoré majú svoje korene v PiS, odkiaľ ich politici odišli a ktoré časť voličov tejto strany viní za prehru vo voľbách. Ani strana Zbigniewa Ziobra, ani strana Jaroslawa Gowina neprekročila päť percent. Prvá získala 3,98 percenta, druhá 3,16 percenta. Takéto uvažovanie je pre politikov PiS veľmi charakteristrické a spočíva v ňom istá prevaha voličov tejto strany: vždy hľadajú príčiny porážky mimo svojej strany. Takáto arogancia by sa prejavila odmietnutím akejkoľvek možnej spolupráce s inými stranami a potvrdila by pretrvávanie koncepcie monolitickej strany, kde stojí na prvom mieste Jaroslaw Kaczynski a potom dlho, dlho nič. Táto koncepcia má, samozrejme, aj svoje plusy a sú argumenty, ktoré jej trvanie podporujú. Napríklad ten, že ak sa chce niekto postaviť volebnej mašinérii Platformy, musí pôsobiť zorganizovane a efektívne. Ale nadovšetko má stratégia exkluzivity jednu zásadnú chybu: neumožňuje Kaczynskému odstaviť od vlády Platformu. A to je hlavný cieľ opozičnej strany.
Lenže eurovoľby ukazujú, že PiS šance na návrat do vlády má. Zo svojej podstaty išlo teraz o voľby, v ktorých majú voliči „nepisovských“ strán väčšie zastúpenie. Ak to znamená, že v parlamentných voľbách by PiS mohol svoj percentuálny zisk zvýšiť, povedzme, na 35 percent, potom jeho protivníci – Platforma podporovaná ľavicovou SLD alebo PSL – môžu pokojne vytvoriť koalíciu. PiS formálne vyhrá voľby, ale nebude mať s kým vládnuť.
Alternatívou je inkluzívna stratégia. Strany Korwina-Mikkeho, Gowina a Ziobra získali v týchto voľbách vyše milióna hlasov. Gowin a Ziobro sami získali vyše pol milióna hlasov. Na ľudí z týchto strán by sa v Kaczynského partaji nemali pozerať ako na zradcov. To je detinskosť, nie politika. Ide predsa o to, aby voliči Gowina a Kurského mohli hlasovať aj za PiS. A takéto hnutie si vyžaduje nielen analýzu, ale aj zmenu myslenia. O Jaroslawovi Kaczynskom sa hovorí, že je pragmatik. A práve o pragmatický prístup ide v prvom rade.
.autor je redaktor týždenníka W Sieci.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.