Stánok strany Zjednotenie, ako sa nazvala ľavicová koalícia piatich strán na čele so socialistami, stojí neďaleko stanice na historickej trase metra. Štyridsiatnička Tünde, oblečená podobne ako kolega do červenej vetrovky, si myslí, že robiť kampaň pár hodín pred koncom volebného dňa má zmysel. Kandidát tunajšieho obvodu má totiž šancu zvíťaziť. Budapešť, hoci aj tu vládne Fidesz, má stále povesť „červeného mesta“. „Dúfame, že dopadneme lepšie ako v minulých voľbách a tiež, že zastavíme tých fašistov,“ hovorí Tünde. Myslí hlavne neofašistický Jobbik, ktorý podľa niektorých prieskumov môže odsunúť ľavicu na tretie miesto.
Niekoľko kilometrov odtiaľto dúfajú v opačný výsledok. V budove Bálna Center, čo po slovensky znamená Veľryba, sa okolo šiestej večer schádza elita fideszáckeho štátu, na ktorý sa Maďarsko za posledné štyri roky zmenilo. Značkové obleky, košele za tisíce, drahé hodinky. Keby človek nevedel, že je v Budapešti, pomyslel by si, že je na stretnutí vedenia Ficovho Smeru.
O siedmej sa uzavrú volebné miestnosti a štátna televízia ukáže výsledok povolebného prieskumu, ktorý robí provládna sociologická agentúra Nézőpont. Podľa nej získal Fidesz 48 percent, ľavicové Zjednotenie na čele so socialistami 27 percent, ultrapravicový Jobbik 18 percent a ekostrana LMP, posledná v parlamente, má šesť percent. V novom volebnom systéme to znamená tesnú ústavnú väčšinu pre Fidesz. Z poschodia nad novinármi sa však neozvú nadšené výkriky, medzi novinárov prídu len dvaja či traja politici Fideszu „tretieho rangu“. Zahraničným novinárom venuje pár minút štátny tajomník ministerstva verejnej správy Zoltán Kovács, bývalý hovorca Fideszu. „Prečo práve on?“ pýta sa jeden švédsky novinár maďarských kolegov. „Vie najlepšie po anglicky,“ dostane odpoveď. Celý večer sa nezjaví nikto z vedenia Fideszu.
Orbán si vystačí s vystúpením pred Veľrybou. Preč sú státisícové davy nadšených priaznivcov ako pred Operou v roku 2002, alebo pred štyrmi rokmi na Vörösmarty. Pred veľkoplošnou obrazovkou stojí len pár tisíc najvernejších. Pri priebežných správach o stave v jednomandátových okrskoch väčšinou tlieskajú. Asi pri desiatich, kde vedú socialisti, dav fideszákov bučí, vysoké čísla Jobbiku sprevádza mlčaním. Pred pol dvanástou, keď ešte nie je jasné, či oproti prieskumom klesajúci Fidesz získa ústavnú väčšinu, zastane na malom pódiu malý Viktor Orbán. „Dosiahli sme víťazstvo, ktorého veľkosť nie sme v tejto chvíli schopní obsiahnuť. Maďari sú najjednotnejší národ. Tieto voľby sa konali v slobodnej krajine,“ hovorí v rozpore s pravdou, ale nadšenie prepuká. Znie hymna a aj revolučná pieseň z roku 1848, ktorá väčšinu vedenia Fideszu prekvapí, lebo nepoznajú slová.
Výsledok aj po polnoci lieta medzi stratou ústavnej väčšiny a jej získaním, Jobbik sa s 21 percentami usadzuje na treťom mieste, ľavica s 25 percentami je silnejšia, ale nie zase o toľko, ako chcela. Zďaleka nie sú spočítané všetky hlasy a z Veľryby odchádza drvivá väčšina hostí Fideszu. Oslavy sa končia predčasne. Fidesz utrpel víťazstvo a Orbán začal klesať. Nikde inde to nebolo cítiť väčšmi ako práve tu. Vo Veľrybe, na brehu Dunaja, kde sa Fidesz začal pomaly, ale isto potápať.
.autor je redaktor MF DNES a Lidových novín.
Niekoľko kilometrov odtiaľto dúfajú v opačný výsledok. V budove Bálna Center, čo po slovensky znamená Veľryba, sa okolo šiestej večer schádza elita fideszáckeho štátu, na ktorý sa Maďarsko za posledné štyri roky zmenilo. Značkové obleky, košele za tisíce, drahé hodinky. Keby človek nevedel, že je v Budapešti, pomyslel by si, že je na stretnutí vedenia Ficovho Smeru.
O siedmej sa uzavrú volebné miestnosti a štátna televízia ukáže výsledok povolebného prieskumu, ktorý robí provládna sociologická agentúra Nézőpont. Podľa nej získal Fidesz 48 percent, ľavicové Zjednotenie na čele so socialistami 27 percent, ultrapravicový Jobbik 18 percent a ekostrana LMP, posledná v parlamente, má šesť percent. V novom volebnom systéme to znamená tesnú ústavnú väčšinu pre Fidesz. Z poschodia nad novinármi sa však neozvú nadšené výkriky, medzi novinárov prídu len dvaja či traja politici Fideszu „tretieho rangu“. Zahraničným novinárom venuje pár minút štátny tajomník ministerstva verejnej správy Zoltán Kovács, bývalý hovorca Fideszu. „Prečo práve on?“ pýta sa jeden švédsky novinár maďarských kolegov. „Vie najlepšie po anglicky,“ dostane odpoveď. Celý večer sa nezjaví nikto z vedenia Fideszu.
Orbán si vystačí s vystúpením pred Veľrybou. Preč sú státisícové davy nadšených priaznivcov ako pred Operou v roku 2002, alebo pred štyrmi rokmi na Vörösmarty. Pred veľkoplošnou obrazovkou stojí len pár tisíc najvernejších. Pri priebežných správach o stave v jednomandátových okrskoch väčšinou tlieskajú. Asi pri desiatich, kde vedú socialisti, dav fideszákov bučí, vysoké čísla Jobbiku sprevádza mlčaním. Pred pol dvanástou, keď ešte nie je jasné, či oproti prieskumom klesajúci Fidesz získa ústavnú väčšinu, zastane na malom pódiu malý Viktor Orbán. „Dosiahli sme víťazstvo, ktorého veľkosť nie sme v tejto chvíli schopní obsiahnuť. Maďari sú najjednotnejší národ. Tieto voľby sa konali v slobodnej krajine,“ hovorí v rozpore s pravdou, ale nadšenie prepuká. Znie hymna a aj revolučná pieseň z roku 1848, ktorá väčšinu vedenia Fideszu prekvapí, lebo nepoznajú slová.
Výsledok aj po polnoci lieta medzi stratou ústavnej väčšiny a jej získaním, Jobbik sa s 21 percentami usadzuje na treťom mieste, ľavica s 25 percentami je silnejšia, ale nie zase o toľko, ako chcela. Zďaleka nie sú spočítané všetky hlasy a z Veľryby odchádza drvivá väčšina hostí Fideszu. Oslavy sa končia predčasne. Fidesz utrpel víťazstvo a Orbán začal klesať. Nikde inde to nebolo cítiť väčšmi ako práve tu. Vo Veľrybe, na brehu Dunaja, kde sa Fidesz začal pomaly, ale isto potápať.
.autor je redaktor MF DNES a Lidových novín.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.