.keď sme sa pred rokom vášho kolegu z Najvyššieho súdu (NS) Miroslava Gavalca pýtali, či si vie predstaviť kandidatúru proti Štefanovi Harabinovi, nahlas sa zasmial a povedal, že nepozná rozumného človeka, ktorý by teraz išiel do takej nerozumnej pozície. Predpokladáme, že vás pán Gavalec pokladá za rozumného človeka. Prečo ste sa teda odhodlali na niečo také nerozumné?
(Smiech.) Na Najvyššom súde pôsobím od roku 1992, o dva roky by som mohla ísť do dôchodku...
...tým chcete povedať, že na rozdiel od mladších kolegov nemáte čo stratiť?
Dáva mi to istú slobodu, ale moja motivácia kandidovať vychádza z niečoho iného. V roku 1994 som bola päť týždňov na hospitácii na Spolkovom súde v Karlsruhe a odvtedy si to v sebe nesiem. Z toho pobytu som bola jednoducho unesená. Zažila som tam vzrušujúcu atmosféru, dobre nastavený riadiaci systém, videla som spôsob práce sudcov, ako sedeli nad každým rozhodnutím, ako učili na vysokých školách, boli jednoducho ozdobou systému. Vrátila som sa domov s tým, že to musí byť aj naša cesta. Ale postupne som zistila, že ideme opačným smerom.
.posledných päť rokov viedol NS Štefan Harabin. Aké to bolo?
Neznesiteľné. Preto sme si povedali, že treba niečo urobiť, nestačí len kritizovať. Mám predstavu o osobe predsedu Najvyššieho súdu, ktorú vo svojich očiach celkom nespĺňam. Preto som to dlhý čas odmietala. No ako sa krátil čas a bolo jasné, že nikto iný sa nepostaví, niečo sa vo mne zlomilo. Idem sa tomu postaviť čelom. I keď si myslím, že ideálny protikandidát by mal byť mladší a vzdelanejší človek.
.to nie je práve najlepšia sebaprezentácia...
(Úsmev.) Na druhej strane cítim, čo je v našej situácii azda najdôležitejšie: protikandidátom by mal byť čestný človek, ktorý je neovplyvniteľný a má zmysel pre spravodlivosť. Myslím si, že túto časť požiadaviek spĺňam. Nie som teda ideálna, ale keby som sa stala predsedníčkou Najvyššieho súdu, mohla by som vykonať veľa dobrého.
.nevyzerá to trochu porazenecky? Hovoríte, že ste to museli zobrať, keďže nikto iný sa nenašiel, nepovažujete sa za ideálnu. Akoby ste verejnosti hovorili, že ste sa trochu nedobrovoľne ocitli v role obetného baránka, ktorý ide dať hlavu na klát, nech sa stane, čo sa stane.
Takto to necítim. Keby nebola nádej, že to môže dobre dopadnúť, nešla by som do toho. Naozaj však cítim šancu, že by som mohla byť priechodná.
.ako odhadujete vaše šance? 10 ku 90 či azda 50 ku 50?
Netrúfnem si to odhadovať percentuálne. Ale situácia sa za posledných päť rokov zmenila. Vtedy mal pán Harabin isté víťazstvo, protikandidátka Babiaková dopadla, ako dopadla, celé to bolo veľmi zvláštne. Dodnes nevieme, či sme neboli tak trochu dobehnutí...
.dobehnutí pani Babiakovou, ktorá hrala dvojakú hru?
...bolo to jednoducho zvláštne. Harabin sa však odvtedy prejavil tak negatívne, že tlak, aby sa opätovne nestal predsedom Najvyššieho súdu, je dnes dosť silný.
.tlak zo strany koho?
Verejnosti aj sudcov.
.sudcov Najvyššieho súdu?
Myslím zo strany sudcov ako takých.
.my ten tlak príliš necítime, cez čo ho vnímate?
Cítiť to v súkromných rozhovoroch so sudcami.
.cítite rastúcu nechuť k Harabinovi?
Áno, i keď na povrchu to tak nevidieť, pretože títo sudcovia stále nemajú odvahu prejaviť sa verejne, čo má svoje samozrejmé príčiny. Ani si neviem predstaviť situáciu členov Súdnej rady, čo všetko tam pod vedením pána Harabina musia znášať. Je to veľmi nedôstojné.
.nechuť možno rastie, no Štefan Harabin si tu v priebehu dvoch desaťročí vytvoril sieť rôznych vzťahov, záväzkov, lojalít, ktorá môže byť stále rozhodujúcejšia než nahromadené antipatie voči nemu. Prečo si vôbec veríte?
Pôjde o to, ako sa zachová 17 členov Súdnej rady, pred ktorými prednesiem svoju víziu. Mojou túžbou je vrátiť spravodlivosť na súd, dôstojne ho reprezentovať a vytvárať sudcom podmienky na čo najlepšiu prácu. Napriek všetkému je na NS veľa sudcov, ktorým záleží na tom, aby bol súd odbornou autoritou.
.keď proti Harabinovi v roku 2009 kandidovala spomínaná Eva Babiaková, na Súdnej rade sa odohralo tragikomické divadlo, v ktorom čelila otázkam o svojom údajnom alkoholizme. Ste pripravená na špinavosti tohto typu?
Áno, som, ale sama som zvedavá, čo by sa tak dalo na mňa vytiahnuť. Žijem usporiadaným rodinným životom, mám tri dospelé deti a žiadne z nich nie je právnikom. Niečo sa však pravdepodobne nájde. (Smiech.)
.nekontaktoval vás v posledných dňoch minister Borec?
Nie.
.ako Harabinova protikandidátka ste voči sebe nezaznamenali nijaký signál z prostredia ministerstva?
Nie.
.hovorili ste, že vďaka frustrácii sudcov veríte, že máte šance, tiež hovoríte, že pomery sú neznesiteľné. Na druhej strane, po nástupce ministra Boreca sa situácia v justícii akoby upokojila...
Áno, to je pravda. Niečo zmenila už predtým ministerka Žitňanská, ktorá podala na Harabina viaceré disciplinárne podania, a tie mali na jeho správanie pozitívny účinok. Zmenilo sa aj to, že predseda NS nemôže prekladať sudcov z jedného do druhého kolégia, sudcovia už takisto nemôžu dostávať odmeny. Tým stratil nástroj na perzekvovanie nepriateľov a zvýhodňovanie spojencov.
.prečo je to teda dnes s Harabinom také neznesiteľné?
Určuje rozvrhy práce, kde má jeho zlomyseľnosť veľký priestor na prejavenie. Jeho prístup môžem dokumentovať na vlastnej osobe: dať obchodnú sudkyňu do jedného správneho senátu spolu s trestným sudcom a sudcom, ktorý je disciplinárne stíhaný za prieťahy v konaní, a prihodiť im dôchodkovú agendu, v tom je nemalý kus vynachádzavosti (úsmev.). Piaty rok som na správnom kolégiu, niekoľkokrát mi bola zmenená agenda. Predseda by mal nad všetkým svojimi sudcami, ktorí si riadne plnia povinnosti, držať ochrannú ruku, nie ich znevažovať a tešiť sa, keď sa im nedarí. My však fungujeme v prostredí zlomyseľnosti a neprajnosti.
.predstavme si, že by ste vyhrali a stali sa šéfkou NS. Ako by ste začali?
Najskôr by som vrátila pomery do normálneho stavu. Hneď by som ponúkla doktorovi Paludovi návrat do trestného kolégia, pretože to, že ho nasilu držia v správnom kolégiu, je nehorázne. Zastavila by som úplne absurdné disciplinárne stíhanie voči pánu Gavalcovi. Takisto by som riešila situáciu v správnom kolégiu, kde pán Harabin v dvoch senátoch sústredil svojich odporcov, ktorým úmyselne komplikuje prácu. Zrušila by som neodôvodnené zvýhodnenie niektorých kolegov. Riešila by som rozvrh práce, čo je najsilnejší nástroj predsedu, ale určite by som k nemu nepristupovala s pohnútkami pána Harabina. Začala by som zlepšovať podmienky práce, šetrila by som peniaze na cestovnom, kde sa občas plytvá, a dala ich na administratívu a vyšších súdnych úradníkov. Okamžite by som dala sudcom pocítiť, že pokiaľ prídu s nejakým návrhom, alebo aj kritikou, nemusia sa obávať o prácu, ale naopak, budú vítaní. Všetci by vedeli, že keď si riadne splnia úlohy, budú sa na súde cítiť dobre. Skončí sa delenie na sudcov výberových a druhotriednych.
.to všetko by síce stačilo na zlepšenie mrazivej atmosféry, ale Najvyšší súd by mal byť čímsi viac, vzorovou inštitúciou, ktorá vyvedie naše súdnictvo z marazmu. Dá sa to vôbec?
Nebude to jednoduché. Pán Harabin za posledných päť rokov prijal na NS 20 nových sudcov svojho názorového razenia, okrem toho je tu 11 sudcov, ktorí sú dočasne pridelení.
.to je viac než tretina sudcov na NS. Teda aj keby ste vyhrali, ocitnete sa na nepriateľskom území...
Ja sa tak určite nebudem správať. Týmto ľuďom by som vrátila slobodu a nezávislosť. A pokiaľ by to prijali, mohli by pracovať s väčšou chuťou. Ale súčasne by som začala s personálnou obnovou: snažila by som sa, aby voľné miesta po sudcoch, ktorí postupne odchádzajú do dôchodku, boli obsadzované najšikovnejšími zo šikovných sudcov, akých máme dnes po krajských súdoch. To by som pokladala za svoju veľkú výzvu.
.ale ako týchto ľudí motivovať? Na NS by mnohé problémy pretrvávali aj po vašom prípadnom zvolení, napokon, stále by tam pôsobil ako radový sudca pán Harabin. Ako by ste chceli zlákať najšikovnejších sudcov z rôznych krajských súdov do neistých pomerov na Najvyššom súde v Bratislave?
Napriek všetkým problémom si myslím, že miesto na NS je stále istou métou. Napokon, predseda NS a predsedovia jednotlivých kolégií by sa mali neustále usilovať o pritiahnutie kvalitných ľudí. Určite by som tento proces spustila.
.súčasne by ste museli spolupracovať s pánom Harabinom, ktorý by tam ostal. Ako by to vyzeralo?
(Úsmev.) Dúfam, že by sa zachoval podobne, ako keď sa stal predsedom NS Milan Karabín, a on sa stiahol do úzadia. Veľmi veľa by záviselo od toho, koľko ľudí by pri pánovi Harabinovi ostávalo a ďalej ho podporovalo.
