Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zrnko Inkov

.jozef Koleják .časopis .lifestyle

Na tanieri pôsobí ako čudný, priesvitný sezam. Na rozdiel od neho má však aj akýsi chvostík. Ligoce sa na slnku a po vložení do úst splní to, čo na tanieri sľubuje. Najšťavnatejšie zrnko na zemi – quinoa (čítame kinoa).

Napriek tomu, že táto čudná vec je tu s nami už pekných pár rokov, dostáva sa na naše taniere a do nášho povedomia až teraz. Najprv nás od nej delil šíry oceán a domnienka, že naša Zem je rovná doska, ktorú na svojich pancieroch nosia dve obrovitánske korytnačky. Potom prišiel jeden frajer s nápadom, že by to mohla byť guľa zavesená v lufte a ďalší s tým, že je tento bohorúhačský blud ochotný ísť overiť. A tak sa stalo, že náš dobre známy Krištof vycestoval na Západ a zmenil naveky svet.
Na quinou ešte nenarazil, no rozkopol dvere iným, ktorí sa začali na mystický, zázračný kontinent hrnúť a objavovať nové civilizácie. Popri veselom vraždení, znásilňovaní a iných radostiach sprevádzajúcich naše kultivovanie pohanských barbarov zvedaví Španieli narazili v okolí dnešného Peru na čudnú, zázračnú plodinu. Dokázala totiž aj na tých najvyšších miestach vysoko v Andách vyrásť, zarodiť a udržať svojimi jemnými a na slnku sa ligotajúcimi zrniečkami pri živote vyhladovaný ľudský rod.

.potravina budúcnosti
Inkovia toto zrniečko volali quechua, no Španieli, zrejme ohučaní od bojového kriku a plienenia, im dobre nerozumeli a zrniečko prekrstili na quinou. Okamžite naládovali svoje lode týmto zázrakom a poslali ich domov so správou, že drahým kultivovaným vládcom posielajú potravinu budúcnosti. Neboli veruže ďaleko od pravdy, pretože dnes sa o quinoi hovorí presne to isté, a nielen tak, medzi dvermi biopredajní, ale priamo v NASA, kde sa rozhodlo, že sa stane potravinou na dlhé medziplanetárne lety. Inak, z pohľadu španielskych dobyvateľov sa naozaj quinoa potravinou budúcnosti stala, keďže sa hitom stala až v dvadsiatom storočí.
Prečo sa však presadila až tak neskoro? Prečo sa popri zemiakoch, kukurici a paradajkách nepredstavila na európskych kráľovských dvoroch už v pätnástom storočí a nepriniesla okamžite revolúciu v našom poľnohospodárstve a stravovaní? Dôvod je jednoduchý. Quinoa cestu do Európy vtedy neprežila. Zrniečka boli mŕtve, nič z nich nevyklíčilo, pretože jednoducho po ceste splesniveli alebo zhnili. Španieli si teda začali myslieť, že táto plodina vie rásť iba v Novej zemi a nikde inde.

.posvätná superpotravina
Takisto si mnohí mysleli, že ide o obilninu. No ani to nie je pravda. Quinoa má toho viac spoločného so špenátom než so pšenicou. Aj preto je práve dnes taká vyhľadávaná. Neobsahuje totiž skoro žiadny lepok a má neuveriteľné množstvo proteínov, vitamínov a stopových prvkov. Popritom je mimoriadne ľahko stráviteľná.
Ideálna superpotravina, ktorá sa dá vynikajúco skladovať, ľahko pripraviť a je výdatná, že až. Uvedomovali si to aj starí obyvatelia Ameriky 5 000 rokov pred Kristom, ktorí ju v okolí jazera Titicaca začali kultivovať. Postupne sa u nich prepracovala na popredné miesto a stala sa posvätnou a nedotknuteľnou rastlinou.
Inkovia ju dokonca volali matkou všetkých zŕn a pri jej žatve musel vždy zotnúť prvý, bohato nariasený klas najvyšší vládca špeciálnym zlatým náčiním, inak by na seba privolal hnev bohov. A to nemienil nikto z múdrych Indiánov riskovať, najmä keď nadôvažok postupom času zistili, že sa z nej dá vyrobiť aj fajnová pálenka, ktorú volali roztomilo – čika.
Rastlina je mimoriadne nenáročná, pokiaľ dokáže prežiť nehostinné podmienky 3 000 metrov nad morom, prežije skoro všetko. Navyše sa dokáže, na rozdiel od iných rastlín, brániť nájazdom hladných zobákov okoložijúcich vtákov. Semienko totiž dozrieva v obale, ktorý je mimoriadne horký. Vtáky sa teda na quinou vybodnú a prenechajú ju usilovným ľuďom. Tí semienko vylúpnu, poriadne ho premyjú, aby horká chuť zmizla a vystúpila na povrch po uvarení quinoina lahodná a osviežujúca sladkosť podobná ryži skríženej s kuskusom.
.autor je scenárista.

Ako na quinou/
Veľa ľudí okolo nej prechádza v bio obchodoch alebo v stánkoch s racionálnymi potravinami a nesiahne po nej, pretože netuší, ako si ju doma pripraviť. Keby však vedeli, že to ide tak ľahko, okamžite by zabudli na nejaké tie obligátne ryže či cestoviny a vrhli sa rovno na ňu. Jednoduchšie sa už pripravuje asi len kuskus. Quinou dobre premyjeme, netreba sa toho báť. Potom ju vložíme do hrnca a zalejeme ju dvojnásobným množstvom vody. Necháme zovrieť, až kým voda nevybuble a nenechá nám v hrnci krásne ligotavé zrniečka, ktoré sa rozvinuli a mávajú na nás čudným jemným chvostíkom. Necháme ich trochu vychladnúť, a potom s nimi narábame ako s hocijakou inou prílohou. Rešpektujeme však jej jemnú, rastlinno-orieškovú chuť. Môžeme ju pripraviť naslano i nasladko, v oboch verziách je výborná. Ja odporúčam jednoduchý a lahodný recept mojej vzácnej priateľky Anet. Vychladnutú quinou prevlhčíme olivovým olejom, pridáme nasekaný koriander, jedno na stredné kúsky nakrájané avokádo a polku olúpaného a na malé kúsky nakrájaného pomaranča. Posoliť, pokoreniť, jesť a ďakovať americkým barbarom za tento boží dar.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite