Minulý týždeň obsadili ozbrojenci vládne a parlamentné budovy v hlavnom meste Krymu, Simferopoli. Vztýčili nad nimi ruské vlajky. Konali sa demonštrácie tunajšej ruskej väčšiny, ktorá považuje Rusko za svoju vlasť a Vladimíra Putina za svojho prezidenta. Krymské pohnuté dejiny opäť zdvihli hlavu.
.v tieni ruského vojnového loďstva
Krym, polostrov na severnom pobreží Čierneho mora, je takmer ostrovom. S pevninou ho spája iba 7 kilometrov široký pás súše. Na mape to vyzerá, akoby sa mal Krym čochvíľa odtrhnúť od kontinentu. Východný cíp Krymu, Kerčský polostrov, je od Ruska oddelený prielivom, ktorý v najužšej časti meria len tri kilometre.
Geografický Krym obýva niečo nad dva milióny ľudí. Z väčšej časti žijú v Krymskej autonómnej republike, ktorej metropolou je 360-tisícový Simferopol. Krymská autonómna republika má vlastnú ústavu, vlastný parlament a vládu – radu ministrov, ktorej premiéra volí parlament a schvaľuje ho ukrajinský prezident. Autonómna republika vlastného prezidenta nemá, podlieha prezidentovi Ukrajiny.
Na Kryme je veľkomesto Sevastopoľ, ktoré do autonómnej republiky nepatrí. Podlieha priamo Kyjevu, zároveň však predstavuje predĺženú ruku Moskvy na čiernomorskom cípe Ukrajiny. Jeho výnimočný status, úradný aj mocenský, je dôsledkom toho, že v Sevastopoli sa nachádza námorná základňa ukrajinského a ruského vojenského loďstva.
Už za studenej vojny bol Sevastopoľ sídlom sovietskej čiernomorskej flotily a mal status uzavretého mesta, do ktorého sa dalo dostať len na mimoriadne povolenie. Dnešný Sevastopoľ má takmer 380-tisíc obyvateľov, je teda väčší ako hlavné mesto Simferopoľ.
Sevastopoľ je dnes pre osud Ukrajiny podstatný. Stále ruské vojenské sily, ktoré tu sídlia, sú pripomienkou, že Moskve stačí málo, aby na Kryme nastolila svoj poriadok. Rusko bude mať túto strategickú výhodu na Kryme najmenej do roku 2042, keď vyprší nájomná zmluva s Ukrajinou. Nečudo, že ukrajinská opozícia bola proti tomu, keď proruská vláda v Kyjeve v apríli 2010 zmluvu predĺžila.Rusko je v pokušení zasiahnuť – o Sevastopoľ, svoj jediný celoročne nezamŕzajúci vojenský prístav, má obavy. A krymská dočasná vláda žiada Putina, aby zabránil zapojeniu ruskej čiernomorskej flotily do sporov o Ukrajinu.
.výbušná etnická zmes
Krym však nie je celkom Ukrajina. Je výnimočný nielen polohou a usporiadaním, ale aj etnicky. Na rozdiel od ostatného ukrajinského územia sú na tomto polostrove Ukrajinci v jednoznačnej menšine. Prevažnú väčšinu obyvateľov Krymu dnes tvoria Rusi. V roku 2007 sa pri sčítaní ľudu k ruskej národnosti prihlásilo 58 percent ľudí, k ukrajinskej len 24 percent a 12 percent označilo príslušnosť ku krymským Tatárom.Aj na území Krymu platí zákon, ktorý určuje používanie jedinej úradnej reči, ukrajinčiny. V takomto usporiadaní ruská väčšina nie je spokojná so svojím postavením a je pravda, že prirodzená lojalita krymských Rusov vždy smerovala väčšmi k Moskve ako ku Kyjevu.
Lojalita krymských Tatárov je momentálne spätá s Ukrajinou, najmä z historických dôvodov. Tatári a Rusi o Krym, atraktívne územie plné prírodných zdrojov a nevídanej krásy, niekoľko storočí bojovali. Koncom 18. storočia dobyli Krym Rusi a odvtedy vplyv Tatárov upadol.Počas stalinizmu bolo 200-tisíc krymských Tatárov, mužov, žien aj detí, násilne vysťahovaných do strednej Ázie. Keď bol potomkom tatárskych vyhnancov v záverečnej ére Sovietskeho zväzu povolený návrat, stali sa vo svojej starej vlasti menšinou.
.hračka v rukách mocných
Krym bol často hračkou mocných. V období po smrti Stalina ho vtedajší generálny tajomník ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Chruščov daroval Ukrajine. Keďže zároveň potlačil snahy Ukrajincov o sebaurčenie, vyzeralo to ako šalamúnske riešenie – jednou rukou im dal po hlave, druhou podal Krym ako cukrík na osladenie trpkého údelu. Netušil, že jedného dňa sa naplní aj údel Sovietskeho zväzu, impérium sa rozpadne a Ukrajine zostane aj Krym – kus zeme, pre ktorý Rusko prelialo veľa krvi.
Pre mnohých obyvateľov Ruskej federácie je Krym neoddeliteľnou súčasťou národnej pamäti. Sovietsky zväz tu mal svoje rekreačné strediská určené pre verchušku, deti mohli snívať, že ich pionierska organizácia vyberie do elitného celoročného tábora Artek. Krym je zároveň zapísaný v povedomí sveta. V roku 1945 sa v Livadijskom paláci neďaleko mesta Jalta konala konferencia lídrov víťazných spojeneckých krajín a určila povojnové usporiadanie sveta.
Krym sa nikdy nestal Ukrajinou. A napriek všetkému sa po toľkých zákrutách dejín nedá považovať ani za Rusko. Krym je jednoducho Krym. Krásny kút sveta s krvavými dejinami, ktoré majú nepríjemnú tendenciu z času na čas sa znovu pripomenúť. Presne to sa deje v týchto dňoch.
.v tieni ruského vojnového loďstva
Krym, polostrov na severnom pobreží Čierneho mora, je takmer ostrovom. S pevninou ho spája iba 7 kilometrov široký pás súše. Na mape to vyzerá, akoby sa mal Krym čochvíľa odtrhnúť od kontinentu. Východný cíp Krymu, Kerčský polostrov, je od Ruska oddelený prielivom, ktorý v najužšej časti meria len tri kilometre.
Geografický Krym obýva niečo nad dva milióny ľudí. Z väčšej časti žijú v Krymskej autonómnej republike, ktorej metropolou je 360-tisícový Simferopol. Krymská autonómna republika má vlastnú ústavu, vlastný parlament a vládu – radu ministrov, ktorej premiéra volí parlament a schvaľuje ho ukrajinský prezident. Autonómna republika vlastného prezidenta nemá, podlieha prezidentovi Ukrajiny.
Na Kryme je veľkomesto Sevastopoľ, ktoré do autonómnej republiky nepatrí. Podlieha priamo Kyjevu, zároveň však predstavuje predĺženú ruku Moskvy na čiernomorskom cípe Ukrajiny. Jeho výnimočný status, úradný aj mocenský, je dôsledkom toho, že v Sevastopoli sa nachádza námorná základňa ukrajinského a ruského vojenského loďstva.
Už za studenej vojny bol Sevastopoľ sídlom sovietskej čiernomorskej flotily a mal status uzavretého mesta, do ktorého sa dalo dostať len na mimoriadne povolenie. Dnešný Sevastopoľ má takmer 380-tisíc obyvateľov, je teda väčší ako hlavné mesto Simferopoľ.
Sevastopoľ je dnes pre osud Ukrajiny podstatný. Stále ruské vojenské sily, ktoré tu sídlia, sú pripomienkou, že Moskve stačí málo, aby na Kryme nastolila svoj poriadok. Rusko bude mať túto strategickú výhodu na Kryme najmenej do roku 2042, keď vyprší nájomná zmluva s Ukrajinou. Nečudo, že ukrajinská opozícia bola proti tomu, keď proruská vláda v Kyjeve v apríli 2010 zmluvu predĺžila.Rusko je v pokušení zasiahnuť – o Sevastopoľ, svoj jediný celoročne nezamŕzajúci vojenský prístav, má obavy. A krymská dočasná vláda žiada Putina, aby zabránil zapojeniu ruskej čiernomorskej flotily do sporov o Ukrajinu.
.výbušná etnická zmes
Krym však nie je celkom Ukrajina. Je výnimočný nielen polohou a usporiadaním, ale aj etnicky. Na rozdiel od ostatného ukrajinského územia sú na tomto polostrove Ukrajinci v jednoznačnej menšine. Prevažnú väčšinu obyvateľov Krymu dnes tvoria Rusi. V roku 2007 sa pri sčítaní ľudu k ruskej národnosti prihlásilo 58 percent ľudí, k ukrajinskej len 24 percent a 12 percent označilo príslušnosť ku krymským Tatárom.Aj na území Krymu platí zákon, ktorý určuje používanie jedinej úradnej reči, ukrajinčiny. V takomto usporiadaní ruská väčšina nie je spokojná so svojím postavením a je pravda, že prirodzená lojalita krymských Rusov vždy smerovala väčšmi k Moskve ako ku Kyjevu.
Lojalita krymských Tatárov je momentálne spätá s Ukrajinou, najmä z historických dôvodov. Tatári a Rusi o Krym, atraktívne územie plné prírodných zdrojov a nevídanej krásy, niekoľko storočí bojovali. Koncom 18. storočia dobyli Krym Rusi a odvtedy vplyv Tatárov upadol.Počas stalinizmu bolo 200-tisíc krymských Tatárov, mužov, žien aj detí, násilne vysťahovaných do strednej Ázie. Keď bol potomkom tatárskych vyhnancov v záverečnej ére Sovietskeho zväzu povolený návrat, stali sa vo svojej starej vlasti menšinou.
.hračka v rukách mocných
Krym bol často hračkou mocných. V období po smrti Stalina ho vtedajší generálny tajomník ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Chruščov daroval Ukrajine. Keďže zároveň potlačil snahy Ukrajincov o sebaurčenie, vyzeralo to ako šalamúnske riešenie – jednou rukou im dal po hlave, druhou podal Krym ako cukrík na osladenie trpkého údelu. Netušil, že jedného dňa sa naplní aj údel Sovietskeho zväzu, impérium sa rozpadne a Ukrajine zostane aj Krym – kus zeme, pre ktorý Rusko prelialo veľa krvi.
Pre mnohých obyvateľov Ruskej federácie je Krym neoddeliteľnou súčasťou národnej pamäti. Sovietsky zväz tu mal svoje rekreačné strediská určené pre verchušku, deti mohli snívať, že ich pionierska organizácia vyberie do elitného celoročného tábora Artek. Krym je zároveň zapísaný v povedomí sveta. V roku 1945 sa v Livadijskom paláci neďaleko mesta Jalta konala konferencia lídrov víťazných spojeneckých krajín a určila povojnové usporiadanie sveta.
Krym sa nikdy nestal Ukrajinou. A napriek všetkému sa po toľkých zákrutách dejín nedá považovať ani za Rusko. Krym je jednoducho Krym. Krásny kút sveta s krvavými dejinami, ktoré majú nepríjemnú tendenciu z času na čas sa znovu pripomenúť. Presne to sa deje v týchto dňoch.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.