Spravodajca Českej televízie Josef Pazderka sa vrátil z východnej Ukrajiny len pred niekoľkými hodinami, keď svoje čerstvé dojmy vyrozprával pre .týždeň. Navštívil Doneck, potom sa so štábom presúval v okolí Donecka, bol v mestách Slavjansk a Kramatorsk. Všetko sú to miestne názvy, známe zo správ, ktoré dnes v povedomí stelesňujú takmer vojnovú zónu. V týchto mestách sa vo verejných budovách zabarikádovali ozbrojení separatisti podporovaní Ruskom. Kyjevská vláda nariadila protiteroristickú operáciu, separatisti sa v niektorých prípadoch stiahli, inde držali pozície. Prichádzalo k prestrelkám, boli ranení aj mŕtvi. Hrozí na východe Ukrajiny krymský scenár? Tú otázku si kladieme všetci.
.je to bunt starých štruktúr
Josef Pazderka prešiel Ukrajinou od západu na východ a videl rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. „Ukrajina na východe je iná ako na západe, samozrejme,“ povedal pre .týždeň. „Západné oblasti sú väčšmi zamerané na Európsku úniu, usilujú sa patriť skôr k západnému svetu, ako ho vnímajú. Východ má svoje špecifiká. No keď človek chodí medzi ľuďmi na východnej Ukrajine, keď pozorne vníma atmosféru medzi podnikateľmi aj medzi politikmi, je mu jasné, že je to trochu inak, než by sa mohlo zdať len z kusých agentúrnych správ. Viete, to, že vo východných regiónoch ľudia častejšie hovoria po rusky, že majú bližšie k Rusku, to ešte vôbec neznamená, že by sa chceli k Rusku aj pripojiť,“ zdôraznil Josef Pazderka. „Podľa posledných nezávislých prieskumov na východe Ukrajiny len necelých dvadsať percent ľudí ešte pred touto politickou krízou hlasovalo alebo otvorene vyjadrovalo svoj názor, že by sa chceli pričleniť k Rusku.“
Je možné, že v kríze sa percento ľudí, ktorí túžia po pripojení k Rusku, zvýšilo. Ale, ako zdôrazňuje Josef Pazderka, situácia má komplikovanejšie vnútorné dôvody. „Povedal by som, že tá kríza na východe Ukrajiny je omnoho zložitejšia. Je to bunt, vzbura miestnych špičiek, ktoré boli zvyknuté na určitý status, určité príjmy v rámci režimu prezidenta Viktora Janukovyča. A tak teraz medzi týmito miestnymi špičkami a vládou v Kyjeve panuje značné napätie. Do tohto napätia sa, samozrejme, veľmi silne vkladá Rusko. To aktuálne pôsobí cez svojich agentov a usiluje sa o rozdúchavanie nepokojov.“
Ako dodáva Josef Pazderka, neslobodno zabúdať ani na tretiu rovinu celého konfliktu. „Touto rovinou je to, že časť miestneho obyvateľstva, najmä toho najchudobnejšieho a najizolovanejšieho, veľmi výrazne podlieha ruskej propagande a sú tam aj občania Ukrajiny, ktorí skalopevne veria, že by im bolo pod Ruskom lepšie. No táto skupina je počtom relatívne obmedzená,“ zdôrazňuje.
.nestability sa boja obe strany
„Drvivá väčšina ľudí, s ktorými sme v tom Donbase, v doneckej oblasti hovorili a ľudia, ktorých sme videli a stretli, je však pasívna,“ uvádza Josef Pazderka. „Situáciu hodnotia v podstate cez vlastnú peňaženku a živobytie. Samozrejme, že sa boja, čo nastane, ale ťažko povedať, že by to boli ľudia, ktorí by otvorene podporovali pripojenie k Rusku.“
Nestabilita je pre Ukrajincov momentálne asi najväčším strašiakom. Otázka, čo bude zajtra, trápi najmä na východe tejto ťažko skúšanej krajiny všetkých, bez ohľadu na to, ku ktorému politickému táboru patria. Aj preto časť východných Ukrajincov pozoruje konanie vlády v Kyjeve s istou nedôverou, hovorí Josef Pazderka. „Nepochybne sú tu mnohí ľudia, ktorí sa boja, čo bude, boja sa nestability a najmä toho, ako nestabilita ovplyvní ich praktický život. Títo ľudia vyčítajú nové neisté pomery práve kyjevskej vláde. Chceli by, aby im niekto zaručil návrat k tej starej situácii, v ktorej sa dajme tomu vôbec nemali dobre, mali napríklad minimálne príjmy, ale pociťovali ich ako stabilnejšie.“
Početnú skupinu vo východných regiónoch pritom tvoria ľudia, ktorí by novú vládu v Kyjeve podporili. Majú však vážne obavy, vysvetľuje Josef Pazderka, či vláda udrží poriadok, či sa jej situácia nevymykne z rúk. „Nechcú, aby sa to celé dlhodobo prepadlo do chaosu.“
„Konkrétne sme v Donecku navštívili rodinu, ktorá má tri deti, sú to ľudia, ktorí sa celkom orientujú, patria k strednej vrstve. Majú malý biznis v papierenskej oblasti, vyrábajú navštívenky a samolepky. Títo ľudia nám povedali asi toto: ‚Pozrite sa, trvá to už päť mesiacov, a zatiaľ, čo sa týka našej bezprostrednej existencie, tak je to čoraz horšie. Hrivna sa prepadá, všetky tovary sa zdražujú. My by sme veľmi radi súčasnú vládu podporili. Koniec koncov, rozumieme, že momentálna situácia jej vôbec nepomáha. No je jasné, že ak v horizonte dajme tomu pol roka alebo nanajvýš roka ľudia zreteľne nepocítia nejakú pozitívnejšiu zmenu, bude to pre nich veľký problém.‘ A toto sme sa dozvedeli priamo od ľudí, ktorí si európskejšiu Ukrajinu naozaj želajú.“
Josef Pazderka však vzápätí vysvetľuje, že proeurópski Ukrajinci od kyjevskej vlády nutne nežiadajú len pozitívnu zmenu v zmysle plnšej peňaženky. Mnohí by úplne uvítali aj to, ak by im podnikanie či celkovo život uľahčila napríklad pružnejšia komunikácia a práca úradov. V súčasnej situácii však reálne hrozí, že ak kyjevská vláda nedokáže týmto očakávaniam vyhovieť, jej popularita pôjde tvrdo nadol.
Presne to môže byť napokon najväčším problémom kabinetu v Kyjeve. Ekonomický ani administratívny zázrak sa totiž v súčasných podmienkach na Ukrajine čakať nedá.
.východ nie je v plameňoch
Veľa sa hovorí o tom, že zápas o budúcnosť Ukrajiny prebieha do značnej miery na informačnom fronte. Nepochybne to platí aj na ukrajinskom východe, ale aj tam je dosť ľudí, ktorí dokážu informácie triediť a neprijímajú bezhlavo propagandu. Sledujú ukrajinské aj ruské médiá, vyhľadávajú fakty a názory na internete. Priaznivci Kyjeva intenzívne odovzdávajú informácie ďalej. A tí prorusky naladení si zase vyberajú údaje zo „svojich“ zdrojov.
Ak však má niekto dojem, že celý východ Ukrajiny je v plameňoch, upozorňuje Josef Pazderka, tak sa mýli. Nielenže tu ľudia pokračujú v pomerne normálnom živote, ale v rámci miest, kde prebehli strety so separatistami, sú tieto incidenty skôr izolované. „Doneck, Slavjansk, Kramatorsk, to všetko sú veľké mestá. Taký Doneck má milión obyvateľov a reálne tam bolo obsadených niekoľko budov.“
„Väčšina východných Ukrajincov, s ktorými sme hovorili, sa ani neobáva bezprostredného vojnového konfliktu,“ doložil na vysvetlenie Josef Pazderka. „Na naše prekvapenie sme tam našli naozaj málo ľudí, ktorí by otvorene priznali, že podľa nich môže prísť buď ozbrojená invázia zo strany Ruska, alebo jasná občianska vojna v rámci Ukrajiny.“
Krátko po tom, čo sme sa zhovárali s Josefom Pazderkom, prišli zo Ženevy správy, ktoré aspoň naznačili, že nádej pre pokojné riešenie krízy stále nezomrela. Dnes, keď čítate tieto slová, môže byť už zase všetko inak. Alebo nie je?
.je to bunt starých štruktúr
Josef Pazderka prešiel Ukrajinou od západu na východ a videl rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. „Ukrajina na východe je iná ako na západe, samozrejme,“ povedal pre .týždeň. „Západné oblasti sú väčšmi zamerané na Európsku úniu, usilujú sa patriť skôr k západnému svetu, ako ho vnímajú. Východ má svoje špecifiká. No keď človek chodí medzi ľuďmi na východnej Ukrajine, keď pozorne vníma atmosféru medzi podnikateľmi aj medzi politikmi, je mu jasné, že je to trochu inak, než by sa mohlo zdať len z kusých agentúrnych správ. Viete, to, že vo východných regiónoch ľudia častejšie hovoria po rusky, že majú bližšie k Rusku, to ešte vôbec neznamená, že by sa chceli k Rusku aj pripojiť,“ zdôraznil Josef Pazderka. „Podľa posledných nezávislých prieskumov na východe Ukrajiny len necelých dvadsať percent ľudí ešte pred touto politickou krízou hlasovalo alebo otvorene vyjadrovalo svoj názor, že by sa chceli pričleniť k Rusku.“
Je možné, že v kríze sa percento ľudí, ktorí túžia po pripojení k Rusku, zvýšilo. Ale, ako zdôrazňuje Josef Pazderka, situácia má komplikovanejšie vnútorné dôvody. „Povedal by som, že tá kríza na východe Ukrajiny je omnoho zložitejšia. Je to bunt, vzbura miestnych špičiek, ktoré boli zvyknuté na určitý status, určité príjmy v rámci režimu prezidenta Viktora Janukovyča. A tak teraz medzi týmito miestnymi špičkami a vládou v Kyjeve panuje značné napätie. Do tohto napätia sa, samozrejme, veľmi silne vkladá Rusko. To aktuálne pôsobí cez svojich agentov a usiluje sa o rozdúchavanie nepokojov.“
Ako dodáva Josef Pazderka, neslobodno zabúdať ani na tretiu rovinu celého konfliktu. „Touto rovinou je to, že časť miestneho obyvateľstva, najmä toho najchudobnejšieho a najizolovanejšieho, veľmi výrazne podlieha ruskej propagande a sú tam aj občania Ukrajiny, ktorí skalopevne veria, že by im bolo pod Ruskom lepšie. No táto skupina je počtom relatívne obmedzená,“ zdôrazňuje.
.nestability sa boja obe strany
„Drvivá väčšina ľudí, s ktorými sme v tom Donbase, v doneckej oblasti hovorili a ľudia, ktorých sme videli a stretli, je však pasívna,“ uvádza Josef Pazderka. „Situáciu hodnotia v podstate cez vlastnú peňaženku a živobytie. Samozrejme, že sa boja, čo nastane, ale ťažko povedať, že by to boli ľudia, ktorí by otvorene podporovali pripojenie k Rusku.“
Nestabilita je pre Ukrajincov momentálne asi najväčším strašiakom. Otázka, čo bude zajtra, trápi najmä na východe tejto ťažko skúšanej krajiny všetkých, bez ohľadu na to, ku ktorému politickému táboru patria. Aj preto časť východných Ukrajincov pozoruje konanie vlády v Kyjeve s istou nedôverou, hovorí Josef Pazderka. „Nepochybne sú tu mnohí ľudia, ktorí sa boja, čo bude, boja sa nestability a najmä toho, ako nestabilita ovplyvní ich praktický život. Títo ľudia vyčítajú nové neisté pomery práve kyjevskej vláde. Chceli by, aby im niekto zaručil návrat k tej starej situácii, v ktorej sa dajme tomu vôbec nemali dobre, mali napríklad minimálne príjmy, ale pociťovali ich ako stabilnejšie.“
Početnú skupinu vo východných regiónoch pritom tvoria ľudia, ktorí by novú vládu v Kyjeve podporili. Majú však vážne obavy, vysvetľuje Josef Pazderka, či vláda udrží poriadok, či sa jej situácia nevymykne z rúk. „Nechcú, aby sa to celé dlhodobo prepadlo do chaosu.“
„Konkrétne sme v Donecku navštívili rodinu, ktorá má tri deti, sú to ľudia, ktorí sa celkom orientujú, patria k strednej vrstve. Majú malý biznis v papierenskej oblasti, vyrábajú navštívenky a samolepky. Títo ľudia nám povedali asi toto: ‚Pozrite sa, trvá to už päť mesiacov, a zatiaľ, čo sa týka našej bezprostrednej existencie, tak je to čoraz horšie. Hrivna sa prepadá, všetky tovary sa zdražujú. My by sme veľmi radi súčasnú vládu podporili. Koniec koncov, rozumieme, že momentálna situácia jej vôbec nepomáha. No je jasné, že ak v horizonte dajme tomu pol roka alebo nanajvýš roka ľudia zreteľne nepocítia nejakú pozitívnejšiu zmenu, bude to pre nich veľký problém.‘ A toto sme sa dozvedeli priamo od ľudí, ktorí si európskejšiu Ukrajinu naozaj želajú.“
Josef Pazderka však vzápätí vysvetľuje, že proeurópski Ukrajinci od kyjevskej vlády nutne nežiadajú len pozitívnu zmenu v zmysle plnšej peňaženky. Mnohí by úplne uvítali aj to, ak by im podnikanie či celkovo život uľahčila napríklad pružnejšia komunikácia a práca úradov. V súčasnej situácii však reálne hrozí, že ak kyjevská vláda nedokáže týmto očakávaniam vyhovieť, jej popularita pôjde tvrdo nadol.
Presne to môže byť napokon najväčším problémom kabinetu v Kyjeve. Ekonomický ani administratívny zázrak sa totiž v súčasných podmienkach na Ukrajine čakať nedá.
.východ nie je v plameňoch
Veľa sa hovorí o tom, že zápas o budúcnosť Ukrajiny prebieha do značnej miery na informačnom fronte. Nepochybne to platí aj na ukrajinskom východe, ale aj tam je dosť ľudí, ktorí dokážu informácie triediť a neprijímajú bezhlavo propagandu. Sledujú ukrajinské aj ruské médiá, vyhľadávajú fakty a názory na internete. Priaznivci Kyjeva intenzívne odovzdávajú informácie ďalej. A tí prorusky naladení si zase vyberajú údaje zo „svojich“ zdrojov.
Ak však má niekto dojem, že celý východ Ukrajiny je v plameňoch, upozorňuje Josef Pazderka, tak sa mýli. Nielenže tu ľudia pokračujú v pomerne normálnom živote, ale v rámci miest, kde prebehli strety so separatistami, sú tieto incidenty skôr izolované. „Doneck, Slavjansk, Kramatorsk, to všetko sú veľké mestá. Taký Doneck má milión obyvateľov a reálne tam bolo obsadených niekoľko budov.“
„Väčšina východných Ukrajincov, s ktorými sme hovorili, sa ani neobáva bezprostredného vojnového konfliktu,“ doložil na vysvetlenie Josef Pazderka. „Na naše prekvapenie sme tam našli naozaj málo ľudí, ktorí by otvorene priznali, že podľa nich môže prísť buď ozbrojená invázia zo strany Ruska, alebo jasná občianska vojna v rámci Ukrajiny.“
Krátko po tom, čo sme sa zhovárali s Josefom Pazderkom, prišli zo Ženevy správy, ktoré aspoň naznačili, že nádej pre pokojné riešenie krízy stále nezomrela. Dnes, keď čítate tieto slová, môže byť už zase všetko inak. Alebo nie je?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.