Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Štátnik či politik?

.eva Čobejová .časopis .týždeň doma

Publicista Karel Hvížďala a významný český filozof, sociológ a právnik Jiří Přibáň, pôsobiaci na britskej Cardiff Law School, viedli spolu knižný rozhovor nazvaný Tyranizovaná spravedlnost. Obaja boli k vývoju v Česku kritickí, ale v jednom momente Jiří Přibáň prekvapivo vyhlásil, že česká spoločnosť je dnes v lepšej situácii než niektoré iné krajiny strednej Európy. „Ak sa pozrieme napríklad na Slovensko alebo Maďarsko, kde sme svedkami rozkladu ústavnej demokracie, stále ešte môžeme byť optimistami.“

Pre slovenského čitateľa môže to konštatovanie pôsobiť ako typická česká nadradenosť. Lenže Přibáň pozná situáciu v slovenskej justícii a tvrdí, že Harabinovo súdnictvo je medzinárodnou hanbou Slovenska. „Stačí sa pozrieť na Slovensko, čo tam spôsobilo zavedenie sudcovskej samosprávy: Táto zmena, paradoxne, viedla k petrifikácii justície a posilneniu postavenia tých sudcov, ktorí boli úzko prepojení s politickými elitami alebo dokonca s kriminálnym podsvetím,“ hovorí Přibáň, ktorý považuje súdnictvo vrátane Ústavného súdu za jednu z kľúčových vecí štátu. Aj preto je prirodzené, že meno Štefana Harabina, ktorý by mal ísť v lete do ďalšej voľby, je v našej prezidentskej debate pomerne kľúčové.  „Aby dnešné právne a politické inštitúcie mohli fungovať sebaregulačne a s vyšším stupňom nezávislosti, potrebujete na to aj určité návyky a praktiky, ktoré nie sú vyslovene písané, ale o to viac sa nimi všetci musia riadiť,“ tvrdí Jiří Přibáň. „V právnej teórii hovoríme napríklad o tzv. mäkkom práve – soft law. Pokiaľ nefunguje, nefungujú ani oficiálne inštitúcie právneho štátu. Sebaregulácia inštitúcií prostredníctvom noriem soft law mimo iného znamená, že keď sa niekto zachová nepatrične, je donútený k odchodu, aj keď mu to ,tvrdý´zákon vyslovene neprikazuje. Keď sa niekto napríklad previní proti etickému kódexu úradníka, obchodníka alebo bankára, nemôže ďalej profesijne fungovať v tejto profesii. A toto v našej krajine dosiaľ chýba, pretože my sme prvých dvadsať rokov predovšetkým spisovali texty a budovali inštitúcie, ktoré inde fungujú už stáročia. Teraz sa musíme posunúť práve do tejto roviny sebereflexivity, keď nielen občianska verejnosť alebo médiá, ale aj príslušníci jednotlivých profesií v ekonomike, politike, práve alebo vede budú vyžadovať sami od seba, aby sa správali profesionálne, a nie iba ako prevodné páky iných záujmov alebo moci.“
Slová Jiřího Přibáňa naznačujú, v čom by mohla byť najsilnejšia úloha nového prezidenta. „Treba prebudiť verejnosť, pretože žijeme v kritickej dobe, keď sa rozhoduje na dlhé desaťročia, akú povahu bude mať naša demokracia. Otázka znie, či sa podarí zastaviť privatizáciu štátu a posilniť moc nezávislých štátnych inštitúcií, ktoré budú presadzovať vládu práva, alebo či sa uspokojíme s populistickou demokraciou, v ktorej politici a ústavní činitelia budú burácať, že oni sú hlasom ľudu, ale v skutočnosti budú prevodnými pákami biznisu.“
A ešte jeden citát o tom, aký je podľa Jiřího Přibáňa rozdiel medzi politikom a štátnikom: „Zatiaľ čo štátnik využíva svoju ústavnú moc na to, aby posilnil štát a jeho zákony, prípadne i proti sile kultúrnych tradícií, politik urobí všetko, aby v obyvateľstve existujúce kultúrne tradície, naopak, posilňoval, ba dokonca mu ich symbolizoval, a tým si získaval popularitu i volebné hlasy.“ Podľa Přibáňa Česko trpí nedostatkom štátnikov a hrozí mu, že tu preto nevznikne nová a svojbytná kultúrna tradícia ústavného či právneho štátu. A na Slovensku máme štátnikov či iba politikov?

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite