Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ako vyložiť vagón do škodovky

.matej Gašparovič .časopis .biznis príbeh

Vlastnú firmu začal Peter Fuchs budovať krátko po revolúcii. Dvadsať rokov tvrdej práce postupne vytvorilo úspešnú spoločnosť v distribučnom biznise.

.minulý režim podnikanie neumožňoval, nový režim si ho, naopak, u niektorých mladých odvážlivcov, hľadajúcich miesto pod slnkom, vyžadoval. Peter Fuchs bol ekonóm a rok 1989 ho zastihol v učtárni štátneho Výskumného a vývojového ústavu prefabrikácií. „Keď sa po revolúcii začali všetky vývojové centrá rúcať, boli len dve možnosti: ísť von alebo podnikať,“ spomína Fuchs. „Keďže som sa v tom čase oženil a čakali sme dieťa, prvá možnosť by bola nefér. Lenže s podnikaním sme nemali žiadne skúsenosti. Našťastie sme boli mladí a odvážni,“ usmeje sa.

.prehistória bez IT
Rozhodnutie podnikať však neprišlo priamočiaro ani okamžite – v tomto momente ešte Peter Fuchs netušil, čo bude jeho budúcim chlebíčkom. Zamestnal sa v rakúskej spoločnosti, ktorá sa venovala kancelárskym potrebám. Tu našiel svojich budúcich partnerov. Opäť pracoval v učtárni, no mal pod palcom nielen firemné financie a skladové zásoby, ale aj personalistiku a starostlivosť o predajne. „Vtedy som prvýkrát pričuchol k tejto branži. No zakrátko sme si s kolegyňou a kolegom povedali, že to môžeme robiť aj sami.“
Spolu s Ingrid Vestenickou tak Fuchs v roku 1991 založil distribučnú firmu Ipos, ktorá dodávala papiernictvám základný tovar – papier, zošity, kancelárske a školské potreby. „Začínali sme od nuly, vzali sme si pôžičku 20-tisíc korún zo ,Sporky´.“ Zároveň si budovali partnerov, na ktorých svoju distribúciu postavili. Napríklad v Česku už v začiatkoch nadviazali spoluprácu so spoločnosťami Koh-i-noor a Centropen.
Keď Fuchs opisuje začiatky podnikania v 90. rokoch, cítiť z toho istú dobovú romantiku. Z bývalého štátneho podniku odkúpili starý ruský elektronický písací stroj a prvý rok účtovníctvo viedli na klasických skladových kartách. Keďže si nemohli dovoliť zamestnancov, sprvu museli sami zabezpečovať všetko od distribúcie, vedenia skladov, účtovníctva a obchodu. „Keď prišiel ,náš´ vagón z Harmaneckých papierní, vyložili sme ho do škodovky stodvadsiatky a na stokrát sme ho vykladali spolu s rodinou, bratrancami a kamarátmi,“ smeje sa Fuchs, keď spomína na staré časy. Tvrdá poctivá práca však prinášala svoje ovocie. Po roku získali úver a mohli si na leasing kúpiť kombi verziu Škody Favorit a časom aj Aviu.    
Kľúčový zlom v histórii firmy prišiel v roku 1993, keď ich partner priviedol k dobrým ruským kontaktom a spolupráci s veľkými ruskými papierňami. „Dva roky sme odtiaľ vo veľkom dovážali zošity s tým, že im zaplatíme až vtedy, keď ich predáme. Za dva roky sme extrémne rozšírili sortiment, distribuovali sme aj do škôl a väčších firiem, ako bola napríklad Všeobecná úverová banka a získali sme zastúpenia pre známe značky z Česka a Slovenska.“ Jedným z dôvodov expanzie, ktorá sa tejto malej firme podarila na slovenskom trhu, bol fakt, že domáce papierne v Slavošovciach v tom čase nevyrábali zošity. Tak sa im podarilo preraziť do širšieho povedomia. Ipos vtedy prišiel aj k vlastnému sídlu, keď od VÚB v dražbe kúpil budovu v bratislavskej Rači. „Nemali sme na to, ale banka nám povedala, že ak do toho pôjdeme, poskytnú nám investičný úver. Bol to veľký úver a v tom čase boli úroky vyše 20-percentné. S odretými ušami sme to splatili.“

.mimo veľkých tendrov
Po roku 1998 nastala na trhu papiernictiev kríza. Príchod hypermarketov totiž podľa Fuchsovho odhadu zlikvidoval asi polovicu malých papierenských prevádzok. „Maloobchod predstavoval asi 80 percent našich klientov,“ vraví Fuchs, ktorý sa vtedy musel preorientovať na dodávky pre firmy. Podniková klientela dnes tvorí väčšinu obratu Iposu. „Dodávať pre firmy ale znamenalo priniesť komplexnú službu, teda ponúkať všetko, čo potrebovali, od ceruziek, gumy, lepidla, tonerov až po drogériu, hygienické a reklamné predmety a kancelársku techniku.“
Podľa Fuchsa nemajú šancu konkurovať globálnym firmám ako Lyreco, Activa či Office Depot, ktoré pred časom vstúpili na náš trh a ktoré si môžu dovoliť kobercový nálet obchodníkov na krajinu a zakrátko tak zohnať masu klientov. „Slovák pritom ľahšie akceptuje zahraničného partnera ako domáceho. Často ho presvedčí ponuka, ktorá sa zdá ,lepšia´ len vďaka motivačným darčekom. Je to podobné, ako keď veľký hypermarket ,obetuje´ nejaký produkt, napríklad ponúka banány pod cenu, aby nalákal klientov. Majú na to systém a dostatočný rozpočet, ale my sa od nich tiež snažíme učiť a hľadať cesty, ako sa marketingovo presadzovať a zároveň udržať férové ceny.“
Firma Ipos – kancelárske potreby má približne 20 zamestnancov a tržby na úrovni 1,5 až 2 milióny eur ročne. Pred piatimi rokmi si vybudovali aj vlastnú malú sieť maloobchodných predajní, kde robia aj digitálnu tlač letákov, kalendárov či plagátov. Klientela Iposu je široká: od malých živnostníkov, remeselníkov či advokátske kancelárie až po veľké strojárske či priemyselné podniky. Hoci sa Iposu darí v menších tendroch, do veľkých štátnych zákaziek sa netlačia. „Museli by sme ísť do tvrdého cenového zápasu na úkor kvality. Vieme dodávať aj ,no name´ produkty z Číny a byť lacnejší. No nechceme sa u klienta zhodiť tým, že mu nebude fungovať zošívačka alebo mu spadne obraz zo steny.“
Dnes sa však Peter Fuchs môže venovať aj športu a najmä svojim dvom synom. S ľútosťou priznáva, že veľké pracovné nasadenie v minulosti si vzalo aj svoju rodinnú daň. „Roky leteli, deti nám odrástli, ani sme nevedeli ako. Dnes sa to snažíme dobiehať.“  

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite