Je to ešte vôbec naša polícia? Po posledných prechmatoch polície, v prípade kazašskej novinárky dosť šokujúceho zákroku, to ani nepôsobí ako prehnaná otázka. Boli toľko diskutované prešľapy polície len zhustenou reťazou nešťastných náhod alebo je to s ňou naozaj také zlé?
Novembrová tlačovka s krajským riaditeľom polície v Nitre Jánom Štarkom, ktorý obhajoval počínanie polície v klube Naozzay, kde jeden z kukláčov roztrhal flautistovi peru, vyzeralo po inkriminovanom zásahu ako ďalší nepodarený vtip. Štark zjavne neodôvodnený zásah (viac v článku Juraja Kušnierika) obhajoval toporným úradníckym jazykom a namiesto ospravedlnenia hrozil zranenému hudobníkovi pokutou dve tisíc korún za to, že neuposlúchol výzvu polície a ďalej hral. Štark sa však o svoju stoličku obávať nemusí, keďže postup polície v Nitre schválila aj policajná inšpekcia. Všetko by bolo možno inak, keby bol celý incident nakrútený kamerou – ako sčasti v prípade zásahov na trnavského sprejera a kazašskú novinárku, za ktoré sa neskôr (hoci po pozoruhodne dlhom váhaní) minister vnútra Robert Kaliňák ospravedlnil. Zásah proti sprejerovi by sa dal odbiť ako nešťastná náhoda, no akcie polície v klube Naozzay a násilné odvlečenie kazašskej novinárky z povolenej demonštrácie však naznačujú, že problém bude hlbší.
.politika nad políciou
Akú majú na Slovensku životnosť krajskí riaditelia polície? Správna odpoveď: od volieb do volieb. Po poslednom striedaní vlád pred rokom a pol bolo vymenených všetkých osem krajských policajných šéfov. Podobná víchrica nastala na úrovni okresov: ako sa zveril policajný prezident Ján Packa agentúre SITA, zo 79 okresných riaditeľov prišla o svoje funkcie po voľbách asi polovica z nich. Presný údaj nám ministerstvo vnútra do uzávierky napriek urgenciám neposkytlo. Uvedené fakty o výmenách v polícii po posledných voľbách vystihujú do veľkej miery príčinu nedobrej úrovne jej riadiacich zložiek: ľudia v nich nie sú motivovaní, aby profesionálne rástli, keďže noví riadiaci pracovníci sa často nevyberajú podľa profesionálnych kritérií, ale podľa politickej poslušnosti. Bývalý šéf vyšetrovateľov, dnes dekan Právnickej fakulty na Bratislavskej vysokej škole práva, Jaroslav Ivor podotýka: „Personálna politika je v rámci policajného zboru značne spolitizovaná. Napríklad v Anglicku nie je možné, aby v určitom grófstve nebol vybratý šéf polície vo výberovom konaní.“
„Robím túto prácu desať rokov a naozaj veľmi pociťujeme problém s výmenami vlád,“ hovorí Jana Šípošová, riaditeľka občianskeho združenia Pomoc obetiam násilia. „S novou vládou prídu noví ľudia, ktorí akoby začínali odznova a nepozerajú sa dozadu na skúsenosti starších. Výsledkom je, že sú často zmätení a ich správanie je prejavom akejsi bezradnosti.“ Šípošovú trápi, že sa opäť bude musieť vybudovať systém takzvaných preventistov, teda policajtov určených na prevenciu kriminality. „Podarilo sa vyškoliť okresných a krajských preventistov, ktorí už mali zriadené kancelárie a mohlo sa to rozbehnúť. Podľa mojich informácií už nezostal na svojom mieste ani jeden, keďže sa zrušili krajské úrady.“
„Nezvaľoval by som to na radových policajtov, ale na riadiacich príslušníkov. Tí im mali dať jasnú inštruktáž, ako postupovať,“ hovorí na margo škandalózneho zásahu proti kazašskej novinárke bývalý vysoký funkcionár polície, ktorý si neželá byť menovaný. Podľa neho tkvie hlavný problém vo všeobecne nízkej kompetentnosti riaditeľov jednotlivých útvarov. „Čo sa týka napríklad profesionality vyšetrovateľov, tak je to dnes oveľa horšie než pred 20 rokmi, to sa nedá ani porovnávať,“ povedal nám tento náš zdroj.
.kariéra prostredníctvom kontaktov
Jedným z dôvodov, prečo politici môžu upratovať v polícii, ako sa im zapáči, je aj to, že v tejto inštitúcii dodnes neexistujú jasné kritéria upravujúce kariérny postup. Podľa Ivora to v policajtoch vzbudzuje značnú neistotu a pocit, že odbornosť a pracovné výsledky nemusia byť tými rozhodujúcimi faktormi, ktoré budú ovplyvňovať ich pracovnú budúcnosť. Výsledkom je, že viacerí policajti potom špekulujú a záruky na svoj kariérny rast začnú vidieť skôr v nájdení vhodného politického krytia. Slovensko je pritom jednou z mála krajín EÚ, kde v polícii nefunguje jasne určená schéma kariérneho postupu. To znamená, že každému policajtovi by bolo jasné, k akej funkcii by sa po čase mohol dopracovať, ak by sa, samozrejme, neporušil zákon či disciplínu. Bez ohľadu na to, z ktorej politickej strany bude práve úradujúci minister.
V analýze, ktorú nedávno uverejnil špecializovaný bezpečnostný server Security and Society, sa na adresu personálnej politiky slovenskej polície píše: „ Keďže kariérny postup v PZ SR nemá presné pravidlá, hociktorý radový policajt sa môže stať doslova zo dňa na deň funkcionárom ktorejkoľvek zložky PZ. Takéto výmeny však podporujú zaužívanú prax, ktorá policajný zbor priviedla do situácie, kde sa personálna politika nerobí na základe odbornosti, ale na základe osobných kontaktov. Novovymenovaní funkcionári často musia splynúť s touto praxou a hľadať si kontakty, aby mohli dokončiť svoje „funkčné“ obdobie.“ V takej situácii sa len ťažko dá zabrániť tomu, aby napríklad lokálni stranícki funkcionári nepodľahli pokušeniu rozhodovať o regionálnych policajných šéfoch na miestnych koaličných rokovaniach.
Konkrétnym príkladom toho, ako sa chýbajúca kontinuita podpisuje na práci polície, je oblasť boja proti extrémizmu. Viacerí odborníci považujú zriadenie novej komisie na boj proti extrémizmu v podstate za znefunkčnenie predchádzajúcej komisie, ktorá na ministerstve fungovala za éry jeho predchodcu Vladimíra Palka. Nový orgán vytvorený ministrom Kaliňákom totiž od svojho vzniku vyvíja len minimálnu aktivitu. „Protiextrémistická politika vždy patrila k nepopulárnym oblastiam a nástup nového ministra sľuboval zmenu. Hoci Robert Kaliňák sľuboval väčšiu akčnosť, zdá sa, že sa nanešťastie prispôsobil starým rigidným policajným štruktúram, ktoré nie sú schopné prijať zmenu, pretože by to znamenalo ich koniec,“ povedal pre. týždeň Pavol Draxler, bývalý šéf komisie ministerstva vnútra, ktorej úlohou bolo koordinovať boj s extrémizmom. (viac v článku Boj proti extrémizmu?)
.vzdelávací deficit
Zasvätení ľudia sa zhodujú, že ani vzdelávanie policajtov zďaleka nefunguje tak, ako by malo. „Policajná akadémia nie je dobrá dnes, nebola ani nikdy predtým. Vôbec sa tam napríklad neučí metodika riadenia,“ hovorí už citovaný bývalý vysokopostavený policajný funkcionár. Jaroslav Ivor, ktorý sám vyučuje na Policajnej akadémii, vidí problém v tom, že na Slovensku nie je dostatok kvalifikovaných pedagógov, ktorí by vedeli pripraviť policajtov vo všetkých potrebných oboroch. Tento problém sa netýka len akadémie, ale všetkých typov policajných škôl.
Ľudia z mimovládneho prostredia kritizujú fakt, že policajti majú sklon vnímať aj obete ako svojich nepriateľov a vzdelávací systém ich v tomto nijako neposúva. Šarlota Pufflerová, ktorej združenie Občan a demokracia uskutočňovalo vzdelávacie projekty pre policajtov, hovorí: „So zdesením sme zistili, že policajti si často neuvedomujú podstatu svojej práce a vnímajú ľudí ako svojich nepriateľov. Nechápu, že zdrojom moci nie je štát, ale občania, nechápu, čo je napríklad obsahom práva na zhromažďovanie. V tom tam ešte vládne socialistická mentalita.“
.inšpekcia
Pochybnosti sa vynárajú aj okolo fungovania policajnej inšpekcie, teda inštitúcie, ktorá je pre imidž polície kľúčová. Úrad inšpekčnej služby vznikol ešte v roku 1994 na základe vládneho programu „Čisté ruky“. Po poslednej výmene vlády bol Úrad inšpekčnej služby zlúčený do jednej sekcie s Úradom kontroly a de facto tak klesol na úroveň odboru na ministerstve. Bol zrušený aj odbor boja proti korupcii a organizovanej kriminalite, ktorý fungoval v rámci Úradu inšpekčnej služby a riešil najzávažnejšie trestné činy policajtov a policajných funkcionárov. Tieto administratívne zmeny, samozrejme, nemusia na prvý pohľad znamenať nič tragické. Inštitúcia aj v novej podobe naďalej produkuje štatistické údaje o trestných stíhaniach policajtov, minister vnútra a vysokí policajní funkcionári pri podozreniach z prešľapov ich podriadených opakovane vyhlasujú, že prípadom sa bude zaoberať policajná inšpekcia. Bývalý pracovník Úradu inšpekčnej služby, ktorý tiež nechcel byť menovaný, však pre .týždeň povedal, že súčasná činnosť inšpekcie v ňom vyvoláva pochybnosti. „Výsledná činnosť inšpekcie nie je vôbec prezentovaná. Buď nič nerobia, alebo zatĺkajú trestnú činnosť policajtov. Pritom nová generácia podsvetia dnes oslovuje novú generáciu policajtov. Ale s novými policajtmi nikto nepracuje.“
.viceprezident a jeho byt
Podozrenia sa pritom nevyhýbajú ani najvyšším policajným funkcionárom. Časopis Plus 7 dní v lete napísal o otáznikoch nad spôsobom, akým viceprezident policajného zboru Michal Kopčík nadobudol byt v Prešove. V roku 2000 mal Kopčík získať do osobného vlastníctva jednoizbový byt, ktorý dovtedy polícia využívala na konšpiračné účely. K získaniu bytu mal súčasnému viceprezidentovi údajne dopomôcť vtedajší riaditeľ kriminálnej polície Krajského riaditeľstva policajného zboru v Prešove Mikuláš Štroncer. Táto iniciatíva sa však mala udiať bez súhlasu ich nadriadených. Štoncer neskôr z polície na vlastnú žiadosť odišiel a pôsobil v spoločnosti O. Ž – Tatry. Majiteľom tejto firmy bol Ondrej Ženba, ktorého meno sa spájalo s podtatranským podsvetím. Pre Plus 7 dní Kopčík povedal, že byt nadobudol zákonným spôsobom a zaplatil za neho podľa platných tabuliek, ktoré sú uvedené v zákone. Podľa informácií časopisu mali byť však Kopčík so Štroncerom v súvislosti s touto podozrivou transakciou vyšetrovaní policajnou inšpekciou pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, podvodu a sprenevery. Rovnaké informácie má k dispozícii aj .týždeň. Odpoveď na otázku, či Kopčík vyšetrovaný skutočne bol a ak áno, tak s akým výsledkom, sme z tlačového odboru ministerstva vnútra, opäť napriek urgencii, do uzávierky nášho časopisu nedostali. Podobným mlčaním reagovalo na našu žiadosť o rozhovor s prezidentom policajného zboru Jánom Packom o situácii v polícii aj tlačové oddelenie Prezídia Policajného zboru SR.
Novembrová tlačovka s krajským riaditeľom polície v Nitre Jánom Štarkom, ktorý obhajoval počínanie polície v klube Naozzay, kde jeden z kukláčov roztrhal flautistovi peru, vyzeralo po inkriminovanom zásahu ako ďalší nepodarený vtip. Štark zjavne neodôvodnený zásah (viac v článku Juraja Kušnierika) obhajoval toporným úradníckym jazykom a namiesto ospravedlnenia hrozil zranenému hudobníkovi pokutou dve tisíc korún za to, že neuposlúchol výzvu polície a ďalej hral. Štark sa však o svoju stoličku obávať nemusí, keďže postup polície v Nitre schválila aj policajná inšpekcia. Všetko by bolo možno inak, keby bol celý incident nakrútený kamerou – ako sčasti v prípade zásahov na trnavského sprejera a kazašskú novinárku, za ktoré sa neskôr (hoci po pozoruhodne dlhom váhaní) minister vnútra Robert Kaliňák ospravedlnil. Zásah proti sprejerovi by sa dal odbiť ako nešťastná náhoda, no akcie polície v klube Naozzay a násilné odvlečenie kazašskej novinárky z povolenej demonštrácie však naznačujú, že problém bude hlbší.
.politika nad políciou
Akú majú na Slovensku životnosť krajskí riaditelia polície? Správna odpoveď: od volieb do volieb. Po poslednom striedaní vlád pred rokom a pol bolo vymenených všetkých osem krajských policajných šéfov. Podobná víchrica nastala na úrovni okresov: ako sa zveril policajný prezident Ján Packa agentúre SITA, zo 79 okresných riaditeľov prišla o svoje funkcie po voľbách asi polovica z nich. Presný údaj nám ministerstvo vnútra do uzávierky napriek urgenciám neposkytlo. Uvedené fakty o výmenách v polícii po posledných voľbách vystihujú do veľkej miery príčinu nedobrej úrovne jej riadiacich zložiek: ľudia v nich nie sú motivovaní, aby profesionálne rástli, keďže noví riadiaci pracovníci sa často nevyberajú podľa profesionálnych kritérií, ale podľa politickej poslušnosti. Bývalý šéf vyšetrovateľov, dnes dekan Právnickej fakulty na Bratislavskej vysokej škole práva, Jaroslav Ivor podotýka: „Personálna politika je v rámci policajného zboru značne spolitizovaná. Napríklad v Anglicku nie je možné, aby v určitom grófstve nebol vybratý šéf polície vo výberovom konaní.“
„Robím túto prácu desať rokov a naozaj veľmi pociťujeme problém s výmenami vlád,“ hovorí Jana Šípošová, riaditeľka občianskeho združenia Pomoc obetiam násilia. „S novou vládou prídu noví ľudia, ktorí akoby začínali odznova a nepozerajú sa dozadu na skúsenosti starších. Výsledkom je, že sú často zmätení a ich správanie je prejavom akejsi bezradnosti.“ Šípošovú trápi, že sa opäť bude musieť vybudovať systém takzvaných preventistov, teda policajtov určených na prevenciu kriminality. „Podarilo sa vyškoliť okresných a krajských preventistov, ktorí už mali zriadené kancelárie a mohlo sa to rozbehnúť. Podľa mojich informácií už nezostal na svojom mieste ani jeden, keďže sa zrušili krajské úrady.“
„Nezvaľoval by som to na radových policajtov, ale na riadiacich príslušníkov. Tí im mali dať jasnú inštruktáž, ako postupovať,“ hovorí na margo škandalózneho zásahu proti kazašskej novinárke bývalý vysoký funkcionár polície, ktorý si neželá byť menovaný. Podľa neho tkvie hlavný problém vo všeobecne nízkej kompetentnosti riaditeľov jednotlivých útvarov. „Čo sa týka napríklad profesionality vyšetrovateľov, tak je to dnes oveľa horšie než pred 20 rokmi, to sa nedá ani porovnávať,“ povedal nám tento náš zdroj.
.kariéra prostredníctvom kontaktov
Jedným z dôvodov, prečo politici môžu upratovať v polícii, ako sa im zapáči, je aj to, že v tejto inštitúcii dodnes neexistujú jasné kritéria upravujúce kariérny postup. Podľa Ivora to v policajtoch vzbudzuje značnú neistotu a pocit, že odbornosť a pracovné výsledky nemusia byť tými rozhodujúcimi faktormi, ktoré budú ovplyvňovať ich pracovnú budúcnosť. Výsledkom je, že viacerí policajti potom špekulujú a záruky na svoj kariérny rast začnú vidieť skôr v nájdení vhodného politického krytia. Slovensko je pritom jednou z mála krajín EÚ, kde v polícii nefunguje jasne určená schéma kariérneho postupu. To znamená, že každému policajtovi by bolo jasné, k akej funkcii by sa po čase mohol dopracovať, ak by sa, samozrejme, neporušil zákon či disciplínu. Bez ohľadu na to, z ktorej politickej strany bude práve úradujúci minister.
V analýze, ktorú nedávno uverejnil špecializovaný bezpečnostný server Security and Society, sa na adresu personálnej politiky slovenskej polície píše: „ Keďže kariérny postup v PZ SR nemá presné pravidlá, hociktorý radový policajt sa môže stať doslova zo dňa na deň funkcionárom ktorejkoľvek zložky PZ. Takéto výmeny však podporujú zaužívanú prax, ktorá policajný zbor priviedla do situácie, kde sa personálna politika nerobí na základe odbornosti, ale na základe osobných kontaktov. Novovymenovaní funkcionári často musia splynúť s touto praxou a hľadať si kontakty, aby mohli dokončiť svoje „funkčné“ obdobie.“ V takej situácii sa len ťažko dá zabrániť tomu, aby napríklad lokálni stranícki funkcionári nepodľahli pokušeniu rozhodovať o regionálnych policajných šéfoch na miestnych koaličných rokovaniach.
Konkrétnym príkladom toho, ako sa chýbajúca kontinuita podpisuje na práci polície, je oblasť boja proti extrémizmu. Viacerí odborníci považujú zriadenie novej komisie na boj proti extrémizmu v podstate za znefunkčnenie predchádzajúcej komisie, ktorá na ministerstve fungovala za éry jeho predchodcu Vladimíra Palka. Nový orgán vytvorený ministrom Kaliňákom totiž od svojho vzniku vyvíja len minimálnu aktivitu. „Protiextrémistická politika vždy patrila k nepopulárnym oblastiam a nástup nového ministra sľuboval zmenu. Hoci Robert Kaliňák sľuboval väčšiu akčnosť, zdá sa, že sa nanešťastie prispôsobil starým rigidným policajným štruktúram, ktoré nie sú schopné prijať zmenu, pretože by to znamenalo ich koniec,“ povedal pre. týždeň Pavol Draxler, bývalý šéf komisie ministerstva vnútra, ktorej úlohou bolo koordinovať boj s extrémizmom. (viac v článku Boj proti extrémizmu?)
.vzdelávací deficit
Zasvätení ľudia sa zhodujú, že ani vzdelávanie policajtov zďaleka nefunguje tak, ako by malo. „Policajná akadémia nie je dobrá dnes, nebola ani nikdy predtým. Vôbec sa tam napríklad neučí metodika riadenia,“ hovorí už citovaný bývalý vysokopostavený policajný funkcionár. Jaroslav Ivor, ktorý sám vyučuje na Policajnej akadémii, vidí problém v tom, že na Slovensku nie je dostatok kvalifikovaných pedagógov, ktorí by vedeli pripraviť policajtov vo všetkých potrebných oboroch. Tento problém sa netýka len akadémie, ale všetkých typov policajných škôl.
Ľudia z mimovládneho prostredia kritizujú fakt, že policajti majú sklon vnímať aj obete ako svojich nepriateľov a vzdelávací systém ich v tomto nijako neposúva. Šarlota Pufflerová, ktorej združenie Občan a demokracia uskutočňovalo vzdelávacie projekty pre policajtov, hovorí: „So zdesením sme zistili, že policajti si často neuvedomujú podstatu svojej práce a vnímajú ľudí ako svojich nepriateľov. Nechápu, že zdrojom moci nie je štát, ale občania, nechápu, čo je napríklad obsahom práva na zhromažďovanie. V tom tam ešte vládne socialistická mentalita.“
.inšpekcia
Pochybnosti sa vynárajú aj okolo fungovania policajnej inšpekcie, teda inštitúcie, ktorá je pre imidž polície kľúčová. Úrad inšpekčnej služby vznikol ešte v roku 1994 na základe vládneho programu „Čisté ruky“. Po poslednej výmene vlády bol Úrad inšpekčnej služby zlúčený do jednej sekcie s Úradom kontroly a de facto tak klesol na úroveň odboru na ministerstve. Bol zrušený aj odbor boja proti korupcii a organizovanej kriminalite, ktorý fungoval v rámci Úradu inšpekčnej služby a riešil najzávažnejšie trestné činy policajtov a policajných funkcionárov. Tieto administratívne zmeny, samozrejme, nemusia na prvý pohľad znamenať nič tragické. Inštitúcia aj v novej podobe naďalej produkuje štatistické údaje o trestných stíhaniach policajtov, minister vnútra a vysokí policajní funkcionári pri podozreniach z prešľapov ich podriadených opakovane vyhlasujú, že prípadom sa bude zaoberať policajná inšpekcia. Bývalý pracovník Úradu inšpekčnej služby, ktorý tiež nechcel byť menovaný, však pre .týždeň povedal, že súčasná činnosť inšpekcie v ňom vyvoláva pochybnosti. „Výsledná činnosť inšpekcie nie je vôbec prezentovaná. Buď nič nerobia, alebo zatĺkajú trestnú činnosť policajtov. Pritom nová generácia podsvetia dnes oslovuje novú generáciu policajtov. Ale s novými policajtmi nikto nepracuje.“
.viceprezident a jeho byt
Podozrenia sa pritom nevyhýbajú ani najvyšším policajným funkcionárom. Časopis Plus 7 dní v lete napísal o otáznikoch nad spôsobom, akým viceprezident policajného zboru Michal Kopčík nadobudol byt v Prešove. V roku 2000 mal Kopčík získať do osobného vlastníctva jednoizbový byt, ktorý dovtedy polícia využívala na konšpiračné účely. K získaniu bytu mal súčasnému viceprezidentovi údajne dopomôcť vtedajší riaditeľ kriminálnej polície Krajského riaditeľstva policajného zboru v Prešove Mikuláš Štroncer. Táto iniciatíva sa však mala udiať bez súhlasu ich nadriadených. Štoncer neskôr z polície na vlastnú žiadosť odišiel a pôsobil v spoločnosti O. Ž – Tatry. Majiteľom tejto firmy bol Ondrej Ženba, ktorého meno sa spájalo s podtatranským podsvetím. Pre Plus 7 dní Kopčík povedal, že byt nadobudol zákonným spôsobom a zaplatil za neho podľa platných tabuliek, ktoré sú uvedené v zákone. Podľa informácií časopisu mali byť však Kopčík so Štroncerom v súvislosti s touto podozrivou transakciou vyšetrovaní policajnou inšpekciou pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, podvodu a sprenevery. Rovnaké informácie má k dispozícii aj .týždeň. Odpoveď na otázku, či Kopčík vyšetrovaný skutočne bol a ak áno, tak s akým výsledkom, sme z tlačového odboru ministerstva vnútra, opäť napriek urgencii, do uzávierky nášho časopisu nedostali. Podobným mlčaním reagovalo na našu žiadosť o rozhovor s prezidentom policajného zboru Jánom Packom o situácii v polícii aj tlačové oddelenie Prezídia Policajného zboru SR.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.