Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nové ráno

.peter Bálik .časopis .hudba

Štyridsaťtriročný americký pesničkár Beck vie vždy prekvapiť. Koncom februára mu vyšiel skvelý album Morning Phase, v poradí už dvanásty, ktorý je udalosťou týchto týždňov. 

Čo sa stalo s Beckom? Prečo sa venuje len rôznym vedľajším projektom, ale na nový album čakáme márne? Tieto otázky si kládli najväčší fanúšikovia tohto amerického speváka a skladateľa posledné roky. Až teraz majú dôvod na radosť. Koncom februára mu konečne po šiestich rokoch čakania vyšiel nový album Morning Phase, ktorým sa mu podarilo zreštartovať kariéru.
Každý Beckov album je v podstate malým prekvapením. Nikdy neviete, s čím príde. Bude to experiment, pop, folkrock alebo obyčajný notový záznam? Dôvod, prečo je Beck takým všestranným skladateľom, ktorý dokáže napísať obyčajnú pesničku, ale aj experimentovať so zvukmi a bítmi, tkvie v jeho mladosti. Sčasti ho vychovala ulica, sčasti umelecky založení rodičia.

.umelecká samovražda?
Beck David Campbell Hansen prišiel v roku 1970 na svet do „netradičnej“ rodiny. Jeho dedko bol konceptuálnym umelcom a členom avantgardnej skupiny Fluxus. Jeho mama je výtvarníčkou a v jednom čase bola aj Warholovou superstar, otec bol huslistom a aranžérom. Beck dnes tvrdí, že síce vyrastal v umeleckej rodine a bol svedkom toho, ako dedko dokázal vytvoriť umelecké dielo z ohorkov od cigariet, no on ani jeho otec neboli príliš nablízku, a tak ho na predmestí Los Angeles vychovával skôr jeho otčim, ktorý sa živil ako automechanik.
Ako päťročný si za tri ušetrené doláre kúpil prvý album, bola ním platňa The Beatles. Neskôr vymyslel svoju prvú pesničku, v rámci ktorej sa sprevádzal na kalkulačke. Zamiloval si hip-hop, ale keď ako štrnásťročný dostal gitaru, začal sa zaujímať aj o folk. V štrnástich utiekol zo školy a o štyri roky neskôr sa s gitarou v ruke vybral do New Yorku, kde prespával na gaučoch kamarátov. Medzitým sa snažil presadiť ako pesničkár.
Nepodarilo sa. Zo studeného New Yorku sa vrátil domov, kde si jeho talent (Beckove koncerty spočívali v tom, že si na hlavu nasadil helmu z Hviezdnych vojen a spieval pesničky Woodyho Guthrieho) všimol miestny producent Tom Rothrock a cez svoje malé vydavateľstvo mu ponúkol zmluvu s Geffen Records. Keď pracovali na albume Mellow Gold, presvedčil Becka, aby vyhrabal dva roky starú pesničku Loser. Spevák to najprv odmietol, myslel si, že táto vec je nevydateľná, ale 500 vydaných kusov singla sa hneď vypredalo a pesničku začali hrávať lokálne stanice. Neskôr sa dostala aj do celoamerických rotácií a nakoniec sa z nej stal svetový hit, ktorý podobne ako Smell Like Teen Spirit, Black Hole Sun, Killing In The Name Of, či Creep, definoval éru rockovej hudby prvej polovice 90. rokov.
Beck vtedy nemohol vedieť, že si touto piesňou ušil na seba búdu. Hovorilo sa o ňom ako o „one-hit wonder" čiže autorovi jediného hitu. Keď vystupoval na koncertoch, diváci po ňom hádzali odpadky a prázdne fľaše podľa logiky, že keď niekto spieva, že je „lúzer“, tak je skutočným „lúzrom“. Iní mu zas vyčítali, že sa zapredal šoubiznisu.
Málokto vtedy vedel, že Beck má aj svoj inú stránku. V tom istom roku, keď vyšiel Mellow Gold (1994), Beck vydal na nezávislej značke dva zaujímavé folkové albumy. Jeho skladbu Rowboat na svoj album zaradil aj legendárny Johnny Cash. Beck mal komplikovaný vzťah nielen so svojím publikom, ale aj so svojím vydavateľom, ktorý najprv nechcel vydať Odelay (1996), pretože si myslel, že je to prepadák, ktorým Beck spácha umeleckú samovraždu. Nakoniec sa ukázalo, že táto nahrávka, na ktorej Beck sofistikovaným spôsobom zmiešal hip-hop so všetkými možnými žánrami a samplami, bola jeho umeleckým aj komerčným triumfom.
O niekoľko rokov sa situácia opäť zopakovala. Šéfom Geffenu sa nepáčil ďalší album Sea Change (2002), ktorý neobsahoval jediný bít a sample, pretože išlo o čisto folkový album, zaoberajúci sa rozpadom spevákovho dlhodobého vzťahu. Úspech albumu ukázal, že pravdu mal opäť Beck.  

.ranná káva
Lenže po Sea Change sa niečo zvrtlo. Neskôr nahral a vydal tri albumy, ale ani jeden z nich neponúkol nič, čo by bolo zapamätateľné. K tomu sa pridali aj zdravotné ťažkosti, Beck trpel vážnym zranením chrbtice a nevedel ako ďalej. V kapse mal materiál na viacero rozrobených albumov, ale ani jeden z nich nevedel dokončiť. Dnes hovorí, že sa vtedy bál, či niekedy nahrá nový album, ale problém som skladateľským blokom vyriešil tak, že sa začal zaoberať cudzou hudbou. Produkoval platne iných hudobníkom, založil združenie Record Club, kde za jeden deň dokázal spolu s hudobnými priateľmi znovu nahrať akýkoľvek klasický album a vyskúšal si aj spoluprácu s minimalistickým skladateľom Phillipom Glassom. Experimentovanie ho tak nakoplo, že vydal nový album Song Reader v podobe notového zápisu, tak ako sa to robilo pred objavom gramofónu. Kto chcel počuť jeho nové piesne, musel vedieť čítať noty.
Keď pred dvoma rokmi bolesti chrbta konečne ustúpili, vrátila sa mu chuť do skladania. Niektoré piesne z Morning Phase mal v šuplíku ešte z roku 2005, keď sa v Nashville pokúšal nahrať ďalší folkový album a k nim dopísal ďalšie. Výsledkom je folkrockový album s kalifornským soundom zo 70. rokov, ktorý vychádza z melódií Crosby, Stills and Nash, ľahkosti moderného Bon Ivera či krehkých piesní folkového outsidera Nicka Draka. Album má pokojnú atmosféru, nikam sa neponáhľa, ale ani jedna z piesní sa nevlečie, pričom celá nahrávka znie, ako keď sa človek zobudí ráno, dá si prvú kávu a cíti, že všetko je tak, ako má byť.
Morning Phase svojím charakterom plynule nadväzuje na folkový Sea Change (aj preto, že ho nahrali tí istí hudobníci v tom istom štúdiu), ale hlavný rozdiel je v jeho obsahu. Zatiaľ čo na predošlom albume spieval o zlomenom srdci, jeho novinka opisuje jeho nový začiatok, že každý človek musí prejsť pádom a následným znovuzrodením, ale mohol ďalej milovať svoj život, o čom svedčí úvodná pieseň Morning: „Zobudil som sa ráno/po dlhej nočnej búrke/videl som ruže plné ostňov/padajúce hory, ktoré nemajú kam ísť/oceány sú plné diamantov/svietia, len keď si sám/mohli by sme začať odznova?”

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite