Knižný trh rastie. Každý rok vyjde a predá sa o niečo viac kníh než v roku minulom, knižné megastory sú neodmysliteľnou súčasťou obchodných centier. Hoci na knihy malých vydavateľov narazíte v týchto veľkoobchodoch len náhodou, práve malé a stredné vydavateľstvá v nich zastupujú literatúru. Často je za nimi iba jeden-dvaja ľudia, niekedy nemajú ani vlastnú kanceláriu. Niektoré fungujú už viac než 20 rokov, iné vznikli nedávno, a jedno z nich vydáva knihy bez kompromisov už od roku 1987. Za ten čas vydali stovky kníh, z ktorých takmer každá stojí za prečítanie. Ako takéto vydavateľstvá fungujú? Čo vedie ich zakladateľov, redaktorov a obchodných riaditeľov – spravidla ide o tú istú osobu – k vydávaniu kníh?
Stretli sme sa so štyrmi mužmi a jednou ženou, ktorí vedú päť dôležitých slovenských vydavateľstiev. Majú veľa spoločného: ani jeden nezačal vydávať knihy z „obchodných” dôvodov, všetci veľa čítajú, všetci stoja za každou jednou knihou, ktorú vydali, ani jeden z nich nie je bohatý a všetci o svojich knihách radi a s vášňou rozprávajú.
.olegov Fragment
„Chodili sme na výsluchy, robili nám domové prehliadky a často nám pri nich zobrali rozrobené veci. Ale vždy sme to urobili znovu,” spomína na slobodné vydávanie kníh v čase neslobody Oleg Pastier. Po novembri ’89 Oleg pokračoval v tom, čo robil dovtedy: vydával štvrťročník Fragment a vo vydavateľstve F.R.&G. jeho knižnú edíciu. Robí to dodnes. Už niekoľko rokov je jeho spolupracovníkom mladý scenárista a spisovateľ Ján Púček. „Od novembra ’89 sme vydali asi 200 kníh,” hovorí mladý muž s prenikavým pohľadom a tabakovým hlasom. „O tom, koľko kníh vyšlo v samizdate od roku 1987, nevie presne ani Oleg.” Dokonca si nie je ani istý, ktorá bola jeho úplne prvá samizdatová kniha. Druhou však celkom isto bola Hra o Judáša od básnika a signatára Charty 77 Tomáša Petřivého.
„S Olegom som sa stretol kvôli knihe o Osamelých bežcoch,” hovorí Jano. „Chcel som o nej robiť na škole film. Začali sme sa spolu stretávať a kávičkovať. A pritom vznikli ďalšie veci.”
Model vydavateľstva F.R.&G. je jednoduchý: „Vydávame knihy od ľudí a o ľuďoch, ktorých máme radi,” hovorí Ján Púček. „Tešíme sa z toho, že s nimi môžeme stráviť nejaký čas pri tvorbe ich kníh. Predaj príliš nesledujeme. Pri výbere titulov to nehrá rolu.”
Pre F.R.&G. sú typické knihy poézie a „kolážové” knihy, v ktorých sú zozbierané záznamy, listy, rozhovory a kratšie texty autorov. Dobrým príkladom sú Záznamy Rudolfa Slobodu, dve knihy o Osamelých bežcoch (Pohybliví v pohyblivom a Pohybliví nehoria) alebo už spomínaná koláž rozhovorov, denníkových záznamov a kratších textov Dušana Dušeka Počúvať je zadarmo.
Knihy z vydavateľstva F.R.&G. sú na pultoch kníhkupectiev ľahko rozpoznateľné – majú strohý, no graficky čistý dizajn. „Je to zámer,” hovorí Jano. „Oleg má rád jednoduchosť a trochu to vychádza aj zo samizdatovej estetiky.”
F.R.&G. nefunguje na komerčnej báze. „Sme závislí od toho, na ktoré knihy dostaneme grant,” hovorí Ján Púček. „Predaj ani veľmi nesledujeme.” V praxi to vyzerá tak, že si Oleg a Jano pripravia niekoľko vydavateľských projektov, podajú si grantové žiadosti a pustia sa do kníh, na ktoré získali podporu.
„Vždy ma poteší, keď sa to celé podarí. Keď je človek pri tom od prvotnej idey až k realizácii. A úplne najkrajší je pocit, keď knihu prvýkrát držíš v rukách,” hovorí Jano. „Pripravujeme knihu listov Osamelých bežcov. To je veľmi pekná práca. Zásadnou knihou boli pre mňa Pohybliví v pohyblivom. Bol som vtedy gymnazista v Liptovskom Mikuláši. Tá kniha sa tam ani nedala kúpiť, objednal som si ju z Artfora. Keď som ju dostal, povedal som si: „Tu raz vydať knihu!” A splnilo sa mi to.” Ján Púček je autorom dvoch pozoruhodných poviedkových zbierok Kameň v kameni a Okná do polí.
Vo vydavateľstve sú hrdí na knihu srbského básnika Miodraga Vukoviča Kruh hlavy v preklade Karola Chmela. „Dôležité sú knihy o Osamelých bežcoch alebo Spytovanie Olega Pastiera a Ivana Kadlečíka. Alebo Encyklopédia mŕtvych od Danila Kiša,” hovorí redaktor vydavateľstva F.R.&G. Ján Puček.
.janova Premedia
Jano Gregor, bývalý redaktor Hospodárskych novín a SME, je človek, ktorý sa skoro stále usmieva. Aj keď rozpráva o tom, ako ho prepustili z novín, alebo ako ho prekvapil nízky predaj nejakej knihy z jeho vydavateľstva Premedia.
Vydavateľstvo vzniklo v roku 2010 v obývačke neveľkého bytu Jana Gregora a (editorky a prekladateľky) Zuzany Demjanovej. „Nejaký čas som žil v Anglicku a keď som sa vrátil, uvedomil som si, že niektoré dôležité knihy tu nevyšli,” hovorí Jano veselo. „Tak sme vydali prvý diel Freakonomics. Zuzka objavila texty Ali Rachmanovovej, a tak sme vydali prvú časť jej denníkov s názvom Študenti, láska, Čeka a smrť.” Kniha Freakonomics sa stala bestsellerom, Rachmanovová zase jedným z najvýraznejších knižných počinov roku 2011. V ďalších rokoch sa Premedia stala neprehliadnuteľným vydavateľstvom vďaka Složenicynovmu Súostroviu Gulag, Krvavému územiu Timothyho Snydera, Shootyho Modrej knižke, knihám Erlenda Loeho, ale aj vďaka knihám o behaní, či paleo diéte. Dodnes to je viac než 50 kníh.
„Máme nejaké prekladové granty, čo je však len malá časť nákladov. Ministerstvo kultúry je cesta pre malých vydavateľov. My sme to skúsili raz a nerád by som to už opakoval. Je to hrozne veľa roboty. Kým by sme vypísali grantovú žiadosť, radšej vydám knihu,” hovorí radostne Jano Gregor a dodáva, že vydávanie kníh je ako gambling – niekedy by stačilo vydávať menej a ekonomický dopad by bol rovnaký, ale človek sa neubráni potrebe vydávať ďalšie a ďalšie knihy.
„Vydavatelia sa na všetko pozerajú z toho hľadiska, že čo si oni myslia, že by ľudia mali čítať. Ale niekedy je dobré pozrieť sa aj na to, čo ľudia skutočne čítať chcú. My robíme obidva typy kníh,” hovorí Jano. „Veľa kamarátov behá, a tak sme vydali prvú knihu o behaní. Vydali sme tiež prvú knihu na Slovensku o paleo diéte.”
To je filozofia vydavateľstva Premedia: vydávať knihy, ktoré jednoducho „musia byť vydané” a podporiť ich knihami populárnejšími, a teda aj komerčne úspešnejšími. „Musíš mať pritom úroveň, pod ktorú už nejdeš.” Pýtam sa, či majú túto úroveň nejako zadefinovanú. „Je to pocitová záležitosť,” odpovedá.
„Problém máme s prekladovou beletriou,” hovorí Jano, no netvári sa pritom vôbec tragicky. „To sú knihy, ktoré sa predávajú katastrofálne. Napríklad Dina Rubina je v Rusku populárna autorka a píše pomerne ľahko, no u nás sa predáva veľmi málo. Budeme robiť Dovlatova, a to bude asi podobné. Kúpi si to málo ľudí. V Rusku sú to pritom bestsellery.”
Pýtam sa Jana Gregora, či vydali knihy, ktoré sa predávali vyslovene zle. „Nebola kniha, ktorá by sa nepredávala, ale bolo zopár kníh, ktorých sme vytlačili priveľa.”
Jano je najviac hrdý na Súostrovie Gulag a na Krvavé územie Timothyho Snydera. Najpredávanejšou knihou Premedie je Freakonomics 1 a Malá červená kniha o behaní. Vďaka nej mohli vydať Gulag.
„Predáva sa čoraz viac kníh, ale zároveň aj čoraz viac titulov, a preto klesajú náklady kníh,” hovorí Jano a prognózuje na knižnom trhu problémy. „Tie môžu mať čoskoro väčší vydavatelia. My sme však vznikli počas krízy a sme krízuvzdorní. Vieme to prežiť. Kanceláriu máme stále v obývačke. Hľadali sme síce väčší byt, ale potom sme zistili, že sa nám vlastne nechce sťahovať.”
.kaliho KK Bagala
„V roku 1991 som založil vydavateľstvo, v roku 1992 vyšla prvá kniha: Akozmia od Tomáša Horvátha,” hovorí levický rodák Koloman „Kali” Kertész Bagala. „Už na vysokej škole sme robili časopis Maternica. Páčilo sa mi byť redaktorom a pomáhať textom. Zároveň som sa rozhodol skončiť s vlastným písaním, lebo som videl, že okolo mňa sú talentovanejší ľudia než som ja.” Tak vzniklo najdôležitejšie vydavateľstvo súčasnej slovenskej literatúry LCA, neskôr premenované na KK Bagala.
„Od začiatku som chcel vydávať knihy svojich rovesníkov. Nikdy som sa nechcel venovať prekladom,” hovorí Kali. „Rukopis ma musí nejakým spôsobom osloviť. Je to na mojej intuícii a chce to niekoľkonásobné čítanie a premýšľanie. Čítam stále.”
Kali do dnešného dňa vydal okolo 350 kníh. „Robím to bez ohľadu na to, ako to bude komerčne zaujímavé,” hovorí. „Prišiel som na trh v čase, keď sa všetci vrhli na vydávanie bestsellerov. Aj preto som sa rozhodol venovať súčasnej slovenskej literatúre, ktorá na pultoch nebola. V 90. rokoch bolo viac vydavateľstiev, ktoré začínali s veľkými ambíciami a dnes už buď neexistujú, alebo sa úplne skomercionalizovali.” Aj Kaliho vydavateľstvo malo svoje vzlety a pády, no zatiaľ sa vždy otriasol a pokračoval ďalej.
„Je to one man show. Nerobím to kvôli knihám, ale kvôli literatúre. Chcem objaviť talentovaných autorov, pomôcť im a uviesť ich na knižný trh. To, že sa kniha pomalšie predáva, nie je pre mňa podstatné.” Čo sa podľa Kaliho za dvadsať rokov zmenilo na slovenskom knižnom trhu? „Status spisovateľov v spoločnosti výrazne klesol. Ľudia vymenili názory spisovateľov za názory celebrít. Ale nová slovenská literatúra je dravá a živá. Možno až o niekoľko rokov pochopíme, ako dobre opísala našu súčasmosť.”
Čo je najťažšie? „Prežiť. Som prekvapený, že po tých desaťročiach práce sa stále neviem dostať do dlhodobej rentability. Chcel by som robiť veľa ďalších projektov, no nemôžem si to dovoliť.”
„Mám asi 30 rozrobených kníh. Práve sme dali do tlače poviedkovú zbierku Agdu Bavi Paina More, love, čajky, Ivanovi Štrpkovi chystáme spolu s Modrým Petrom tretí zväzok súborného diela – bude mať 70 rokov, takže to bude k narodeninám. Mám rozrobené knižky s Lacom Keratom, Máriusom Kopcsayom, Víťom Staviarskym, Michaelou Rosovou. A ešte aj zopár debutantov. Nie je kríza,” hovorí. „Kríza by bola, keby som nemal čo čítať.”
.Aspekt dvoch Ján
S literárnou vedkyňou, prekladateľkou, knižnou redaktorkou a jednou z dvoch iniciátoriek vydavateľstva Aspekt Janou Cvikovou som sa stretol uprostred únavne horúceho dňa v kaviarni, kam si odskočila z Ústavu svetovej literatúry SAV, kde mala sériu pracovných stretnutí. Keď Jana začala rozprávať, únava sa strácala. Nahrádzala ju spokojnosť a nenápadné, opatrné nadšenie.
„Najprv bol časopis Aspekt. Prvé číslo vyšlo v roku 1993. Čísla boli zamerané na jednotlivé témy, boli čoraz hrubšie a časopis sa postupne menil na knihu. Čírou náhodou nám práve vtedy ponúkla svoj preklad knihy Märty Tikkanen Príbeh lásky storočia Milka Haugová, ktorá ho robila spolu s Jarkou Cihovou. My s Janou Juráňovou, duše prozaické, sme sa trochu zľakli, lebo išlo o poéziu. Skúsili sme to a v roku 1996 vyšla prvá kniha Aspektu,” spomína Jana Cviková. „Spolu s výtvarníčkou Annou Daučíkovou sme mali takú ideu: v súvislosti so ženskou literatúrou v pejoratívnom zmysle slova sa hovorilo o ‚červenej knižnici‘. My sme si povedali, že budeme vydávať ružovú edíciu. Tak boli naše knižky ružové. Chceli sme, aby to boli paperbacky, lebo to vtedy vyzeralo ‚alternatívne‘.”
Druhou knihou Aspektu boli Siete Jany Juráňovej, ktorá spolu s Janou Cvikovou iniciovala a stále vedie vydavateľstvo Aspekt.
„Výber nových titulov sa nezmenil,” hovorí Jana Cviková. „Ako literárna vedkyňa by som nemala celkom priznávať, že prevažuje náhodnosť. Ujala sa však vždy len taká náhoda, ktorá rezonovala s nami. S naším literárnym vkusom, s tým, čo sme považovali v danom čase za dôležité. Je to výsostne subjektívny výber. Keď sa už na tom toľko napracujeme, chceme z toho mať istý druh potešenia.”
Hoci Aspekt sa spája s feminizmom, knihy z tohto vydavateľstva svedčia o širokej škále a mnohofarebnosti. V Aspekte vychádza beletria, poézia, odborné knihy, knihy pre deti. „Veľmi nás tešilo, že Jaroslava Blašková začala aj vďaka Aspektu znovu písať, sme radi, že sa cez naše knihy znovu vrátila do slovenskej literatúry Irena Brežná,” hovorí Jana Cviková. „Ak bol Aspekt na začiatku priestorom pre píšuce ženy, dnes je to priestor pre rodovú reflexiu nášho sveta. Môže to byť beletria, literárna veda – napríklad knižka Dereka Rebra Jej miesto v jeho svete. Jednu detskú knižku o strachu pre nás napísal Daniel Hevier. Inge Hrubaničová u nás knižne debutovala. Aj Ivica Ruttkayová. Doteraz sme vydali asi 120 kníh.”
