Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slovenské voľby

.jozef Majchrák .časopis .týždeň doma

Tento víkend nás čakajú eurovoľby. Ich slovenské výsledky európskou politikou nezamiešajú. Napriek tomu však budú z nášho pohľadu napínavejšie ako ktorékoľvek eurovoľby predtým.

O voľbách do Európskeho parlamentu sa zvykne v politickej teórii hovoriť aj ako o druhoradých voľbách. Toto nelichotivé označenie vyplýva z toho, že voliči majú pri tomto hlasovaní pocit, že v hre nie je nič dôležité.  Alebo presnejšie, že v stávke je oveľa menej, ako pri voľbách národných či komunálnych. Na základe eurovolieb sa nezostavujú národné vlády ani neobsadzujú radnice. Väčšina voličov v nich ani nereaguje na aktuálne európske dianie, ale skôr ich berie ako príležitosť vytrestať svojich národných politikov. Nakoniec, stačí sa pozrieť na končiacu sa eurovolebnú kampaň u nás a dôkazov o druhoradosti týchto volieb je viac ako dosť.
Účasť voličov bude zrejme opäť nízka, viaceré politické strany sa v kampani obmedzili iba na povinnú jazdu, médiá sa tejto téme nijako extra nevenujú, chýbajú prieskumy verejnej mienky, hoci pred prezidentskými voľbami sa objavovali každý týždeň. Eurovolebnej kampani v podstate chýba všetko, čo má mať zaujímavý politický súboj: konflikt, emócie, peniaze, témy aj nasadenie politikov. Niektoré politické strany ako Smer či KDH, ktoré sa v súboji tvrdých voličských jadier môžu spoľahnúť na disciplinovaných voličov, si môžu dovoliť kampaň trochu vypustiť a šetriť sily a peniaze na jesenné komunálne voľby. Ďalšie politické strany si však tento luxus dovoliť nemôžu. Napriek nízkej volebnej účasti budú pre nich eurovoľby dôležitým testom, ktorý veľa napovie o ich politickej budúcnosti.

.boj o prežitie
To, že najaktívnejšími stranami v kampani boli SaS a Nová väčšina, nie je náhoda. Pre obidve tieto strany sú eurovoľby existenčnou záležitosťou. Nová väčšina, ktorá kandiduje spoločne s OKS a KDS, musí po nepresvedčivom výsledku v regionálnych voľbách preukázať, že má potenciál prekročiť päťpercentnú hranicu. Lipšicovej strane sa po prezidentských voľbách vynoril nepríjemný konkurent v podobe Siete Radoslava Procházku, s ktorou súperí o podobný typ voliča. Už predvolebné prieskumy pred prezidentskými voľabami naznačovali, že pomerne značná časť potenciálnych voličov Novej väčšiny preferovala ako prezidentského kandidáta práve Procházku. Ak NOVA v eurovoľbách neprekročí prah piatich percent a Sieť bude v prieskumoch verejnej mienky dosahovať lepšie čísla, časť Lipšicových voličov ju jednoducho začne považovať za životaschopnejší projekt. To môže byť pre Daniela Lipšica a jeho spolupútnikov zničujúce. Eurovoľby budú pre Novú väčšinu tiež testom, ako voliči zareagujú na to, že do strany prišli viacerí liberálnejší politici, ktorí predtým boli v SaS.  
Pre Sulíkovu stranu to však budú takisto kľúčové voľby. Profilovanie sa na európskych témach je pre SaS dôležitou časťou politickej agendy a ak by jej silná kandidátka na čele so samotným predsedom prepadla, do budúcnosti by to pre stranu neveštilo nič dobré.
Skúškou budú eurovoľby aj pre SDKÚ. V strane sa od posledných parlamentných volieb vymenilo vedenie, niektoré dovtedy známe tváre z nej odišli a viacerí bývalí lídri sú takmer neviditeľní. Takmer sedemnásť percent, ako v posledných eurovoľbách, už SDKÚ určite nezíska a eurovoľby politikom tejto strany naznačia, aké silné je dnes ich tvrdé voličské jadro a ako dlho sa dá prežívať zo značky. Zaujímavé bude sledovať aj to, ako sa v európskych voľbách budú správať tradiční katolícki voliči. Niektoré témy, ktoré k nám prichádzajú z Bruselu a týkajú sa najmä rodinnej agendy, ich môžu mobilizovať na vyššiu volebnú účasť. Otázkou je, kto by z vyššej účasti týchto voličov profitoval. Keby existovalo rovnaké rozloženie síl ako v eurovoľbách v roku 2009, tak by to bolo KDH. Teraz však môžu časť hlasov katolíckych voličov získať aj katolícki  politici, ktorí sú na kandidátke Novej väčšiny a Obyčajných ľudí.
Pre SMK budú eurovoľby zase dôležité z pohľadu jej maďarského mikrosúboja s Mostom. Ak v ňom Berényiho strana uspeje, bude môcť dúfať v návrat do parlamentnej politiky.

.prídu protestní?
Úplne bezvýznamné tieto voľby nie sú ani pre vládny Smer. Strane, ktorej líder prehral v prezidentských voľbách, prieskumy verejnej mienky stále priznávajú vysoké volebné preferencie. Práve v eurovoľbách sa ukáže, či za Ficovým neúspechom bolo zlé strategické rozhodnutie o prezidentskej kandidatúre,  alebo Smer po dvoch rokoch vládnutia začína masívnejšie strácať voličov.  Ak by Ficova strana získala výrazne menej ako v posledných eurovoľbách (32,1 percenta), tak by to bol signál, že jej dominantné postavenie v slovenskej politike sa pomaly končí.
Zaujímavé v súvislosti s eurovoľbami bude aj to, či sa v nich objaví fenomén protestného hlasovania. V Európe bývajú tieto voľby často príležitosťou pre antiestablišmentové zoskupenia, ako sú britský UKIP, Wildersova Strana slobody v Holandsku či Národný front Marine Le Penovej vo Francúzsku. V susednom Poľsku zase prieskumy naznačujú, že by sa do Európskeho parlamentu mohla dostať strana Nová pravica excentrického, libertariánskeho politika Janusza Korwina–Mikkeho. V prípade Slovenska má asi najväčšiu šancu profitovať z protestného hlasovania Sulíkova SaS so svojou eurokritickou kampaňou.
Ak sa na víkendové eurovoľby pozrieme optikou šancí slovenských europoslancov niečo zásadnejšie v Bruseli ovplyvniť, tak skutočne ide o druhoradé voľby. Aj keď ani toto tvrdenie neplatí absolútne. Napríklad Anna Záborská si v Európskom parlamente získala rešpekt aj medzi ideovými protivníkmi.
Z pohľadu slovenskej politiky však pôjde zatiaľ o najnapínavejšie eurovoľby: pre viacerých aktérov budú mať doslova existenčné dôsledky.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite