Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kúsok myši v kvasinke

.časopis .veda

So skutočnou vedeckou prácou chcel začať hneď po nástupe do prvého ročníka univerzity, a nie až po získaní vysokoškolského diplomu. Podarilo sa a v treťom ročníku vďaka tomu získal grant v rámci programu Talenty Novej Európy. Jaroslav Ferenc.

.na aký projekt ste získali grant?
Ide o prípravu kvasinkového modelu na skúmanie úlohy telomerázy v mitochondriách...

.no výborne, takže to máme hneď tri otázky. Čo je telomeráza, čo sú mitochondrie a čo je kvasinkový model?
Naše chromozómy majú konce, ktoré sa nazývajú teloméry a ktoré sa s každým delením bunky skracujú. Práve pre to skracovanie sa bežné bunky nemôžu deliť donekonečna. Ale niektoré bunky, napríklad zárodočné alebo embryonálne kmeňové bunky, sú schopné tento problém obísť pomocou enzýmu, ktorý sa nazýva telomeráza a ktorý dokáže teloméry predlžovať. K aktivácii telomerázy tiež veľmi často dochádza v nádorových bunkách. Mitochondrie sú v podstate energetické centrá bunky. Energiu produkujú oxidáciou živín, ktoré bunka prijala. V tomto procese vznikajú rôzne kyslíkové radikály, ktoré veľmi rady chemicky reagujú so všetkým naokolo, a tým môžu bunku poškodzovať. Keď sa ich produkuje príliš veľa, hovoríme o oxidačnom strese, a pri takom strese sa pozorovalo, že bielkovinová časť telomerázy sa začne presúvať z jadra bunky do mitochondrie. Čo tam potom robí, nie je celkom jasné. Doterajšie výsledky sú dosť protichodné.

.v akom zmysle protichodné?
Niektoré experimenty na cicavčích bunkách ukazovali, že prítomnosť telomerázy v mitochondriách zvyšuje pravdepodobnosť smrti celej bunky. V prípade kmeňových buniek by to mohla byť forma selekcie – vážnejšie poškodené kmeňové bunky by takýmto spôsobom vlastne spáchali samovraždu a nevytvárali by poškodené potomstvo. Iné štúdie však viedli k opačným záverom, podľa ktorých má bielkovinová časť telomerázy v mitochondriách ochrannú funkciu. Vyzerá to ako veľký rozpor, ale v skutočnosti môže výsledný efekt závisieť napríklad od typu bunky. Živočíšne bunky sú pomerne komplexné a základy fungovania mnohých procesov na nich nie je jednoduché študovať. A tu vstupujú do hry kvasinky. Na nich sa totiž mnohé veci študujú ľahšie, ako na živočíšnych bunkách. A preto aj my študujeme funkciu telomerázy v mitochondriách práve na kvasinkách.

.slovo model znamená, že kvasinky skúmame preto, aby sme sa dozvedeli niečo o svojich vlastných bunkách?
Niekedy nás môžu zaujímať aj kvasinky ako také, ale väčšina výskumu na nich sa robí naozaj preto, lebo nás zaujímajú naše vlastné bunky. S kvasinkami sa nielen dobre pracuje, ale sú v mnohom veľmi podobné živočíšnym bunkám. Preto nám poznatky získané ich štúdiom pomáhajú pochopiť, čo sa deje v našich bunkách. Pri kvasinkách sa však nikdy nepozorovalo, že by sa bielkovinová časť ich telomerázy presúvala do mitochondrie. Takže ak sme chceli študovať tento jav, zobrali sme gén pre bielkovinovú časť myšacej telomerázy a vložili sme ho do kvasiniek. Aby sme zistili, kde sa v bunke nachádza ním kódovaný proteín, označili sme ho pomocou iného proteínu, ktorý svieti. Táto značka nám v špeciálnom mikroskope umožňuje vidieť umiestnenie nami študovaného proteínu v bunke. Mali sme dobré dôvody predpokladať, že sa bude presúvať do mitochondrií a ak by to tak naozaj bolo, mohli by sme pokračovať vo výskume týmto spôsobom.

.a presúva sa tam?
To momentálne zisťujeme. Zdá sa, že proteín sa čiastočne správa tak, ako sme očakávali, ale vyskytli sa pritom všelijaké problémy, s ktorými sme vlastne aj počítali, takže tie sa teraz snažíme riešiť.

.a toto všetko robíte v rámci svojej bakalárskej práce?
Nie, tá bude nakoniec teoretická. Ale po príchode na vysokú školu som hneď chcel pracovať v laboratóriu. Veľa základných techník som už mal zvládnutých zo stredoškolských olympiád a rôznych súťaží, a chcel som to využiť. Tak som išiel za profesorom Ľubomírom Tomáškom a on mi dal túto možnosť.

.aké máte plány po skončení bakalárskeho štúdia?
V magisterskom štúdiu by som chcel pokračovať tu a potom na doktorát by som rád išiel niekam von. Nemám ešte jasne vybraté kam, pretože ešte neviem celkom presne, čomu konkrétne sa chcem v biológii venovať. Aj keď viem, že by som sa rád venoval systémovej biológii. Čiže celkovému pohľadu na biologický systém, a nielen rozoberaniu jednotlivých častí. A rád by som zostal pri mikroorganizmoch, tie sú mi celkom sympatické.

.zdá sa, že to s tou vedou myslíte naozaj vážne. Máte popri tom čas ešte aj na iné veci?
Určite mi to nezožerie všetok čas, človek musí robiť aj niečo iné. Ja sa vo voľnom čase venujem najviac hudbe, hrám na organe. K tomu som sa dostal ako dvanásťročný, keď som uprosil rodičov, aby mi kúpili nejaký nástroj. A oni mi kúpili syntetizátor, ktorý nemal veľmi dobré klavírne zvuky, ale organové mal celkom v poriadku. Okrem toho som vtedy prvý raz zblízka videl organistu „v akcii“, čo bol pre mňa zážitok. Tak ma začal organ zaujímať a na moje šťastie jedna z učiteliek klavíra základnej umeleckej školy v Seredi študovala hru na organe. A k tej som začal chodiť na hodiny.

.kde ste cvičili?
Najčastejšie v kostole v Seredi. Cvičil aj hral. A dodnes je to tak. V Bratislave je taká nedôverčivá mentalita, tu sa mi ešte nepodarilo zohnať miesto na cvičenie. Ale domov chodievam na víkendy takmer každý týždeň, takže v nedeľu večer si vždy zahrám.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite