Hneď na začiatku treba povedať, že to, čo poznáme my pod chuťou ananásu, v končinách, kde ho pestujú, chutí úplne inak. Omnoho, ale naozaj omnoho intenzívnejšie. Stačí si len predstaviť, že tá tvrdá a na jazyku dráždivá stonka uprostred, ktorú bežne z ananásov vyrezávame, je na takých Filipínach, Havaji, či v Thajsku rovnako mäkká a sladká ako dužina na našich ananásoch. Zbytok je teda ešte sladší, dráždivejší a podmanivejší.
Nečudo, že národy žijúce v trópoch sa nemôžu pochváliť takou vycibrenou cukrárenskou tradíciou, akú máme napríklad my Východoeurópania. Jednoducho ju tam nepotrebujú, pretože načo piecť, babrať sa s plnkami a polevami, keď vám plnohodnotný zákusok rastie rovno pri nohách?
.doslova výborné ovocie
Ananás je Američan. Presnejšie Juhoameričan z povodia paraguajskej rieky Paraná. Aj jeho názov pohádza z tamojšieho staroindiánskeho jazyka tupi. Domorodci ho volali nanas, čo znamená výborné ovocie. Postupne sa rozšíril po celej Južnej Amerike až po Karibik, kde ho popri novej Indii objavil náš dobre známy Krištof Kolumbus. V roku 1493 si ho vychutnal na Guadalupe a bolo. Okamžite si toho šišatého amerického pankáča zobral so sebou domov do Európy.
Po ceste rozmýšľal, ako by ho nazval, pretože už vtedy vedel, že dobrý marketing je základ úspechu. Názov nanas sa mu nezdal akurátny, tak si povedal, že bude priamočiaro vychádzať zo zovňajšku. Nazval ho teda indiánska borovica. A tak sa z ananásu pre niektoré jazyky stala borovicová šiška (piña) alebo borovicové jabĺčko (pine apple), čo v pätnástom a šestnástom storočí v podstate znamenalo to isté. Keby Kolumbus prišiel s týmto americkým čudom k nám, možno by náš svojstojný a štátotvorný názov borovička mal úplne iný význam, ako má dnes. Ktohovie?
.kvitnúca Fibonacciho postupnosť
Španieli ananás rozšírili ďalej, do oblastí, kde sa v dnešných dňoch pestuje najviac. Na Havaj, Filipíny a do bývalej Indočíny. Tam sa mu v trópoch mimoriadne darí. Pokusy vypestovať ho aj v našom miernom pásme sa začali až na začiatku osemnásteho storočia s príchodom veľkých skleníkov. Toto ovocie nás, Európanov, vždy fascinovalo. Kvitne totiž nádherne. Jeho purpurové kvety priťahovali pozornosť matematikov, pretože sú na seba naukladané vo fascinujúco presnej špirále, ktorá kopíruje Fibonacciho postupnosť. Napokon sa zložia a zo svojich oplodnených bobúľ vytvoria jeden veľký plod s čudnou kôrou a zaujímavou, žltou dužinou.
Tá zase priťahovala kuchárov a cukrárov, lebo chutila ako nič iné. Navyše je zázračná. Má totiž podobné vlastnosti ako dužina plodu kivi. Dokáže jemne rozleptať a skrehnúť či už ďalšie ovocie, alebo aj samotné mäso. Aj preto sa ananás nevyužíva len v cukrárstve, ale aj pri slaných pokrmoch. Fantasticky ladí napríklad s bravčovou šunkou.
Dlho ľudstvo nevedelo vyriešiť, ako ananásy prepravovať z tropických oblastí k nám. Ananás sa totiž musí zbierať úplne dozretý, pretože po odrezaní už ďalej nezreje. Navyše veľmi rýchlo začne kvasiť, a potom už nie je taký dobrý. Napokon všetko vyriešila rýchlejšia doprava, konzervovanie a zber plodov okamžite po dozretí. Tie čerstvé sa vydajú na cesty, aby dorazili v zimných dňoch do Európy, prezretejšie kusy sa lúpu a konzervujú, no a tie poškodené sa odšťavujú na džúsy.
Kto však chce vyskúšať skutočnú, plnú chuť ananásu, musí za ním vycestovať. Navyše, u nás poznáme len zopár druhov. V trópoch narazíme aj na iné, menšie, trpasličie druhy, ktoré chutia priam božsky. Domorodci ich dokonca čistia a lúpu tak, aby vyzerali ako malé chrumkavé lízanky.
Autor je scenárista.
Pripravme si ananás/
Najdôležitejšie je nájsť a kúpiť správny ananás. Na to existuje zopár trikov. Najprv sa mu pozrieme na číro. Ak je temne zelené a vyzerá zdravo, ananás by mal byť v poriadku. Potom sa zameriame na kôru. Ak sa jemne podvoľuje pod tlakom prstov a nemá na sebe vlhké či zdeformované body, sme doma. Nakoniec ho ešte tľapneme dlaňou ako novorodenca. Ak vydá tlmený dunivý zvuk, je zrelý, ak však znie duto, môžeme sa staviť, že je vysušený na kosť. Ananás sa dá olúpať štyrmi spôsobmi, podľa toho, čo s ním zamýšľame. Prvý je štandardný. Priečne odrežeme vršok aj spodok, postavíme ho „kantom“ a vertikálnymi rezmi z neho odrežeme kôru. Očká vyrežeme malým nožíkom. Druhý spôsob je, že odrežeme oba konce, ananás pozdĺžne rozpolíme, odstránime stredový osteň a zbavíme obe polky kôry. Pri treťom spôsobe odrežeme len vrch a vykosťovacím nožom oddelíme dookola dužinu od kôry. Potom dužinu nakrájame na kocky a podávame vo vyprázdnenej kôre. Posledný spôsob kopíruje ten prvý, ibaže namiesto vyďobávania očiek ich vyrezávame v nádherných špirálach. Priečne narezaný ananás potom vyzerá ako žltý kvet.
Nečudo, že národy žijúce v trópoch sa nemôžu pochváliť takou vycibrenou cukrárenskou tradíciou, akú máme napríklad my Východoeurópania. Jednoducho ju tam nepotrebujú, pretože načo piecť, babrať sa s plnkami a polevami, keď vám plnohodnotný zákusok rastie rovno pri nohách?
.doslova výborné ovocie
Ananás je Američan. Presnejšie Juhoameričan z povodia paraguajskej rieky Paraná. Aj jeho názov pohádza z tamojšieho staroindiánskeho jazyka tupi. Domorodci ho volali nanas, čo znamená výborné ovocie. Postupne sa rozšíril po celej Južnej Amerike až po Karibik, kde ho popri novej Indii objavil náš dobre známy Krištof Kolumbus. V roku 1493 si ho vychutnal na Guadalupe a bolo. Okamžite si toho šišatého amerického pankáča zobral so sebou domov do Európy.
Po ceste rozmýšľal, ako by ho nazval, pretože už vtedy vedel, že dobrý marketing je základ úspechu. Názov nanas sa mu nezdal akurátny, tak si povedal, že bude priamočiaro vychádzať zo zovňajšku. Nazval ho teda indiánska borovica. A tak sa z ananásu pre niektoré jazyky stala borovicová šiška (piña) alebo borovicové jabĺčko (pine apple), čo v pätnástom a šestnástom storočí v podstate znamenalo to isté. Keby Kolumbus prišiel s týmto americkým čudom k nám, možno by náš svojstojný a štátotvorný názov borovička mal úplne iný význam, ako má dnes. Ktohovie?
.kvitnúca Fibonacciho postupnosť
Španieli ananás rozšírili ďalej, do oblastí, kde sa v dnešných dňoch pestuje najviac. Na Havaj, Filipíny a do bývalej Indočíny. Tam sa mu v trópoch mimoriadne darí. Pokusy vypestovať ho aj v našom miernom pásme sa začali až na začiatku osemnásteho storočia s príchodom veľkých skleníkov. Toto ovocie nás, Európanov, vždy fascinovalo. Kvitne totiž nádherne. Jeho purpurové kvety priťahovali pozornosť matematikov, pretože sú na seba naukladané vo fascinujúco presnej špirále, ktorá kopíruje Fibonacciho postupnosť. Napokon sa zložia a zo svojich oplodnených bobúľ vytvoria jeden veľký plod s čudnou kôrou a zaujímavou, žltou dužinou.
Tá zase priťahovala kuchárov a cukrárov, lebo chutila ako nič iné. Navyše je zázračná. Má totiž podobné vlastnosti ako dužina plodu kivi. Dokáže jemne rozleptať a skrehnúť či už ďalšie ovocie, alebo aj samotné mäso. Aj preto sa ananás nevyužíva len v cukrárstve, ale aj pri slaných pokrmoch. Fantasticky ladí napríklad s bravčovou šunkou.
Dlho ľudstvo nevedelo vyriešiť, ako ananásy prepravovať z tropických oblastí k nám. Ananás sa totiž musí zbierať úplne dozretý, pretože po odrezaní už ďalej nezreje. Navyše veľmi rýchlo začne kvasiť, a potom už nie je taký dobrý. Napokon všetko vyriešila rýchlejšia doprava, konzervovanie a zber plodov okamžite po dozretí. Tie čerstvé sa vydajú na cesty, aby dorazili v zimných dňoch do Európy, prezretejšie kusy sa lúpu a konzervujú, no a tie poškodené sa odšťavujú na džúsy.
Kto však chce vyskúšať skutočnú, plnú chuť ananásu, musí za ním vycestovať. Navyše, u nás poznáme len zopár druhov. V trópoch narazíme aj na iné, menšie, trpasličie druhy, ktoré chutia priam božsky. Domorodci ich dokonca čistia a lúpu tak, aby vyzerali ako malé chrumkavé lízanky.
Autor je scenárista.
Pripravme si ananás/
Najdôležitejšie je nájsť a kúpiť správny ananás. Na to existuje zopár trikov. Najprv sa mu pozrieme na číro. Ak je temne zelené a vyzerá zdravo, ananás by mal byť v poriadku. Potom sa zameriame na kôru. Ak sa jemne podvoľuje pod tlakom prstov a nemá na sebe vlhké či zdeformované body, sme doma. Nakoniec ho ešte tľapneme dlaňou ako novorodenca. Ak vydá tlmený dunivý zvuk, je zrelý, ak však znie duto, môžeme sa staviť, že je vysušený na kosť. Ananás sa dá olúpať štyrmi spôsobmi, podľa toho, čo s ním zamýšľame. Prvý je štandardný. Priečne odrežeme vršok aj spodok, postavíme ho „kantom“ a vertikálnymi rezmi z neho odrežeme kôru. Očká vyrežeme malým nožíkom. Druhý spôsob je, že odrežeme oba konce, ananás pozdĺžne rozpolíme, odstránime stredový osteň a zbavíme obe polky kôry. Pri treťom spôsobe odrežeme len vrch a vykosťovacím nožom oddelíme dookola dužinu od kôry. Potom dužinu nakrájame na kocky a podávame vo vyprázdnenej kôre. Posledný spôsob kopíruje ten prvý, ibaže namiesto vyďobávania očiek ich vyrezávame v nádherných špirálach. Priečne narezaný ananás potom vyzerá ako žltý kvet.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.