Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Keď sa jar zapýri

.jozef Koleják .časopis .lifestyle

Všetci si pamätáme na časy, keď pred nami ráno pristával krajec chleba ako hrom a na ňom poriadna vrstva masla. Bola jar a z povrchu soľou spoteného masla na nás žmurkali zvláštne slnká. Tenké chrumkavé kruhy s červeným pásikom okolo.

Reďkovky vraj pochádzajú z Ázie a do Európy sa dostali cez Egypt. Nikto to však nevie povedať stopercentne, priame dôkazy totiž chýbajú. No nabetón vieme, že už pri stavaní pyramíd si otroci plnili žalúdky nielen cibuľou a cesnakom, ale najmä čudnými buľvami, ktoré na jar rašili z hliny ako divé. Mali nádherný okrúhly tvar a rady sa pýrili. Niektoré boli belšie, s jemným rumencom na líci, iné brunátne skrývali svoju hanbu, že ich človek vytiahol na svetlo božie, v silnej karmínovej farbe.
Otrok však nehľadel na nejaké tie kaprice, chytil reďkovku za pačesy, otrel ju o bedernú rúšku a chrum. Zahryzol sa do maslovo iskrivého tela, plného jemne štipľavej šťavy. Tá mu začala stekať do hrdla a nabudila ho na ďalšie heroicko-staviteľské výkony.

.razom sa zjaví
Ďalšími veľkými obdivovateľmi reďkoviek boli, pochopiteľne, Gréci a Rimania. Štipľavé červené guľôčky, ktoré na jar klíčili ako prvé a prinášali na stoly toľké hravé potešenie, dostali od Grékov výstižné meno – raphanus, čo vo voľnejšom preklade znamená, že sa razom zjavia. A veruže na jar reďkovka nenecháva na seba dlho čakať. Vzíde takmer okamžite a po štrnástich dňoch od zasiatia už zberáme úrodu. Patrí medzi prvé zeleniny, ktoré môžeme ochutnať, a prináša so sebou prudký a pálivý jarný nádych, ktorým sa nám prečistí dych a útroby.

.štípe a lieči
To, že je reďkovka aj liečivá, vedeli už vtedy. Napokon, všetko, čo tak trochu štípe, považovali naši predkovia v prvom rade za liek. A v niečom mali pravdu. Pretože reďkovka okrem množstva vitamínov, na čele ktorých kraľuje vitamín C, obsahuje aj horčičné oleje, ktoré pôsobia na naše sliznice a žalúdok zázračne dezinfekčne. Dalo by sa povedať, že táto malá červená guľôčka je takým malým jarným upratovaním v tele, zázračnou kapsulou do našej umývačky riadu. Horčičné oleje obsahujú v sebe síru, aj preto pri krájaní reďkovky cítime jej jemný závan.
Najlepšie chutí čerstvá, priamo vytiahnutá zo zeme. Len vtedy je nabitá vodou až po okraj a pôsobí naozaj maslovo. Reďkovka má totiž jednu zvláštnu vlastnosť. Čím dlhšie je vytiahnutá zo zeme, tým rýchlejšie vädne a zvnútra vysychá. Takisto príliš pikantná chuť môže značiť, že reďkovka má v sebe nejakého návštevníka alebo jej korene boli napadnuté. Prirodzene sa bráni väčším produkovaním horčičných olejov. Ak máte pocit, že tú ostrosť už nevydržíte, stačí malý trik. Našu milú, zapýrenú guľôčku treba nakrájať a posoliť. Jemne sa spotí a  okamžite prestane štípať ako besná.

.robí ofuky
Reďkovka je skutočne záhadná rastlinka a rada robí okrem pýrenia aj ofuky. Zoženiete ju totiž na trhoch len na jar a na jeseň. Je to tak preto, lebo má rada krátke dni, keď ešte slnko nesvieti od šiestej rána do deviatej večer ako v lete, ale zachádza skoro a dni nie sú také sparné. Keď jej však urobíte napriek a vysadíte ju príliš neskoro, vykašle sa vám na to, aby vytvorila pod zemou nádhernú červenajúcu sa buľvičku. Namiesto toho vyženie listy nahor a poď ho rovno do kvetu. Reďkovkové listy sa síce dajú konzumovať tiež, napríklad ako šalát, ale neviem, či by ich niekto len tak rýchlo vymenil za pôžitok z nakrájaných bielo-červených koliečok na maslovom chlebe.
K nám reďkovky prikvitli zo Stredomoria až v osemnástom storočí, no zaradili sa medzi najobľúbenejšie jarné plodiny. Jeme ich radi samé ako jednohubky, niekto ich lúpe, niekto dáva do šalátu. Spolu s jarnou cibuľkou vedia totiž na stole vytvoriť dojem, že jar už naozaj prihrmela v celej svojej kráse.
.autor je scenárista.

Urobme si parížske reďkovky na masle/
Reďkovky sa skvelo chrúmu, veľa potešenia vedia vyliať na náš maškrtný jazyk. U nás máme vo zvyku jesť ich výhradne surové, maximálne nakrájané do šalátov. Inde vo svete a špeciálne vo francúzskej kuchyni sa však s týmto veru len tak neuspokojili a vytvorili jednu z najväčších jarných pochúťok, ktoré sa dajú servírovať ako teplý predkrm. Kto by to bol povedal, že by sa reďkovky mohli piecť? A veruže dajú a chutia priam božsky. Nadôvažok, recept je to taký jednoduchý, že ho zvládne aj ten najustráchanejší amatér alebo najlenivejšia gazdinka. Stačí len zdravé a čerstvé reďkovky umyť a zbaviť vňate. Nie však celkom, pokojne nech tým guľôčkam ostane nejaký ten zelený chocholček. Potom ich prekrojíme pozdĺžne a v mise pokvapkáme hojne olivovým olejom, posolíme morskou soľou a ochutíme čiernym mletým korením. Potom reďkovky poukladáme na maslom vymastený plech červenými chrbtami nahor a dáme na dvadsať minút do rúry vyhriatej na 200 stupňov. Reďkovky potom vrátime do misy a necháme na nich rozpustiť poriadnu dávku masla. Dochutíme nakrájanou pažítkou alebo nadrobno nasekanou jarnou cibuľkou.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite