Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Boj proti extrémizmu?

.sergej Danilov .časopis .téma

Ako každý minister Ficovej vlády je aj minister vnútra Robert Kaliňák vo funkcii 16 mesiacov. Podľa kritikov však za ten čas proti extrémizmu podnikol jedinú, aj to málo účinnú vec. V lete tohto roka Robert Kaliňák zriadil medzirezortný orgán, ktorého názov sa skladá presne z 23 slov.

Ako každý minister Ficovej vlády je aj minister vnútra Robert Kaliňák vo funkcii 16 mesiacov. Podľa kritikov však za ten čas proti extrémizmu podnikol jedinú, aj to málo účinnú vec. V lete tohto roka Robert Kaliňák zriadil medzirezortný orgán, ktorého názov sa skladá presne z 23 slov.
Má ísť o skupinu odborníkov z rôznych oblastí zameraných na elimináciu extrémizmu vrátane zástupcov viacerých ministerstiev, polície, tretieho sektora.
Členkou skupiny je aj Šarlota Pufflerová z mimovládnej organizácie Občan a demokracia. ,,Doteraz sa uskutočnilo len jedno stretnutie 20. septembra 2007. Kompetencie aj pôsobnosť orgánu sú nejasné. Odvtedy sa nič neudialo.”
Pufflerová tvrdí, že mimovládne organizácie žiadali vytvorenie pracovných skupín, ktoré by identifikovali problémy a navrhli riešenia. Stretávali by sa ad hoc a dvakrát do roka by predkladali odpočet realizovaných opatrení. ,,Ani po dvoch mesiacoch nemáme k dispozícii odpočet doterajších aktivít polície či ministerstva vnútra. Oprávnene sa domnievame, že nie je o čom referovať,“ hovorí Pufflerová.
Členom skupiny je aj odborník na extrémizmus Daniel Milo. Právnikovi, ktorý šesť rokov viedol občianske združenie Ľudia proti rasizmu neprekáža len nefunkčná skupina.
Boj proti extrémizmu po nástupe nového vedenia ministerstva vnútra zostal podľa neho len v rovine vyhlásení. Žiadny z konkrétnych návrhov mimovládnych organizácií na zlepšenie v oblasti postupu polície proti extrémizmu sa podľa Mila neuskutočnil, napriek opakovaným prísľubom zo strany ministra.
,,Chýbajúca dlhodobá koncepcia a koordinácia tejto oblasti na úrovni ministerstva vnútra sa negatívne prejavuje na nižších úrovniach a je negatívne vnímaná aj v samotnom policajnom zbore,“ tvrdí právny expert.

Minister vnútra Kaliňák na výhrady k jeho práci reaguje takto: ,,Boj s extrémizmom majú na starosti všetci policajti. To znamená každý jeden, ktorý zistí akékoľvek porušenie zákona týmto smerom musí konať a k tomu sme aj dali koordinačné porady s krajskými a okresnými riaditeľmi.“
Podľa informácií expertov z portálu security-society.org sa dnes extrémizmu na Slovensku spolu venuje len 9 policajtov, hoci do roku 2006 ich bolo na túto oblasť špecializovaných vyše 70. Odvtedy sa neobnovili ani školenia, počas ktorých bolo na boj proti extrémizmu vyškolených takmer 100 policajtov vo všetkých krajoch.
Za veľký problém označuje právnik Daniel Milo aj znefunkčnenie existujúcich nástrojov výmeny informácií v rámci polície, ako aj smerom k mimovládkam. ,,Expertná skupina, ktorá vznikla nedávno, je len modifikovanou podobou už predtým existujúcej komisie na postup proti extrémizmu a má len poradnú funkciu,“ dodal.
Minister povedal, že v najbližšom čase okrem tejto skupiny, ktorej šéfuje Martin Kubík (riaditeľ oddelenia boja proti terorizmu na policajnom prezídiu), zriadi aj post koordinátora. ,,Bude to môj poradca. Jeho úlohou bude, aby sa skupina zblížila so štruktúrami polície a bola aktívna aj v teréne, chodila na výjazdy.“
Kaliňák o vymenovaní svojho poradcu na návrh tretieho sektora hovoril pre rádio Expres ešte v lete. ,,Jeho vymenovanie je otázkou veľmi krátkeho času. V mnohých veciach nás pribrzdil Schengen,“ obhajuje sa dnes minister.
Mimovládne organizácie, ktoré sú zastúpené v poradnej skupine, upozorňujú na pokles dôvery obetí v políciu, nárast aktivít neonacistov a hooligans. Tí podľa nich vnímajú neochotu a neschopnosť zo strany polície.
Minister argumentuje poklesom extrémistických trestných činov: ,,Je to dôkaz, že polícia v tejto veci začala intenzívne konať, ale myslím si, že to nie je dostačujúce.“
Pokles trestných činov môže podľa právničky občianskeho združenia Ľudia proti rasizmu Jany Slaninovej súvisieť s tým, že ľudia polícii nedôverujú a útoky nehlásia. ,,Odrádza ich časté spochybňovanie útokov extrémistov (napr. Nitra), a v niektorých prípadoch dokonca aj poškodených a svedkov (britský skejter čiernej pleti v Trnave, rómsky pár v Detve a ďalšie). Polícia navyše často koná až po mediálnom tlaku {Nitra, Banská Bystrica, Bratislava),“ tvrdí Slaninová.
Štatistika policajného prezídia okrem poklesu extrémistických trestných činov, na ktorý poukázal minister, odzrkadľuje aj negatívny trend  – a tým je pokles ich objasnenosti.
Minister prakticky od nástupu do funkcie hovorí o príprave účinnejších zákonov proti extrémizmu.
Odvolávanie sa na novú legislatívu ako na všeliek, ktorý vylieči všetky nedostatky, neobstojí. Ani na štvrť plynu sa totiž nevyužívajú možnosti, ktoré sú v boji proti extrémizmu naporúdzi aj dnes.

Autor je reportér rádia Expres a bloguje na www.danilov.blog.sme.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite