O voľbách do Európskeho parlamentu sa zvykne v politickej teórii hovoriť aj ako o druhoradých voľbách. Toto nelichotivé označenie vyplýva z toho, že voliči majú pri tomto hlasovaní pocit, že v hre nie je nič dôležité. Alebo presnejšie, že v stávke je oveľa menej, ako pri voľbách národných či komunálnych. Na základe eurovolieb sa nezostavujú národné vlády ani neobsadzujú radnice. Väčšina voličov v nich ani nereaguje na aktuálne európske dianie, ale skôr ich berie ako príležitosť vytrestať svojich národných politikov. Nakoniec, stačí sa pozrieť na končiacu sa eurovolebnú kampaň u nás a dôkazov o druhoradosti týchto volieb je viac ako dosť.
Účasť voličov bude zrejme opäť nízka, viaceré politické strany sa v kampani obmedzili iba na povinnú jazdu, médiá sa tejto téme nijako extra nevenujú, chýbajú prieskumy verejnej mienky, hoci pred prezidentskými voľbami sa objavovali každý týždeň. Eurovolebnej kampani v podstate chýba všetko, čo má mať zaujímavý politický súboj: konflikt, emócie, peniaze, témy aj nasadenie politikov. Niektoré politické strany ako Smer či KDH, ktoré sa v súboji tvrdých voličských jadier môžu spoľahnúť na disciplinovaných voličov, si môžu dovoliť kampaň trochu vypustiť a šetriť sily a peniaze na jesenné komunálne voľby. Ďalšie politické strany si však tento luxus dovoliť nemôžu. Napriek nízkej volebnej účasti budú pre nich eurovoľby dôležitým testom, ktorý veľa napovie o ich politickej budúcnosti.
.boj o prežitie
To, že najaktívnejšími stranami v kampani boli SaS a Nová väčšina, nie je náhoda. Pre obidve tieto strany sú eurovoľby existenčnou záležitosťou. Nová väčšina, ktorá kandiduje spoločne s OKS a KDS, musí po nepresvedčivom výsledku v regionálnych voľbách preukázať, že má potenciál prekročiť päťpercentnú hranicu. Lipšicovej strane sa po prezidentských voľbách vynoril nepríjemný konkurent v podobe Siete Radoslava Procházku, s ktorou súperí o podobný typ voliča. Už predvolebné prieskumy pred prezidentskými voľabami naznačovali, že pomerne značná časť potenciálnych voličov Novej väčšiny preferovala ako prezidentského kandidáta práve Procházku. Ak NOVA v eurovoľbách neprekročí prah piatich percent a Sieť bude v prieskumoch verejnej mienky dosahovať lepšie čísla, časť Lipšicových voličov ju jednoducho začne považovať za životaschopnejší projekt. To môže byť pre Daniela Lipšica a jeho spolupútnikov zničujúce. Eurovoľby budú pre Novú väčšinu tiež testom, ako voliči zareagujú na to, že do strany prišli viacerí liberálnejší politici, ktorí predtým boli v SaS.
Pre Sulíkovu stranu to však budú takisto kľúčové voľby. Profilovanie sa na európskych témach je pre SaS dôležitou časťou politickej agendy a ak by jej silná kandidátka na čele so samotným predsedom prepadla, do budúcnosti by to pre stranu neveštilo nič dobré.
Skúškou budú eurovoľby aj pre SDKÚ. V strane sa od posledných parlamentných volieb vymenilo vedenie, niektoré dovtedy známe tváre z nej odišli a viacerí bývalí lídri sú takmer neviditeľní. Takmer sedemnásť percent, ako v posledných eurovoľbách, už SDKÚ určite nezíska a eurovoľby politikom tejto strany naznačia, aké silné je dnes ich tvrdé voličské jadro a ako dlho sa dá prežívať zo značky. Zaujímavé bude sledovať aj to, ako sa v európskych voľbách budú správať tradiční katolícki voliči. Niektoré témy, ktoré k nám prichádzajú z Bruselu a týkajú sa najmä rodinnej agendy, ich môžu mobilizovať na vyššiu volebnú účasť. Otázkou je, kto by z vyššej účasti týchto voličov profitoval. Keby existovalo rovnaké rozloženie síl ako v eurovoľbách v roku 2009, tak by to bolo KDH. Teraz však môžu časť hlasov katolíckych voličov získať aj katolícki politici, ktorí sú na kandidátke Novej väčšiny a Obyčajných ľudí.
Pre SMK budú eurovoľby zase dôležité z pohľadu jej maďarského mikrosúboja s Mostom. Ak v ňom Berényiho strana uspeje, bude môcť dúfať v návrat do parlamentnej politiky.
.prídu protestní?
Úplne bezvýznamné tieto voľby nie sú ani pre vládny Smer. Strane, ktorej líder prehral v prezidentských voľbách, prieskumy verejnej mienky stále priznávajú vysoké volebné preferencie. Práve v eurovoľbách sa ukáže, či za Ficovým neúspechom bolo zlé strategické rozhodnutie o prezidentskej kandidatúre, alebo Smer po dvoch rokoch vládnutia začína masívnejšie strácať voličov. Ak by Ficova strana získala výrazne menej ako v posledných eurovoľbách (32,1 percenta), tak by to bol signál, že jej dominantné postavenie v slovenskej politike sa pomaly končí.
Zaujímavé v súvislosti s eurovoľbami bude aj to, či sa v nich objaví fenomén protestného hlasovania. V Európe bývajú tieto voľby často príležitosťou pre antiestablišmentové zoskupenia, ako sú britský UKIP, Wildersova Strana slobody v Holandsku či Národný front Marine Le Penovej vo Francúzsku. V susednom Poľsku zase prieskumy naznačujú, že by sa do Európskeho parlamentu mohla dostať strana Nová pravica excentrického, libertariánskeho politika Janusza Korwina–Mikkeho. V prípade Slovenska má asi najväčšiu šancu profitovať z protestného hlasovania Sulíkova SaS so svojou eurokritickou kampaňou.
Ak sa na víkendové eurovoľby pozrieme optikou šancí slovenských europoslancov niečo zásadnejšie v Bruseli ovplyvniť, tak skutočne ide o druhoradé voľby. Aj keď ani toto tvrdenie neplatí absolútne. Napríklad Anna Záborská si v Európskom parlamente získala rešpekt aj medzi ideovými protivníkmi.
Z pohľadu slovenskej politiky však pôjde zatiaľ o najnapínavejšie eurovoľby: pre viacerých aktérov budú mať doslova existenčné dôsledky.
Účasť voličov bude zrejme opäť nízka, viaceré politické strany sa v kampani obmedzili iba na povinnú jazdu, médiá sa tejto téme nijako extra nevenujú, chýbajú prieskumy verejnej mienky, hoci pred prezidentskými voľbami sa objavovali každý týždeň. Eurovolebnej kampani v podstate chýba všetko, čo má mať zaujímavý politický súboj: konflikt, emócie, peniaze, témy aj nasadenie politikov. Niektoré politické strany ako Smer či KDH, ktoré sa v súboji tvrdých voličských jadier môžu spoľahnúť na disciplinovaných voličov, si môžu dovoliť kampaň trochu vypustiť a šetriť sily a peniaze na jesenné komunálne voľby. Ďalšie politické strany si však tento luxus dovoliť nemôžu. Napriek nízkej volebnej účasti budú pre nich eurovoľby dôležitým testom, ktorý veľa napovie o ich politickej budúcnosti.
.boj o prežitie
To, že najaktívnejšími stranami v kampani boli SaS a Nová väčšina, nie je náhoda. Pre obidve tieto strany sú eurovoľby existenčnou záležitosťou. Nová väčšina, ktorá kandiduje spoločne s OKS a KDS, musí po nepresvedčivom výsledku v regionálnych voľbách preukázať, že má potenciál prekročiť päťpercentnú hranicu. Lipšicovej strane sa po prezidentských voľbách vynoril nepríjemný konkurent v podobe Siete Radoslava Procházku, s ktorou súperí o podobný typ voliča. Už predvolebné prieskumy pred prezidentskými voľabami naznačovali, že pomerne značná časť potenciálnych voličov Novej väčšiny preferovala ako prezidentského kandidáta práve Procházku. Ak NOVA v eurovoľbách neprekročí prah piatich percent a Sieť bude v prieskumoch verejnej mienky dosahovať lepšie čísla, časť Lipšicových voličov ju jednoducho začne považovať za životaschopnejší projekt. To môže byť pre Daniela Lipšica a jeho spolupútnikov zničujúce. Eurovoľby budú pre Novú väčšinu tiež testom, ako voliči zareagujú na to, že do strany prišli viacerí liberálnejší politici, ktorí predtým boli v SaS.
Pre Sulíkovu stranu to však budú takisto kľúčové voľby. Profilovanie sa na európskych témach je pre SaS dôležitou časťou politickej agendy a ak by jej silná kandidátka na čele so samotným predsedom prepadla, do budúcnosti by to pre stranu neveštilo nič dobré.
Skúškou budú eurovoľby aj pre SDKÚ. V strane sa od posledných parlamentných volieb vymenilo vedenie, niektoré dovtedy známe tváre z nej odišli a viacerí bývalí lídri sú takmer neviditeľní. Takmer sedemnásť percent, ako v posledných eurovoľbách, už SDKÚ určite nezíska a eurovoľby politikom tejto strany naznačia, aké silné je dnes ich tvrdé voličské jadro a ako dlho sa dá prežívať zo značky. Zaujímavé bude sledovať aj to, ako sa v európskych voľbách budú správať tradiční katolícki voliči. Niektoré témy, ktoré k nám prichádzajú z Bruselu a týkajú sa najmä rodinnej agendy, ich môžu mobilizovať na vyššiu volebnú účasť. Otázkou je, kto by z vyššej účasti týchto voličov profitoval. Keby existovalo rovnaké rozloženie síl ako v eurovoľbách v roku 2009, tak by to bolo KDH. Teraz však môžu časť hlasov katolíckych voličov získať aj katolícki politici, ktorí sú na kandidátke Novej väčšiny a Obyčajných ľudí.
Pre SMK budú eurovoľby zase dôležité z pohľadu jej maďarského mikrosúboja s Mostom. Ak v ňom Berényiho strana uspeje, bude môcť dúfať v návrat do parlamentnej politiky.
.prídu protestní?
Úplne bezvýznamné tieto voľby nie sú ani pre vládny Smer. Strane, ktorej líder prehral v prezidentských voľbách, prieskumy verejnej mienky stále priznávajú vysoké volebné preferencie. Práve v eurovoľbách sa ukáže, či za Ficovým neúspechom bolo zlé strategické rozhodnutie o prezidentskej kandidatúre, alebo Smer po dvoch rokoch vládnutia začína masívnejšie strácať voličov. Ak by Ficova strana získala výrazne menej ako v posledných eurovoľbách (32,1 percenta), tak by to bol signál, že jej dominantné postavenie v slovenskej politike sa pomaly končí.
Zaujímavé v súvislosti s eurovoľbami bude aj to, či sa v nich objaví fenomén protestného hlasovania. V Európe bývajú tieto voľby často príležitosťou pre antiestablišmentové zoskupenia, ako sú britský UKIP, Wildersova Strana slobody v Holandsku či Národný front Marine Le Penovej vo Francúzsku. V susednom Poľsku zase prieskumy naznačujú, že by sa do Európskeho parlamentu mohla dostať strana Nová pravica excentrického, libertariánskeho politika Janusza Korwina–Mikkeho. V prípade Slovenska má asi najväčšiu šancu profitovať z protestného hlasovania Sulíkova SaS so svojou eurokritickou kampaňou.
Ak sa na víkendové eurovoľby pozrieme optikou šancí slovenských europoslancov niečo zásadnejšie v Bruseli ovplyvniť, tak skutočne ide o druhoradé voľby. Aj keď ani toto tvrdenie neplatí absolútne. Napríklad Anna Záborská si v Európskom parlamente získala rešpekt aj medzi ideovými protivníkmi.
Z pohľadu slovenskej politiky však pôjde zatiaľ o najnapínavejšie eurovoľby: pre viacerých aktérov budú mať doslova existenčné dôsledky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.