.ešte viac by to však záviselo od vás, pretože ako predsedníčka NS by ste vy určovali pravidlá hry...
Lenže ja by som sa nesprávala ako on, ktorý vystupuje ako diktátor. To určite nie je mojím štýlom. Ale keby to preháňal a ohrozoval by pomery, vedela by som aj pritvrdiť.
.dnes patríte na Najvyššom súde k takej malej odbojnej skupinke. Potom tam je väčšia skupina, lojálna Harabinovi, a napokon veľká mlčiaca väčšina. Viete si predstaviť, že práve táto by sa mohla stať základom lepšieho Najvyššieho súdu?
Áno, viem si to predstaviť, pretože väčšinu týchto kolegov som zažila, keď bol predsedom súdu pán Karabín. Vládla tam vtedy úplne iná atmosféra. Dokonca ešte pred tými piatimi rokmi, keď sa predsedom stal pán Harabin, bol počet sudcov, ktorí s tým neboli celkom stotožnení a boli ochotní to aj jemne prejaviť, výrazne väčší.
.nevyčítate týmto ľuďom, že sa v posledných rokoch prispôsobili?
Nie, to nemá význam, nevracala by som sa k tomu. Nemám takú povahu, nie som ani pomstychtivá, ani zlomyseľná a mám rada pokoj a pohodu. Aj keď nie za každú cenu. Na týchto mojich kolegov sa teda vôbec nehnevám, len som bola niekedy sklamaná. Keby možno boli odvážnejší, tak by si Harabin nemohol toľko dovoliť. Veľmi ma sklamalo, čo sa stalo, keď si doktor Paluda podal žiadosť, aby ho preložili naspäť zo správneho do trestného kolégia. Harabin dal o tom v našom správnom kolégiu hlasovať a veľká väčšina kolegov vtedy zahlasovala tak, ako si predseda želal, teda že Paluda je pre správne kolégium nenahraditeľný...
.to znamená, že strach tam funguje?
Strašne. Hoci som nikdy nebola v strane, niekedy sa mi zdá, žo to funguje ako taká komunistická stranícka bunka.
.je to súčasne tak, že títo ľudia sa v normálnej situácii budú správať normálne?
Časť z nich určite áno.
.vy ste ešte ako obchodná sudkyňa rozhodovali v niekoľkých ostro sledovaných kauzách, ako boli napríklad Duckého zmenky. Ďalším vaším veľkým prípadom mala byť kauza Tipos, z nej vás však Harabin krátko pred rozhodnutím spolu s ďalšími dvoma sudcami stiahol zo senátu. Bola to pomsta za vaše názory, alebo to súviselo priamo so záujmami v kauze Tipos?
Jedno aj druhé, vtedy sa spojili obidve tieto motivácie. Dnes predseda Harabin v obchodnom kolégiu v podstate nemá žiadneho oponenta.
.to znamená, že tam sú len jemu lojálni sudcovia. Keď sa opýtame tak, že obchodné kolégium obsadené lojálnymi ľuďmi môže byť dobrým nástrojom na ovplyvňovanie konkrétnych rozhodnutí, budeme ďaleko od pravdy?
(Smiech.) Nemám na to dôkazy, ale inak by to celé nedávalo zmysel.
.v tomto kolégiu sa rozhoduje o najcitlivejších obchodno–politických kauzách?
Áno, sú tam významné kauzy, v ktorých ide účastníkom o veľa.
.na Najvyššom súde ste viac ako dvadsať rokov. Ktoré obdobie bolo najlepšie?
Polovica 90. rokov, keď bol na čele profesor Plank. To bol predseda, na ktorého sme boli pyšní. Uznávaný profesor, ktorý vedel perfektne po nemecky a bol pozývaný do zahraničia na prednášky. Nebol možno ideálny manažér, ale vážil si každého sudcu a staral sa o dobrú atmosféru. Boli to úžasné časy. Potom do toho prišla politika, prinútili ho vzdať sa a už to išlo dolu vodou.
.to musíte ísť dvadsať rokov dozadu, aby ste si spomenuli na dobré obdobie?
Presne tak.
.kedy ste začali pociťovať, že justícia sa „harabinizuje“?
Už pri Harabinovom prvom funkčnom období v rokoch 1998 až 2003, ale zďaleka to ešte nemalo také rozmery, ako dnes. Potom sme sa trochu tešili, keď bol na čelo súdu zvolený doktor Karabín. Je to slušný človek, ale nevyužil všetky možnosti, ktoré ako predseda súdu mal.
.v čom by ste sa chceli z jeho pôsobenia poučiť?
Myslím, že veľmi málo komunikoval so sudcami. V tom by som chcela byť iná. Sama totiž môžem dokázať len veľmi málo. Doktor Karabín bol pracovitý, slušný, ale trochu sa izoloval.
.problémy v justícii sa však asi nedajú prisúdiť len jednému človeku. Je v tom podľa vás osoba Harabina až taká kľúčová?
Absolútne kľúčová.
.chcete povedať, že keby ho nebolo, máme normálnu justíciu?
Áno. On je kľúčová osoba. Pokiaľ bude predsedom Najvyššieho súdu, tak sa v justícii nemôže nič zmeniť.
.ako je možné, že jeden človek dokáže úplne ovplyvniť súdnictvo na takmer dve desaťročia?
On je v niečom naozaj geniálny. Presne vie, na čo sudcovia počúvajú. Majú deti, tak zoberie na Najvyšší súd niekoho, kto by sa tam v normálnej situácii nemal ešte dostať a podobne. Používa metódu cukru a biča. Vie na jednej strane pomôcť, zariadiť veci a na druhej strane exemplárne trestá, čo odrádza prípadných kritikov.
.hovorili ste o tom, ako by zmena na čele Najvyššieho súdu ovplyvnila atmosféru na tomto súde. Ako by však mohla ovplyvniť situáciu v celej justícii?
Momentálne aj cez funkciu predsedu Súdnej rady.
.to však už o nejaký čas nemusí platiť, keďže podľa návrhu novely ústavy sa tieto dve funkcie majú oddeliť.
Áno. Tým by predseda Najvyššieho súdu časť možností stratil. Predkladateľ tohto návrhu ma však zatiaľ nepresvedčil o tom, že touto ústavnou zmenou sa môžu výrazne zmeniť pomery v justícii. Pripadá mi to, že sa to robí len kvôli jednému človeku, ale systémovo to veľa nerieši.
.vy by ste teda boli za to, aby predseda Najvyššieho súdu bol aj šéfom Súdnej rady, ako to je dnes?
Dnešný stav má svoje opodstatnenie.
.tieto funkcie však zrejme budú oddelené. Ako si potom viete predstaviť vplývanie šéfa Najvyššieho súdu na celú justíciu?
Aj napriek tomuto oddeleniu zostane predseda Najvyššieho súdu členom Súdnej rady, len by nebol automaticky predsedom. Toto členstvo by sa dalo aktívne využívať. Veľmi by som tiež podporovala svojich kolegov v tom, aby sa čo najviac stretávali a diskutovali so sudcami nižších súdov. Nová atmosféra by sa tak preniesla nižšie a navzájom by sme hovorili aj o problémoch týchto súdov, debatovali o rozhodnutiach. Jednoducho, tá väzba by bola silnejšia. Dnes to tak zďaleka nie je.
.niekoľko rokov ste boli aj riaditeľkou Justičnej akadémie, kde ste prichádzali do kontaktu s potenciálnymi sudcami. Vidíte v mladej generácii sudcov nádej?
To áno, lenže keď títo mladí ľudia ostanú na súdoch osamotení, tak im nezostane nič iné, len sa zmieriť s pomermi. Preto musí zmiznúť atmosféra strachu a pocit, že byť iniciatívny a aktívny sa neoplatí. Ak sa to podarí, môžu mladí ľudia v justícii veľa zmeniť k lepšiemu. Ja sa dokonca prihováram aj za obnovenie pozície justičných čakateľov, ktorá bola zrušená. Mať možnosť nejaký čas plne sa odborne pripravovať na sudcovské povolanie je dôležité. Pri vyšších súdnych úradníkoch, od ktorých sa očakáva plný výkon, to nie je celkom dobre možné.
.zástancovia zrušenia justičných čakateľov na čele s exministerkou Žitňanskou argumentovali tým, že je to krok k otvoreniu justície. Vy si to teda nemyslíte?
Veríte tomu, že sa niečo otvorilo? Podľa mňa by bolo najlepšie, keby existovali justiční čakatelia, na druhej strane vyšší súdni úradníci by síce nemali perspektívu, že z nich budú sudcovia, ale súčasne by boli oveľa lepšie ohodnotení, aby to mohli pokladať za dobrú prácu. Teraz to nie je dobre nastavené.
.ako vlastne prebieha volebná kampaň kandidáta na predsedu Najvyššieho súdu? Stretávate sa a lobujete u členov Súdnej rady?
Nechcem sa stretávať s členmi Súdnej rady.
.prečo?
Možno sa mýlim, ale nepovažujem to za správne. To, čo by som dotyčnému členovi Súdnej rady povedala pri takomto stretnutí, som pripravená povedať, keď dostanem priestor pred voľbou. Buď ich to osloví, alebo nie.
.chcete sa vyhnúť situáciam, že si niekto za svoju podporu niečo vypýta?
Nerada by som sa ocitla v takejto situácii.
.myslíte si, že pri niektorých členoch Súdnej rady by ste sa mohli v takejto situácii ocitnúť?
Neviem. S väčšinou členov Súdnej rady sa vlastne nepoznám. Nepríde mi však vhodné, aby som sa teraz stretávala a lobovala. Povedala som kolegom, ktorí ma oslovili, že som k dispozícii, pretože nestačí len kritizovať a byť nespokojný, ale treba aj niečo urobiť. To ostatné som zverila do Božích rúk.
Zuzana Ďurišová/
Narodila sa v roku 1950 v Bratislave. Po absolvovaní Právnickej fakulty UK v Bratislave pracovala ako podniková právnička, neskôr ako štátna arbiterka. V rokoch 1991 a 1992 bola riaditeľkou odboru na Federálnom úrade pre hospodársku sútaž. Od roku 1992 pôsobí na Najvyššom súde, najskôr ako radová sudkyňa, od roku 2003 ako predsedníčka senátu. V rokoch 2004 až 2007 bola riaditeľkou Justičnej akadémie. Už niekoľko rokov verejne kritizuje šéfa Najvyššieho súdu Štefana Harabina a angažuje sa aj v iniciatíve Za otvorenú justíciu, ktorá združuje Harabinových kritikov v radoch justície. Je vydatá a má tri dospelé deti.
(Smiech.) Na Najvyššom súde pôsobím od roku 1992, o dva roky by som mohla ísť do dôchodku...
...tým chcete povedať, že na rozdiel od mladších kolegov nemáte čo stratiť?
Dáva mi to istú slobodu, ale moja motivácia kandidovať vychádza z niečoho iného. V roku 1994 som bola päť týždňov na hospitácii na Spolkovom súde v Karlsruhe a odvtedy si to v sebe nesiem. Z toho pobytu som bola jednoducho unesená. Zažila som tam vzrušujúcu atmosféru, dobre nastavený riadiaci systém, videla som spôsob práce sudcov, ako sedeli nad každým rozhodnutím, ako učili na vysokých školách, boli jednoducho ozdobou systému. Vrátila som sa domov s tým, že to musí byť aj naša cesta. Ale postupne som zistila, že ideme opačným smerom.
.posledných päť rokov viedol NS Štefan Harabin. Aké to bolo?
Neznesiteľné. Preto sme si povedali, že treba niečo urobiť, nestačí len kritizovať. Mám predstavu o osobe predsedu Najvyššieho súdu, ktorú vo svojich očiach celkom nespĺňam. Preto som to dlhý čas odmietala. No ako sa krátil čas a bolo jasné, že nikto iný sa nepostaví, niečo sa vo mne zlomilo. Idem sa tomu postaviť čelom. I keď si myslím, že ideálny protikandidát by mal byť mladší a vzdelanejší človek.
.to nie je práve najlepšia sebaprezentácia...
(Úsmev.) Na druhej strane cítim, čo je v našej situácii azda najdôležitejšie: protikandidátom by mal byť čestný človek, ktorý je neovplyvniteľný a má zmysel pre spravodlivosť. Myslím si, že túto časť požiadaviek spĺňam. Nie som teda ideálna, ale keby som sa stala predsedníčkou Najvyššieho súdu, mohla by som vykonať veľa dobrého.
.nevyzerá to trochu porazenecky? Hovoríte, že ste to museli zobrať, keďže nikto iný sa nenašiel, nepovažujete sa za ideálnu. Akoby ste verejnosti hovorili, že ste sa trochu nedobrovoľne ocitli v role obetného baránka, ktorý ide dať hlavu na klát, nech sa stane, čo sa stane.
Takto to necítim. Keby nebola nádej, že to môže dobre dopadnúť, nešla by som do toho. Naozaj však cítim šancu, že by som mohla byť priechodná.
.ako odhadujete vaše šance? 10 ku 90 či azda 50 ku 50?
Netrúfnem si to odhadovať percentuálne. Ale situácia sa za posledných päť rokov zmenila. Vtedy mal pán Harabin isté víťazstvo, protikandidátka Babiaková dopadla, ako dopadla, celé to bolo veľmi zvláštne. Dodnes nevieme, či sme neboli tak trochu dobehnutí...
.dobehnutí pani Babiakovou, ktorá hrala dvojakú hru?
...bolo to jednoducho zvláštne. Harabin sa však odvtedy prejavil tak negatívne, že tlak, aby sa opätovne nestal predsedom Najvyššieho súdu, je dnes dosť silný.
.tlak zo strany koho?
Verejnosti aj sudcov.
.sudcov Najvyššieho súdu?
Myslím zo strany sudcov ako takých.
.my ten tlak príliš necítime, cez čo ho vnímate?
Cítiť to v súkromných rozhovoroch so sudcami.
.cítite rastúcu nechuť k Harabinovi?
Áno, i keď na povrchu to tak nevidieť, pretože títo sudcovia stále nemajú odvahu prejaviť sa verejne, čo má svoje samozrejmé príčiny. Ani si neviem predstaviť situáciu členov Súdnej rady, čo všetko tam pod vedením pána Harabina musia znášať. Je to veľmi nedôstojné.
.nechuť možno rastie, no Štefan Harabin si tu v priebehu dvoch desaťročí vytvoril sieť rôznych vzťahov, záväzkov, lojalít, ktorá môže byť stále rozhodujúcejšia než nahromadené antipatie voči nemu. Prečo si vôbec veríte?
Pôjde o to, ako sa zachová 17 členov Súdnej rady, pred ktorými prednesiem svoju víziu. Mojou túžbou je vrátiť spravodlivosť na súd, dôstojne ho reprezentovať a vytvárať sudcom podmienky na čo najlepšiu prácu. Napriek všetkému je na NS veľa sudcov, ktorým záleží na tom, aby bol súd odbornou autoritou.
.keď proti Harabinovi v roku 2009 kandidovala spomínaná Eva Babiaková, na Súdnej rade sa odohralo tragikomické divadlo, v ktorom čelila otázkam o svojom údajnom alkoholizme. Ste pripravená na špinavosti tohto typu?
Áno, som, ale sama som zvedavá, čo by sa tak dalo na mňa vytiahnuť. Žijem usporiadaným rodinným životom, mám tri dospelé deti a žiadne z nich nie je právnikom. Niečo sa však pravdepodobne nájde. (Smiech.)
.nekontaktoval vás v posledných dňoch minister Borec?
Nie.
.ako Harabinova protikandidátka ste voči sebe nezaznamenali nijaký signál z prostredia ministerstva?
Nie.
.hovorili ste, že vďaka frustrácii sudcov veríte, že máte šance, tiež hovoríte, že pomery sú neznesiteľné. Na druhej strane, po nástupce ministra Boreca sa situácia v justícii akoby upokojila...
Áno, to je pravda. Niečo zmenila už predtým ministerka Žitňanská, ktorá podala na Harabina viaceré disciplinárne podania, a tie mali na jeho správanie pozitívny účinok. Zmenilo sa aj to, že predseda NS nemôže prekladať sudcov z jedného do druhého kolégia, sudcovia už takisto nemôžu dostávať odmeny. Tým stratil nástroj na perzekvovanie nepriateľov a zvýhodňovanie spojencov.
.prečo je to teda dnes s Harabinom také neznesiteľné?
Určuje rozvrhy práce, kde má jeho zlomyseľnosť veľký priestor na prejavenie. Jeho prístup môžem dokumentovať na vlastnej osobe: dať obchodnú sudkyňu do jedného správneho senátu spolu s trestným sudcom a sudcom, ktorý je disciplinárne stíhaný za prieťahy v konaní, a prihodiť im dôchodkovú agendu, v tom je nemalý kus vynachádzavosti (úsmev.). Piaty rok som na správnom kolégiu, niekoľkokrát mi bola zmenená agenda. Predseda by mal nad všetkým svojimi sudcami, ktorí si riadne plnia povinnosti, držať ochrannú ruku, nie ich znevažovať a tešiť sa, keď sa im nedarí. My však fungujeme v prostredí zlomyseľnosti a neprajnosti.
.predstavme si, že by ste vyhrali a stali sa šéfkou NS. Ako by ste začali?
Najskôr by som vrátila pomery do normálneho stavu. Hneď by som ponúkla doktorovi Paludovi návrat do trestného kolégia, pretože to, že ho nasilu držia v správnom kolégiu, je nehorázne. Zastavila by som úplne absurdné disciplinárne stíhanie voči pánu Gavalcovi. Takisto by som riešila situáciu v správnom kolégiu, kde pán Harabin v dvoch senátoch sústredil svojich odporcov, ktorým úmyselne komplikuje prácu. Zrušila by som neodôvodnené zvýhodnenie niektorých kolegov. Riešila by som rozvrh práce, čo je najsilnejší nástroj predsedu, ale určite by som k nemu nepristupovala s pohnútkami pána Harabina. Začala by som zlepšovať podmienky práce, šetrila by som peniaze na cestovnom, kde sa občas plytvá, a dala ich na administratívu a vyšších súdnych úradníkov. Okamžite by som dala sudcom pocítiť, že pokiaľ prídu s nejakým návrhom, alebo aj kritikou, nemusia sa obávať o prácu, ale naopak, budú vítaní. Všetci by vedeli, že keď si riadne splnia úlohy, budú sa na súde cítiť dobre. Skončí sa delenie na sudcov výberových a druhotriednych.
.to všetko by síce stačilo na zlepšenie mrazivej atmosféry, ale Najvyšší súd by mal byť čímsi viac, vzorovou inštitúciou, ktorá vyvedie naše súdnictvo z marazmu. Dá sa to vôbec?
Nebude to jednoduché. Pán Harabin za posledných päť rokov prijal na NS 20 nových sudcov svojho názorového razenia, okrem toho je tu 11 sudcov, ktorí sú dočasne pridelení.
.to je viac než tretina sudcov na NS. Teda aj keby ste vyhrali, ocitnete sa na nepriateľskom území...
Ja sa tak určite nebudem správať. Týmto ľuďom by som vrátila slobodu a nezávislosť. A pokiaľ by to prijali, mohli by pracovať s väčšou chuťou. Ale súčasne by som začala s personálnou obnovou: snažila by som sa, aby voľné miesta po sudcoch, ktorí postupne odchádzajú do dôchodku, boli obsadzované najšikovnejšími zo šikovných sudcov, akých máme dnes po krajských súdoch. To by som pokladala za svoju veľkú výzvu.
.ale ako týchto ľudí motivovať? Na NS by mnohé problémy pretrvávali aj po vašom prípadnom zvolení, napokon, stále by tam pôsobil ako radový sudca pán Harabin. Ako by ste chceli zlákať najšikovnejších sudcov z rôznych krajských súdov do neistých pomerov na Najvyššom súde v Bratislave?
Napriek všetkým problémom si myslím, že miesto na NS je stále istou métou. Napokon, predseda NS a predsedovia jednotlivých kolégií by sa mali neustále usilovať o pritiahnutie kvalitných ľudí. Určite by som tento proces spustila.
.súčasne by ste museli spolupracovať s pánom Harabinom, ktorý by tam ostal. Ako by to vyzeralo?
(Úsmev.) Dúfam, že by sa zachoval podobne, ako keď sa stal predsedom NS Milan Karabín, a on sa stiahol do úzadia. Veľmi veľa by záviselo od toho, koľko ľudí by pri pánovi Harabinovi ostávalo a ďalej ho podporovalo.
.ešte viac by to však záviselo od vás, pretože ako predsedníčka NS by ste vy určovali pravidlá hry...
Lenže ja by som sa nesprávala ako on, ktorý vystupuje ako diktátor. To určite nie je mojím štýlom. Ale keby to preháňal a ohrozoval by pomery, vedela by som aj pritvrdiť.
.dnes patríte na Najvyššom súde k takej malej odbojnej skupinke. Potom tam je väčšia skupina, lojálna Harabinovi, a napokon veľká mlčiaca väčšina. Viete si predstaviť, že práve táto by sa mohla stať základom lepšieho Najvyššieho súdu?
Áno, viem si to predstaviť, pretože väčšinu týchto kolegov som zažila, keď bol predsedom súdu pán Karabín. Vládla tam vtedy úplne iná atmosféra. Dokonca ešte pred tými piatimi rokmi, keď sa predsedom stal pán Harabin, bol počet sudcov, ktorí s tým neboli celkom stotožnení a boli ochotní to aj jemne prejaviť, výrazne väčší.
.nevyčítate týmto ľuďom, že sa v posledných rokoch prispôsobili?
Nie, to nemá význam, nevracala by som sa k tomu. Nemám takú povahu, nie som ani pomstychtivá, ani zlomyseľná a mám rada pokoj a pohodu. Aj keď nie za každú cenu. Na týchto mojich kolegov sa teda vôbec nehnevám, len som bola niekedy sklamaná. Keby možno boli odvážnejší, tak by si Harabin nemohol toľko dovoliť. Veľmi ma sklamalo, čo sa stalo, keď si doktor Paluda podal žiadosť, aby ho preložili naspäť zo správneho do trestného kolégia. Harabin dal o tom v našom správnom kolégiu hlasovať a veľká väčšina kolegov vtedy zahlasovala tak, ako si predseda želal, teda že Paluda je pre správne kolégium nenahraditeľný...
.to znamená, že strach tam funguje?
Strašne. Hoci som nikdy nebola v strane, niekedy sa mi zdá, žo to funguje ako taká komunistická stranícka bunka.
.je to súčasne tak, že títo ľudia sa v normálnej situácii budú správať normálne?
Časť z nich určite áno.
.vy ste ešte ako obchodná sudkyňa rozhodovali v niekoľkých ostro sledovaných kauzách, ako boli napríklad Duckého zmenky. Ďalším vaším veľkým prípadom mala byť kauza Tipos, z nej vás však Harabin krátko pred rozhodnutím spolu s ďalšími dvoma sudcami stiahol zo senátu. Bola to pomsta za vaše názory, alebo to súviselo priamo so záujmami v kauze Tipos?
Jedno aj druhé, vtedy sa spojili obidve tieto motivácie. Dnes predseda Harabin v obchodnom kolégiu v podstate nemá žiadneho oponenta.
.to znamená, že tam sú len jemu lojálni sudcovia. Keď sa opýtame tak, že obchodné kolégium obsadené lojálnymi ľuďmi môže byť dobrým nástrojom na ovplyvňovanie konkrétnych rozhodnutí, budeme ďaleko od pravdy?
(Smiech.) Nemám na to dôkazy, ale inak by to celé nedávalo zmysel.
.v tomto kolégiu sa rozhoduje o najcitlivejších obchodno–politických kauzách?
Áno, sú tam významné kauzy, v ktorých ide účastníkom o veľa.
.na Najvyššom súde ste viac ako dvadsať rokov. Ktoré obdobie bolo najlepšie?
Polovica 90. rokov, keď bol na čele profesor Plank. To bol predseda, na ktorého sme boli pyšní. Uznávaný profesor, ktorý vedel perfektne po nemecky a bol pozývaný do zahraničia na prednášky. Nebol možno ideálny manažér, ale vážil si každého sudcu a staral sa o dobrú atmosféru. Boli to úžasné časy. Potom do toho prišla politika, prinútili ho vzdať sa a už to išlo dolu vodou.
.to musíte ísť dvadsať rokov dozadu, aby ste si spomenuli na dobré obdobie?
Presne tak.
.kedy ste začali pociťovať, že justícia sa „harabinizuje“?
Už pri Harabinovom prvom funkčnom období v rokoch 1998 až 2003, ale zďaleka to ešte nemalo také rozmery, ako dnes. Potom sme sa trochu tešili, keď bol na čelo súdu zvolený doktor Karabín. Je to slušný človek, ale nevyužil všetky možnosti, ktoré ako predseda súdu mal.
.v čom by ste sa chceli z jeho pôsobenia poučiť?
Myslím, že veľmi málo komunikoval so sudcami. V tom by som chcela byť iná. Sama totiž môžem dokázať len veľmi málo. Doktor Karabín bol pracovitý, slušný, ale trochu sa izoloval.
.problémy v justícii sa však asi nedajú prisúdiť len jednému človeku. Je v tom podľa vás osoba Harabina až taká kľúčová?
Absolútne kľúčová.
.chcete povedať, že keby ho nebolo, máme normálnu justíciu?
Áno. On je kľúčová osoba. Pokiaľ bude predsedom Najvyššieho súdu, tak sa v justícii nemôže nič zmeniť.
.ako je možné, že jeden človek dokáže úplne ovplyvniť súdnictvo na takmer dve desaťročia?
On je v niečom naozaj geniálny. Presne vie, na čo sudcovia počúvajú. Majú deti, tak zoberie na Najvyšší súd niekoho, kto by sa tam v normálnej situácii nemal ešte dostať a podobne. Používa metódu cukru a biča. Vie na jednej strane pomôcť, zariadiť veci a na druhej strane exemplárne trestá, čo odrádza prípadných kritikov.
.hovorili ste o tom, ako by zmena na čele Najvyššieho súdu ovplyvnila atmosféru na tomto súde. Ako by však mohla ovplyvniť situáciu v celej justícii?
Momentálne aj cez funkciu predsedu Súdnej rady.
.to však už o nejaký čas nemusí platiť, keďže podľa návrhu novely ústavy sa tieto dve funkcie majú oddeliť.
Áno. Tým by predseda Najvyššieho súdu časť možností stratil. Predkladateľ tohto návrhu ma však zatiaľ nepresvedčil o tom, že touto ústavnou zmenou sa môžu výrazne zmeniť pomery v justícii. Pripadá mi to, že sa to robí len kvôli jednému človeku, ale systémovo to veľa nerieši.
.vy by ste teda boli za to, aby predseda Najvyššieho súdu bol aj šéfom Súdnej rady, ako to je dnes?
Dnešný stav má svoje opodstatnenie.
.tieto funkcie však zrejme budú oddelené. Ako si potom viete predstaviť vplývanie šéfa Najvyššieho súdu na celú justíciu?
Aj napriek tomuto oddeleniu zostane predseda Najvyššieho súdu členom Súdnej rady, len by nebol automaticky predsedom. Toto členstvo by sa dalo aktívne využívať. Veľmi by som tiež podporovala svojich kolegov v tom, aby sa čo najviac stretávali a diskutovali so sudcami nižších súdov. Nová atmosféra by sa tak preniesla nižšie a navzájom by sme hovorili aj o problémoch týchto súdov, debatovali o rozhodnutiach. Jednoducho, tá väzba by bola silnejšia. Dnes to tak zďaleka nie je.
.niekoľko rokov ste boli aj riaditeľkou Justičnej akadémie, kde ste prichádzali do kontaktu s potenciálnymi sudcami. Vidíte v mladej generácii sudcov nádej?
To áno, lenže keď títo mladí ľudia ostanú na súdoch osamotení, tak im nezostane nič iné, len sa zmieriť s pomermi. Preto musí zmiznúť atmosféra strachu a pocit, že byť iniciatívny a aktívny sa neoplatí. Ak sa to podarí, môžu mladí ľudia v justícii veľa zmeniť k lepšiemu. Ja sa dokonca prihováram aj za obnovenie pozície justičných čakateľov, ktorá bola zrušená. Mať možnosť nejaký čas plne sa odborne pripravovať na sudcovské povolanie je dôležité. Pri vyšších súdnych úradníkoch, od ktorých sa očakáva plný výkon, to nie je celkom dobre možné.
.zástancovia zrušenia justičných čakateľov na čele s exministerkou Žitňanskou argumentovali tým, že je to krok k otvoreniu justície. Vy si to teda nemyslíte?
Veríte tomu, že sa niečo otvorilo? Podľa mňa by bolo najlepšie, keby existovali justiční čakatelia, na druhej strane vyšší súdni úradníci by síce nemali perspektívu, že z nich budú sudcovia, ale súčasne by boli oveľa lepšie ohodnotení, aby to mohli pokladať za dobrú prácu. Teraz to nie je dobre nastavené.
.ako vlastne prebieha volebná kampaň kandidáta na predsedu Najvyššieho súdu? Stretávate sa a lobujete u členov Súdnej rady?
Nechcem sa stretávať s členmi Súdnej rady.
.prečo?
Možno sa mýlim, ale nepovažujem to za správne. To, čo by som dotyčnému členovi Súdnej rady povedala pri takomto stretnutí, som pripravená povedať, keď dostanem priestor pred voľbou. Buď ich to osloví, alebo nie.
.chcete sa vyhnúť situáciam, že si niekto za svoju podporu niečo vypýta?
Nerada by som sa ocitla v takejto situácii.
.myslíte si, že pri niektorých členoch Súdnej rady by ste sa mohli v takejto situácii ocitnúť?
Neviem. S väčšinou členov Súdnej rady sa vlastne nepoznám. Nepríde mi však vhodné, aby som sa teraz stretávala a lobovala. Povedala som kolegom, ktorí ma oslovili, že som k dispozícii, pretože nestačí len kritizovať a byť nespokojný, ale treba aj niečo urobiť. To ostatné som zverila do Božích rúk.
Zuzana Ďurišová/
Narodila sa v roku 1950 v Bratislave. Po absolvovaní Právnickej fakulty UK v Bratislave pracovala ako podniková právnička, neskôr ako štátna arbiterka. V rokoch 1991 a 1992 bola riaditeľkou odboru na Federálnom úrade pre hospodársku sútaž. Od roku 1992 pôsobí na Najvyššom súde, najskôr ako radová sudkyňa, od roku 2003 ako predsedníčka senátu. V rokoch 2004 až 2007 bola riaditeľkou Justičnej akadémie. Už niekoľko rokov verejne kritizuje šéfa Najvyššieho súdu Štefana Harabina a angažuje sa aj v iniciatíve Za otvorenú justíciu, ktorá združuje Harabinových kritikov v radoch justície. Je vydatá a má tri dospelé deti.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.