Jana Cviková rozpráva o rozhodovaní v rámci Aspektu v množnom čísle. „My znamená Jana a Jana, teda Jana Juráňová a ja. O všetkom sa rozhodujeme spolu.”
Jana hovorí, že hoci literatúra nie je súťaž, teší ju, keď sa knihy z Aspektu dostanú do finálovej desiatky Ceny Anasof litera (v aktuálnom ročníku je finalistkou Nevybavená záležitosť Jany Juráňovej). „Počinom je otváranie verejného diškurzu, k čomu dochádza aj vďaka knihám Judith Butler alebo Elisabeth Badinter. A počinom je to, že Jaroslava Blašková napísala Happyendy a že sme vydali knihu rozhovorov Jany Juráňovej s Agnešou Kalinovou Mojich deväť životov.”
Jana ešte prezradí, že miluje detektívky. „V literárnej vede sa to kedysi nepatrilo,” hovorí. „Možno, že ich budeme vydávať aj v Aspekte.”
.Vladovo Artforum
Artforum vzniklo krátko po novembri ’89 z iniciatívy (v tej dobe) mladých členov a priateľov Jazzovej sekcie. Pôvodne malo ísť o kultúrnu organizáciu so širokým záberom, rýchlo sa však špecializovalo na predaj kníh. „Ukázalo sa, že predaj kníh bol jedinou vecou, ktorou sa v tých dobách dalo uživiť,” s odstupom 25 rokov konštatuje zakladateľ a šéf Artfora Vladimír Michal. Z času na čas Artforum vydalo aj nejakú knihu. Hnacím motorom vydávania bol na začiatku Rišo Sabo, dnes známy ako Ján Boleslav Kladivo. Neskôr vyšiel pod značkou Artfora napríklad literárny debut Daniela Pastirčáka Damianova rieka alebo eseje Ivy Mojžišovej Giacomettiho oko.
„V roku 2007 sme vydali knihu Ľuboslava Paľa Haló, haló pani mačka s tým, že ideme budovať vydavateľstvo,” hovorí Vlado Michal. „Chceli sme vydávať knihy, ktoré neboli na slovenskom trhu – to bol prípad Chaima Potoka, ktorého sme prvýkrát vydali v slovenčine – alebo knihy, ktoré už niekto vydal, no už dávno neboli na trhu a nám sa zdalo, že by mali byť. To bol prípad Saroyanovho Tracyho tigra alebo Salingerových Deviatich poviedok.”
V Artfore najprv vychádzali dve-tri knihy za rok. Potom ich bolo ročne asi desať. „V roku 2010 sme vydali 20 kníh, ale to už je na hranici našich možností,” hovorí Vlado.
Ako vyberajú nové tituly? „Keď ide okolo nás nejaká príležitosť, ktorá sa nám javí ako zaujímavá, rozmýšľame o nej a niekedy sa z toho zrodí kniha. Je to také dobrodružstvo hľadania. Radostná záležitosť,” hovorí a ilustruje to na príklade izraelského autora Etgara Kereta. „Pred niekoľkými rokmi vyšiel český preklad jeho knihy Létající Santini a hneď som sa stal Keretovým fanúšikom. Zistil som si, kto to je, čo robí a že patrí medzi najobľúbenejších spisovateľov v Izraeli. Lenže dovtedy nikto žiadnu beletristickú knihu z hebrejčiny do slovenčiny nepreložil. Tak som sa skontaktoval s českými hebrejčinármi. V Prahe sme objavili výbornú českú prekladateľku Silviu Singer, ktorá je však Slovenka a bez problémov do slovenčiny prekladá. Tak sme vydali Keretovu knihu Zrazu klope ktosi na dvere.”
Knihy z Artfora bývajú často oceňované za ich dizajn. „Z obchodného hľadiska to je chyba,” hovorí Vlado Michal. „Zvyšuje nám to náklady, ale nedá mi odfláknuť to. Malo by to potešiť nielen ducha, ale aj oko.” Na vydávanie kníh má Vlado Michal dve kritériá: „Kniha si musí na seba zarobiť a musí to byť artforácka kniha, za ktorou si stojíme. Jedno aj druhé sa nám darí.”
Slovenský knižný trh sa podľa Vlada líši aj od českého. „Je tu oveľa väčší dôraz na stredný prúd. Okraje sú marginálnejšie, ťažšie sa nimi dá uživiť. Viacero vecí je vyhrotených: na jednej strane je ‚vysoká literatúra‘, na druhej strane romány z Evita Press. Chýba niečo medzi tým.“
V najbližšej dobe v Artfore vyjde kniha Kevina Powersa Žltí vtáci. Powers je americký básnik, ktorý sa dostal ako vojak do Iraku a má stadiaľ zážitky, ktoré spracoval ako vojak aj ako básnik. Vyjde tiež nová kniha Etgara Kereta a dve Salingerove dvojnovely Hor sa tesári, krov do výšky zdvihnite / Seymour: Úvod a Franny a Zooey.
Ako sa Vladovi darí prepínať medzi predávaním a vydávaním kníh? „Nedá sa to robiť súčasne. Streda je môj vydavateľský deň.”
Päť vydavateľstiev, päť ľudí, pre ktorých je vydávanie kníh radosťou. Aj vďaka nim tu ostane na papieri zachytený životný pocit jednej generácie z jednej krajiny, z jedného sveta.
Stretli sme sa so štyrmi mužmi a jednou ženou, ktorí vedú päť dôležitých slovenských vydavateľstiev. Majú veľa spoločného: ani jeden nezačal vydávať knihy z „obchodných” dôvodov, všetci veľa čítajú, všetci stoja za každou jednou knihou, ktorú vydali, ani jeden z nich nie je bohatý a všetci o svojich knihách radi a s vášňou rozprávajú.
.olegov Fragment
„Chodili sme na výsluchy, robili nám domové prehliadky a často nám pri nich zobrali rozrobené veci. Ale vždy sme to urobili znovu,” spomína na slobodné vydávanie kníh v čase neslobody Oleg Pastier. Po novembri ’89 Oleg pokračoval v tom, čo robil dovtedy: vydával štvrťročník Fragment a vo vydavateľstve F.R.&G. jeho knižnú edíciu. Robí to dodnes. Už niekoľko rokov je jeho spolupracovníkom mladý scenárista a spisovateľ Ján Púček. „Od novembra ’89 sme vydali asi 200 kníh,” hovorí mladý muž s prenikavým pohľadom a tabakovým hlasom. „O tom, koľko kníh vyšlo v samizdate od roku 1987, nevie presne ani Oleg.” Dokonca si nie je ani istý, ktorá bola jeho úplne prvá samizdatová kniha. Druhou však celkom isto bola Hra o Judáša od básnika a signatára Charty 77 Tomáša Petřivého.
„S Olegom som sa stretol kvôli knihe o Osamelých bežcoch,” hovorí Jano. „Chcel som o nej robiť na škole film. Začali sme sa spolu stretávať a kávičkovať. A pritom vznikli ďalšie veci.”
Model vydavateľstva F.R.&G. je jednoduchý: „Vydávame knihy od ľudí a o ľuďoch, ktorých máme radi,” hovorí Ján Púček. „Tešíme sa z toho, že s nimi môžeme stráviť nejaký čas pri tvorbe ich kníh. Predaj príliš nesledujeme. Pri výbere titulov to nehrá rolu.”
Pre F.R.&G. sú typické knihy poézie a „kolážové” knihy, v ktorých sú zozbierané záznamy, listy, rozhovory a kratšie texty autorov. Dobrým príkladom sú Záznamy Rudolfa Slobodu, dve knihy o Osamelých bežcoch (Pohybliví v pohyblivom a Pohybliví nehoria) alebo už spomínaná koláž rozhovorov, denníkových záznamov a kratších textov Dušana Dušeka Počúvať je zadarmo.
Knihy z vydavateľstva F.R.&G. sú na pultoch kníhkupectiev ľahko rozpoznateľné – majú strohý, no graficky čistý dizajn. „Je to zámer,” hovorí Jano. „Oleg má rád jednoduchosť a trochu to vychádza aj zo samizdatovej estetiky.”
F.R.&G. nefunguje na komerčnej báze. „Sme závislí od toho, na ktoré knihy dostaneme grant,” hovorí Ján Púček. „Predaj ani veľmi nesledujeme.” V praxi to vyzerá tak, že si Oleg a Jano pripravia niekoľko vydavateľských projektov, podajú si grantové žiadosti a pustia sa do kníh, na ktoré získali podporu.
„Vždy ma poteší, keď sa to celé podarí. Keď je človek pri tom od prvotnej idey až k realizácii. A úplne najkrajší je pocit, keď knihu prvýkrát držíš v rukách,” hovorí Jano. „Pripravujeme knihu listov Osamelých bežcov. To je veľmi pekná práca. Zásadnou knihou boli pre mňa Pohybliví v pohyblivom. Bol som vtedy gymnazista v Liptovskom Mikuláši. Tá kniha sa tam ani nedala kúpiť, objednal som si ju z Artfora. Keď som ju dostal, povedal som si: „Tu raz vydať knihu!” A splnilo sa mi to.” Ján Púček je autorom dvoch pozoruhodných poviedkových zbierok Kameň v kameni a Okná do polí.
Vo vydavateľstve sú hrdí na knihu srbského básnika Miodraga Vukoviča Kruh hlavy v preklade Karola Chmela. „Dôležité sú knihy o Osamelých bežcoch alebo Spytovanie Olega Pastiera a Ivana Kadlečíka. Alebo Encyklopédia mŕtvych od Danila Kiša,” hovorí redaktor vydavateľstva F.R.&G. Ján Puček.
.janova Premedia
Jano Gregor, bývalý redaktor Hospodárskych novín a SME, je človek, ktorý sa skoro stále usmieva. Aj keď rozpráva o tom, ako ho prepustili z novín, alebo ako ho prekvapil nízky predaj nejakej knihy z jeho vydavateľstva Premedia.
Vydavateľstvo vzniklo v roku 2010 v obývačke neveľkého bytu Jana Gregora a (editorky a prekladateľky) Zuzany Demjanovej. „Nejaký čas som žil v Anglicku a keď som sa vrátil, uvedomil som si, že niektoré dôležité knihy tu nevyšli,” hovorí Jano veselo. „Tak sme vydali prvý diel Freakonomics. Zuzka objavila texty Ali Rachmanovovej, a tak sme vydali prvú časť jej denníkov s názvom Študenti, láska, Čeka a smrť.” Kniha Freakonomics sa stala bestsellerom, Rachmanovová zase jedným z najvýraznejších knižných počinov roku 2011. V ďalších rokoch sa Premedia stala neprehliadnuteľným vydavateľstvom vďaka Složenicynovmu Súostroviu Gulag, Krvavému územiu Timothyho Snydera, Shootyho Modrej knižke, knihám Erlenda Loeho, ale aj vďaka knihám o behaní, či paleo diéte. Dodnes to je viac než 50 kníh.
„Máme nejaké prekladové granty, čo je však len malá časť nákladov. Ministerstvo kultúry je cesta pre malých vydavateľov. My sme to skúsili raz a nerád by som to už opakoval. Je to hrozne veľa roboty. Kým by sme vypísali grantovú žiadosť, radšej vydám knihu,” hovorí radostne Jano Gregor a dodáva, že vydávanie kníh je ako gambling – niekedy by stačilo vydávať menej a ekonomický dopad by bol rovnaký, ale človek sa neubráni potrebe vydávať ďalšie a ďalšie knihy.
„Vydavatelia sa na všetko pozerajú z toho hľadiska, že čo si oni myslia, že by ľudia mali čítať. Ale niekedy je dobré pozrieť sa aj na to, čo ľudia skutočne čítať chcú. My robíme obidva typy kníh,” hovorí Jano. „Veľa kamarátov behá, a tak sme vydali prvú knihu o behaní. Vydali sme tiež prvú knihu na Slovensku o paleo diéte.”
To je filozofia vydavateľstva Premedia: vydávať knihy, ktoré jednoducho „musia byť vydané” a podporiť ich knihami populárnejšími, a teda aj komerčne úspešnejšími. „Musíš mať pritom úroveň, pod ktorú už nejdeš.” Pýtam sa, či majú túto úroveň nejako zadefinovanú. „Je to pocitová záležitosť,” odpovedá.
„Problém máme s prekladovou beletriou,” hovorí Jano, no netvári sa pritom vôbec tragicky. „To sú knihy, ktoré sa predávajú katastrofálne. Napríklad Dina Rubina je v Rusku populárna autorka a píše pomerne ľahko, no u nás sa predáva veľmi málo. Budeme robiť Dovlatova, a to bude asi podobné. Kúpi si to málo ľudí. V Rusku sú to pritom bestsellery.”
Pýtam sa Jana Gregora, či vydali knihy, ktoré sa predávali vyslovene zle. „Nebola kniha, ktorá by sa nepredávala, ale bolo zopár kníh, ktorých sme vytlačili priveľa.”
Jano je najviac hrdý na Súostrovie Gulag a na Krvavé územie Timothyho Snydera. Najpredávanejšou knihou Premedie je Freakonomics 1 a Malá červená kniha o behaní. Vďaka nej mohli vydať Gulag.
„Predáva sa čoraz viac kníh, ale zároveň aj čoraz viac titulov, a preto klesajú náklady kníh,” hovorí Jano a prognózuje na knižnom trhu problémy. „Tie môžu mať čoskoro väčší vydavatelia. My sme však vznikli počas krízy a sme krízuvzdorní. Vieme to prežiť. Kanceláriu máme stále v obývačke. Hľadali sme síce väčší byt, ale potom sme zistili, že sa nám vlastne nechce sťahovať.”
.kaliho KK Bagala
„V roku 1991 som založil vydavateľstvo, v roku 1992 vyšla prvá kniha: Akozmia od Tomáša Horvátha,” hovorí levický rodák Koloman „Kali” Kertész Bagala. „Už na vysokej škole sme robili časopis Maternica. Páčilo sa mi byť redaktorom a pomáhať textom. Zároveň som sa rozhodol skončiť s vlastným písaním, lebo som videl, že okolo mňa sú talentovanejší ľudia než som ja.” Tak vzniklo najdôležitejšie vydavateľstvo súčasnej slovenskej literatúry LCA, neskôr premenované na KK Bagala.
„Od začiatku som chcel vydávať knihy svojich rovesníkov. Nikdy som sa nechcel venovať prekladom,” hovorí Kali. „Rukopis ma musí nejakým spôsobom osloviť. Je to na mojej intuícii a chce to niekoľkonásobné čítanie a premýšľanie. Čítam stále.”
Kali do dnešného dňa vydal okolo 350 kníh. „Robím to bez ohľadu na to, ako to bude komerčne zaujímavé,” hovorí. „Prišiel som na trh v čase, keď sa všetci vrhli na vydávanie bestsellerov. Aj preto som sa rozhodol venovať súčasnej slovenskej literatúre, ktorá na pultoch nebola. V 90. rokoch bolo viac vydavateľstiev, ktoré začínali s veľkými ambíciami a dnes už buď neexistujú, alebo sa úplne skomercionalizovali.” Aj Kaliho vydavateľstvo malo svoje vzlety a pády, no zatiaľ sa vždy otriasol a pokračoval ďalej.
„Je to one man show. Nerobím to kvôli knihám, ale kvôli literatúre. Chcem objaviť talentovaných autorov, pomôcť im a uviesť ich na knižný trh. To, že sa kniha pomalšie predáva, nie je pre mňa podstatné.” Čo sa podľa Kaliho za dvadsať rokov zmenilo na slovenskom knižnom trhu? „Status spisovateľov v spoločnosti výrazne klesol. Ľudia vymenili názory spisovateľov za názory celebrít. Ale nová slovenská literatúra je dravá a živá. Možno až o niekoľko rokov pochopíme, ako dobre opísala našu súčasmosť.”
Čo je najťažšie? „Prežiť. Som prekvapený, že po tých desaťročiach práce sa stále neviem dostať do dlhodobej rentability. Chcel by som robiť veľa ďalších projektov, no nemôžem si to dovoliť.”
„Mám asi 30 rozrobených kníh. Práve sme dali do tlače poviedkovú zbierku Agdu Bavi Paina More, love, čajky, Ivanovi Štrpkovi chystáme spolu s Modrým Petrom tretí zväzok súborného diela – bude mať 70 rokov, takže to bude k narodeninám. Mám rozrobené knižky s Lacom Keratom, Máriusom Kopcsayom, Víťom Staviarskym, Michaelou Rosovou. A ešte aj zopár debutantov. Nie je kríza,” hovorí. „Kríza by bola, keby som nemal čo čítať.”
.Aspekt dvoch Ján
S literárnou vedkyňou, prekladateľkou, knižnou redaktorkou a jednou z dvoch iniciátoriek vydavateľstva Aspekt Janou Cvikovou som sa stretol uprostred únavne horúceho dňa v kaviarni, kam si odskočila z Ústavu svetovej literatúry SAV, kde mala sériu pracovných stretnutí. Keď Jana začala rozprávať, únava sa strácala. Nahrádzala ju spokojnosť a nenápadné, opatrné nadšenie.
„Najprv bol časopis Aspekt. Prvé číslo vyšlo v roku 1993. Čísla boli zamerané na jednotlivé témy, boli čoraz hrubšie a časopis sa postupne menil na knihu. Čírou náhodou nám práve vtedy ponúkla svoj preklad knihy Märty Tikkanen Príbeh lásky storočia Milka Haugová, ktorá ho robila spolu s Jarkou Cihovou. My s Janou Juráňovou, duše prozaické, sme sa trochu zľakli, lebo išlo o poéziu. Skúsili sme to a v roku 1996 vyšla prvá kniha Aspektu,” spomína Jana Cviková. „Spolu s výtvarníčkou Annou Daučíkovou sme mali takú ideu: v súvislosti so ženskou literatúrou v pejoratívnom zmysle slova sa hovorilo o ‚červenej knižnici‘. My sme si povedali, že budeme vydávať ružovú edíciu. Tak boli naše knižky ružové. Chceli sme, aby to boli paperbacky, lebo to vtedy vyzeralo ‚alternatívne‘.”
Druhou knihou Aspektu boli Siete Jany Juráňovej, ktorá spolu s Janou Cvikovou iniciovala a stále vedie vydavateľstvo Aspekt.
„Výber nových titulov sa nezmenil,” hovorí Jana Cviková. „Ako literárna vedkyňa by som nemala celkom priznávať, že prevažuje náhodnosť. Ujala sa však vždy len taká náhoda, ktorá rezonovala s nami. S naším literárnym vkusom, s tým, čo sme považovali v danom čase za dôležité. Je to výsostne subjektívny výber. Keď sa už na tom toľko napracujeme, chceme z toho mať istý druh potešenia.”
Hoci Aspekt sa spája s feminizmom, knihy z tohto vydavateľstva svedčia o širokej škále a mnohofarebnosti. V Aspekte vychádza beletria, poézia, odborné knihy, knihy pre deti. „Veľmi nás tešilo, že Jaroslava Blašková začala aj vďaka Aspektu znovu písať, sme radi, že sa cez naše knihy znovu vrátila do slovenskej literatúry Irena Brežná,” hovorí Jana Cviková. „Ak bol Aspekt na začiatku priestorom pre píšuce ženy, dnes je to priestor pre rodovú reflexiu nášho sveta. Môže to byť beletria, literárna veda – napríklad knižka Dereka Rebra Jej miesto v jeho svete. Jednu detskú knižku o strachu pre nás napísal Daniel Hevier. Inge Hrubaničová u nás knižne debutovala. Aj Ivica Ruttkayová. Doteraz sme vydali asi 120 kníh.”
Jana Cviková rozpráva o rozhodovaní v rámci Aspektu v množnom čísle. „My znamená Jana a Jana, teda Jana Juráňová a ja. O všetkom sa rozhodujeme spolu.”
Jana hovorí, že hoci literatúra nie je súťaž, teší ju, keď sa knihy z Aspektu dostanú do finálovej desiatky Ceny Anasof litera (v aktuálnom ročníku je finalistkou Nevybavená záležitosť Jany Juráňovej). „Počinom je otváranie verejného diškurzu, k čomu dochádza aj vďaka knihám Judith Butler alebo Elisabeth Badinter. A počinom je to, že Jaroslava Blašková napísala Happyendy a že sme vydali knihu rozhovorov Jany Juráňovej s Agnešou Kalinovou Mojich deväť životov.”
Jana ešte prezradí, že miluje detektívky. „V literárnej vede sa to kedysi nepatrilo,” hovorí. „Možno, že ich budeme vydávať aj v Aspekte.”
.Vladovo Artforum
Artforum vzniklo krátko po novembri ’89 z iniciatívy (v tej dobe) mladých členov a priateľov Jazzovej sekcie. Pôvodne malo ísť o kultúrnu organizáciu so širokým záberom, rýchlo sa však špecializovalo na predaj kníh. „Ukázalo sa, že predaj kníh bol jedinou vecou, ktorou sa v tých dobách dalo uživiť,” s odstupom 25 rokov konštatuje zakladateľ a šéf Artfora Vladimír Michal. Z času na čas Artforum vydalo aj nejakú knihu. Hnacím motorom vydávania bol na začiatku Rišo Sabo, dnes známy ako Ján Boleslav Kladivo. Neskôr vyšiel pod značkou Artfora napríklad literárny debut Daniela Pastirčáka Damianova rieka alebo eseje Ivy Mojžišovej Giacomettiho oko.
„V roku 2007 sme vydali knihu Ľuboslava Paľa Haló, haló pani mačka s tým, že ideme budovať vydavateľstvo,” hovorí Vlado Michal. „Chceli sme vydávať knihy, ktoré neboli na slovenskom trhu – to bol prípad Chaima Potoka, ktorého sme prvýkrát vydali v slovenčine – alebo knihy, ktoré už niekto vydal, no už dávno neboli na trhu a nám sa zdalo, že by mali byť. To bol prípad Saroyanovho Tracyho tigra alebo Salingerových Deviatich poviedok.”
V Artfore najprv vychádzali dve-tri knihy za rok. Potom ich bolo ročne asi desať. „V roku 2010 sme vydali 20 kníh, ale to už je na hranici našich možností,” hovorí Vlado.
Ako vyberajú nové tituly? „Keď ide okolo nás nejaká príležitosť, ktorá sa nám javí ako zaujímavá, rozmýšľame o nej a niekedy sa z toho zrodí kniha. Je to také dobrodružstvo hľadania. Radostná záležitosť,” hovorí a ilustruje to na príklade izraelského autora Etgara Kereta. „Pred niekoľkými rokmi vyšiel český preklad jeho knihy Létající Santini a hneď som sa stal Keretovým fanúšikom. Zistil som si, kto to je, čo robí a že patrí medzi najobľúbenejších spisovateľov v Izraeli. Lenže dovtedy nikto žiadnu beletristickú knihu z hebrejčiny do slovenčiny nepreložil. Tak som sa skontaktoval s českými hebrejčinármi. V Prahe sme objavili výbornú českú prekladateľku Silviu Singer, ktorá je však Slovenka a bez problémov do slovenčiny prekladá. Tak sme vydali Keretovu knihu Zrazu klope ktosi na dvere.”
Knihy z Artfora bývajú často oceňované za ich dizajn. „Z obchodného hľadiska to je chyba,” hovorí Vlado Michal. „Zvyšuje nám to náklady, ale nedá mi odfláknuť to. Malo by to potešiť nielen ducha, ale aj oko.” Na vydávanie kníh má Vlado Michal dve kritériá: „Kniha si musí na seba zarobiť a musí to byť artforácka kniha, za ktorou si stojíme. Jedno aj druhé sa nám darí.”
Slovenský knižný trh sa podľa Vlada líši aj od českého. „Je tu oveľa väčší dôraz na stredný prúd. Okraje sú marginálnejšie, ťažšie sa nimi dá uživiť. Viacero vecí je vyhrotených: na jednej strane je ‚vysoká literatúra‘, na druhej strane romány z Evita Press. Chýba niečo medzi tým.“
V najbližšej dobe v Artfore vyjde kniha Kevina Powersa Žltí vtáci. Powers je americký básnik, ktorý sa dostal ako vojak do Iraku a má stadiaľ zážitky, ktoré spracoval ako vojak aj ako básnik. Vyjde tiež nová kniha Etgara Kereta a dve Salingerove dvojnovely Hor sa tesári, krov do výšky zdvihnite / Seymour: Úvod a Franny a Zooey.
Ako sa Vladovi darí prepínať medzi predávaním a vydávaním kníh? „Nedá sa to robiť súčasne. Streda je môj vydavateľský deň.”
Päť vydavateľstiev, päť ľudí, pre ktorých je vydávanie kníh radosťou. Aj vďaka nim tu ostane na papieri zachytený životný pocit jednej generácie z jednej krajiny, z jedného sveta.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.