Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Hokejové trikrát a dosť

.pavol Gašpar .časopis .šport

Tri skvele rozbehnuté zápasy, tri zbabrané závery. Namiesto 6, 7 či dokonca 8 bodov v tabuľke jediný a skrčené posledné miesto. Štvrťfinálové ambície vystriedali reči o záchrane. Stačila však jediná výhra proti Nórsku a opäť sme boli optimisti.

Už vám chýbali májové vrcholy a pády? Možno preto, lebo v olympijskej sezóne sa hokejový šampionát začína o týždeň-dva neskôr ako zvyčajne. Práve februárová olympiáda bola pre nás jedným veľkým pádom na hokejové dno. Výsledkové, výkonnostné, no predovšetkým vzťahové, a to mrzelo asi najviac. Zdravý rozum zavládol aspoň v otázke nominácie Miroslava Šatana na MS, lebo poolympijský šampionát má menej skúsený tím, ktorý potrebuje vodcu formátu našej hokejovej legendy.
Ukázala to už príprava, keď Šatan gólovo ťahal víťazné odvety proti Rusku, Francúzsku aj Fínsku, alebo keď s úsmevom zakázal mladučkému Réwayovi vykanie: „Spomenul som si na vlastné začiatky v reprezentácii pred 20 rokmi a na prvé stretnutie s Petrom Šťastným, tiež mi okamžite prikázal, aby som mu tykal.“ Talentovaný drobný útočník si šikovnými ťahmi získal srdcia fanúšikov, dostal sa do záverečného výberu pre šampionát a jeho osoba vlastne personifikuje celý tím Slovenska s polovicou debutantov na MS: sympatický, odvážny, no nepreverený na vrcholnom fóre.
Napriek tomu pri odchode panoval optimizmus. Uvoľnenú náladu dokumentovala aj drobná epizódka po prílete do dejiska turnaja v Minsku. Štáb bieloruskej televízie si ako respondenta vybral Mareka Viedenského. Lenže on nevie po rusky ani zaťať, a tak zúfalo hľadal prekladateľa, až kým sa nad ním nezľutoval dobrák Andrej Šťastný. Obaja si na seba uplietli bič, srandičky a uťahovania ustali hádam až na predzápasovej porade pred prvým stretnutím. Nie hocijakým, pretože hneď v úvodný deň turnaja nám žreb prihral Česko, exfederálneho rivala.

.Česko a Kanada
Vladimír Růžička pri skladaní mužstva narátal (podobne ako Vladimír Vůjtek) rekordných vyše dvadsať ospravedlneniek. V kádri súpera sme zaregistrovali viacero nováčikov na turnaji (podobnosť č. 2) vedených skúseným veteránom (podobnosť č. 3) Jaromírom Jágrom. A okrem toho aj vyššiu kvalitu medzi útočníkmi než medzi obrancami (podobnosť č.4).
Zásluhou Miklíka a Viedenského náš tím viedol 2:1 krátko pred koncom, no spustila sa séria individuálnych zaváhaní nováčikov, ktorá pokračovala v ďalších dueloch. V tomto prípade bol z toho aspoň bod za prehru 2:3 po predĺžení a dobrý pocit z nádejného výkonu. Dokonca aj pochvala od legendárneho Jaromíra Jágra, momentálne šiesteho najproduktívnejšieho hráča v dejinách NHL: „Keď pán tréner Vůjtek hovoril, že má zostavu z núdze, tak sa trochu mýlil. Na to, že Slováci majú veľkých obrancov, sú pomerne obratní. Výborne korčuľovali a prekvapili ma, akí sú silní v rohoch klziska. Slováci lepšie korčuľovali, mali viac z hry.“ Pochvala od legendy síce poteší, ale do tabuľky sa neráta, navyše sa bolo treba sústrediť na ďalší zápas, už o deň neskôr na našich čakala vždy silná Kanada.
Z tímu olympijských víťazov neprišiel do Bieloruska ani jeden jediný hráč, ale kanadský generálny manažér, bývalý skvelý obranca Rob Blake aj tak poskladal z polmiliónovej(!) základne zaujímavý tím. Javorový list úvodný duel našej skupiny v Čižovke s Francúzmi stratil v nájazdoch, čo bol varovný signál – Kanada dvakrát po sebe neprehráva. Potvrdilo sa to aj proti Slovensku, výsledok 1:4 je pre nás krutý, najmä vzhľadom na to, že krátko pred koncom sme boli len o gól za súperom.
Tomáš Tatar najskôr priznal vlastné hľadanie hernej fazóny, potom výstižne charakterizoval dianie na ľade: „Bojujeme so srdcom a potom si dáme v podstate vlastné góly, keď spravíme zlé striedania a chyby. Pred turnajom by som možno bol pozitívny, keby sme mali po týchto dvoch zápasoch jeden bod, ale teraz by som ich chcel viac.“ Kapitán Šatan pridal slová o chýbajúcom pokoji. Hlavne debutantom ho malo priniesť vytúžené víťazstvo a podľa papiera Francúzsko malo byť na ideálny súper.

.Francúzsko a Nórsko
Akurát Francúzi o tom nevedeli a nejako im to nedošlo, ani keď prehrávali 1:3. Ale treba priznať, že už v druhej tretine bol náš súper lepší, hoci sme túto časť vyhrali 2:1. Góly Nagya a Šatana padli ako z čistého neba.
Pre Francúzov boli impulzom vylúčenia Valacha a Ďalogu (hoci o tom druhom by sa dalo polemizovať), ktoré v priebehu dvadsaťšesť sekúnd využili a šanca bola zrazu na ich strane. Pasívny a vystrašený výkon vytrestali otočením výsledku a gólom do prázdnej bránky. Štyri góly v záverečných desiatich minútach!
Tretina hrôzy, katastrofa, neskutočný skrat, predháňali sa zahraničné médiá v palcových titulkoch, zatiaľčo naši ešte stále stáli na modrej čiare a nechápavo počúvali La Marseillaise. „V každom zápase si hovoríme o zbytočných fauloch a boli tu znova. Keby sme hrali do konca tretiny piati na piatich, tak by sme to v pohode uhrali a možno by sme ešte dali gól,“ uľavil si viditeľne nahnevaný Nagy, autor dvoch gólov. Pridal sa jeden z nováčikov, útočník Marek Hrivík: „Je to veľmi frustrujúce. Nenachádzam slová na to, čo sa stalo v tretej tretine. Vylúčenia znamenali góly v našej bránke, ale na to sa nemôžeme vyhovárať, piati proti trom sme hrali i my. Vidíte, oni svoju šancu využili, my nie.“
Tréner Vůjtek v televíznom štúdiu tesne po zápase zreteľne sformuloval záchranársky cieľ. Neskôr už svoje slová vysvetlil taktickým manévrom á la Mourinho, aby prostredníctvom médií zapôsobil na vlastný tím. A bol spokojný, lebo ťah zabral a viditeľne sústredenejší Slováci zdolali Nórsko 5:2.
Vikingovia pritom budili rešpekt, pretože deň predtým prehrali so Švédmi len o gól, navyše brankár č. 1. Haugen oddychoval. Televízny expert Richard Lintner, jeho klubový spoluhráč z Dinama Minsk, šípil výhodu: „On nesmie mať čas na rozmýšľanie, to ho len rozhodí. Musí stále chytať a len chytať, vtedy je najlepší. Keď má na to čas, zaťažuje sa zbytočnosťami a forma je fuč.“ Mal pravdu, ale ľahké to nebolo. Gólovo zabral každý z novozloženého útoku Tatar, Mikúš, Miklík (hrali spolu aj pred dvoma rokmi pri zisku strieborných medailí), dvakrát exkluzívne skóroval Ladislav Nagy, druhýkrát na šampionáte.
Vynikol aj Laco v bránke. Zákrok, ktorým za stavu 2:2 nedovolil Nórom využiť presilovku pri vylúčení Šatana, asi neostane v pamäti tak dlho, ako ten Lašákov v semifinále proti Švédsku pred dvanástimi rokmi, ale len preto, že sa nezrodil v rovnako pamätnom stretnutí. Bol však podobne úchvatný, zázračný, nepochopiteľný, nepravdepodobný. Zrodil sa zásah šampionátu, bravúra hodná televíznych zvučiek, autor len skromne podotkol: „Len som sa otočil za pukom a snažil sa ho zastaviť hokejkou. Našťastie to vyšlo, keby to dal po ľade alebo vyššie, asi by som zákrok nedotiahol.“
Potešiteľné bolo, že v tretej tretine sa obraz hry nezmenil, naši boli stále aktívni smerom dopredu, nečakali na záver s hlavou už vopred sústredenou na oslavu víťazstva. Konečne sa aj v Minsku blýskalo nad Tatrou, pri hymne sa naši súdržne pochytali okolo ramien, iniciátorom bol Ivan Švarný, ktorý prezradil, že v šatni sa spontánneho potlesku dočkali obaja Lacovia, strelec i gólman. Obranca s číslom 12 sa gurážne tešil aj na pokračovanie turnaja: "Každý tím je na tomto turnaji zdolateľný. Vidíme, že sa tu rodí veľa prekvapení a prečo to neskúsiť proti Švédom?"
.autor je športový komentátor RTVS.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite