Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ukrajina v ohni

.jozef Majchrák .časopis .týždeň vo svete

Ukrajina prežíva najkrvavejšie dni svojej samostatnej existencie. A nikto nevie, kedy a ako sa to celé skončí. Podľa politických analytikov existuje možnosť, že tento štát sa môže rozpadnúť na kúsky.

"Môžeme sledovať prvé hodiny občianskej vojny na Ukrajine,“ touto vetou reagoval na eskaláciu násilia poľský premiér Donald Tusk. Situácia na Ukrajine bola v závere minulého týždňa dramatická. Demonštranti a  príslušníci ozbrojených zložiek po sebe strieľali ostrými nábojmi a obete sa rátali v desiatkach. Niektoré regióny na západe krajiny sa už celkom vymkli spod kontroly vlády a na stranu opozície tam už prechádzali nielen milicionári, ale aj príslušníci obávaného Berkutu. Na optimizme nepridávali ani správy, že v Kyjeve bolo vylúpených niekoľko skladov so zbraňami. Mnohí si v týchto dňoch kladú otázku: musela situácia u našich susedov dospieť až takto ďaleko?

.pasívna EÚ
Európska únia sa k ráznejšej akcii rozhýbala, až keď sa konflikt krvavo vyhrotil. Do Kyjeva pricestovali poľský, nemecký a francúzsky minister zahraničných vecí a ešte v ten istý deň sa EÚ dohodla na sankciách voči osobám, ktoré sa pričinili o vypuknutie násilia. Podľa mnohých však tieto kroky Únie už prišli neskoro. Bývalý poľský prezident  Alexander Kwasniewski, ktorý bol jedným z európskych vyjednávačov o asociačnej dohode s Ukrajinou, otvorene kritizoval v poľských médiách Úniu za nerozhodné konanie. Prijaté sankcie nebudú mať podľa neho veľký význam a slúžia len na uspokojenie európskej verejnej mienky. „Janukovyč bojuje v istom zmysle o svoj život a bude sa držať do poslednej kvapky krvi a sankcie slúžia len na to, aby európske krajiny neboli svojimi obyvateľmi obviňované z pasivity,“ povedal Kwasniewski pre poľské Rádio Zet. Podľa poľského exprezidenta je však „nepredvídateľným tvorom“ aj Majdan. „Je tam čoraz viac zbraní a mení sa na sud s pušným prachom. Opozícia síce na neho ešte má aký-taký organizačný vplyv, určite mu však nevládne.“
EÚ mala zasiahnuť skôr aj podľa riaditeľa Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexandra Dulebu. „Stratili sme zbytočne čas. V situácii, keď bol zablokovaný parlament a bolo jasné, že nevznikne väčšina, ktorá by situáciu dokázala riešiť politicky, mala prísť medzinárodná akcia s cieľom pomôcť obidvom stranám konfliktu nájsť dohodu. Keď už však je takéto množstvo mŕtvych, tak je to veľmi ťažké,“ myslí si Duleba.  V piatok minulý týždeň sa nakoniec lídrom opozície a vláde podarili dospieť k dohode, ktorá predpokladala obmedzenie právomoci prezidenta na úkor parlamentu a nové prezidentské voľby najneskôr v decembri. Časť demonštrantov však oznámila, že chce na Majdane zostať až do prezidentských volieb.

.pod ruským tlakom
Vysoko postavený európsky diplomat pôsobiaci v Kyjeve, ktorý si neželal byť menovaný, .týždňu povedal,  že počas stretnutia s troma európskymi ministrami zahraničných vecí si Janukovyč vyžiadal uprostred rokovania prestávku, počas ktorej telefonoval Putinovi a žiadal ho o aktívnejšie správanie a zapojenie sa do udalostí. Ruský prezident vzápätí vymenoval svojho emisára, ruského ombudsmana Vladimíra Lukina. „Ukrajina je pred krachom. Rusi v rozpore s pôvodnou dohodou pozdržali nákup ukrajinských cenných papierov v hodnote dve miliardy dolárov. Prečo to urobili? Putin Janukovyča nikdy nemal rád, navzájom sa nemajú radi, drží ho však v kliešťoch a podľa našich informácií žiada za tie dve miliardy tvrdý zásah proti Majdanu, ktorý by ešte viac destabilizoval situáciu,“  hovorí náš zdroj. Dodáva tiež, že na plné obrátky v týchto dňoch pracuje aj ruská propaganda, ktorá upriamuje pozornosť najmä na radikálov medzi demonštrantmi. „Na námestí je asi 50-tisíc ľudí, z toho dvesto až tristo radikálov. Rusi to však zveličujú a úspech dosiahli už tým, že západné médiá o tom píšu.“ Vzťah radikálov z takzvaného Pravého sektora k opozícii má niekoľko rozmerov. Z veľkej časti ide o futbalových chuligánov, ktorí sa vyžívajú v násilí, čím ukrajinskú opozíciu jednoznačne poškodzujú. Keď však začalo dochádzať k únosom a mučeniu opozičných lídrov a novinárov, títo ľudia začali zabezpečovať ich osobnú ochranu, za čo je im opozícia, samozrejme, vďačná. Názorovo však ide o úplne odlišné skupiny ľudí. Diplomat tiež upozorňuje na to, že rozdelenie Ukrajiny, o ktorom sa teraz veľa hovorí, je de facto ruským scenárom. „Ruská propaganda s tým hrá mediálne hry a americké a iné think-tanky im už na to sadli. Z môjho poznania situácie však vyplýva, že samotní Ukrajinci si to neželajú. Viacerí vodcovia študentov sú z východu krajiny a napríklad medzi mladými ľuďmi z východu a západu nie sú veľké rozdiely. Všetci chcú zmenu, sú to ľudia, ktorí mali v čase Oranžovej revolúcie okolo pätnásť rokov, narodili sa už na Ukrajine, hovoria po ukrajinsky, rusky, anglicky a myslia po ukrajinsky.“

.čierne scenáre
Ak však v krátkom čase na Ukrajine nedôjde k upokojeniu situácie, vývoj môže nabrať práve ten smer, ktorý stratégom v Kremli vyhovuje. Bývalý poľský veľvyslanec v Rusku a na Ukrajine Stanislaw Ciosek na otázku, čo podľa neho urobí Putin, otvorene odpovedal, že teraz mu už napadajú len čierne scenáre. „Ak sa chaos bude zväčšovať, Rusi jednoducho spustia procesy, prostredníctvom ktorých rozdelia Ukrajinu na kúsky. A my sa prebudíme zo sna o priestore politickej stability okolo nášho štátu. Sami Ukrajinci hovoria, že hrozí takáto možnosť. Ukrajina sa môže rozdeliť na západ, východ a Krym. Sú však aj iné scenáre. Útvary ako Halič, Záporožie a množstvo podobných nápadov. Najhorším variantom by bolo vytvorenie nacionalistického štátu s teritoriálnymi nárokmi voči Poľsku a iným susedom, prostredníctvom ktorých by si posilňovali svoju vlastnú identitu. To by bolo skutočne hrozné,“ povedal Ciosek. Za reálny považuje rozpad Ukrajiny aj Duleba. Jedinou možnosťou, ako ju udržať pokope, je podľa neho skoré dosiahnutie politickej dohody. „Ak nebude politická dohoda, tak sa to rozpadne. Jej súčasťou by mali byť predčasné prezidentské voľby, dohoda na novej ústave, úradnícka vláda, ktorá by krajinu doviedla k voľbám a generálny pardon pre vinníkov násilia. Čo, samozrejme, už teraz bude ťažké,“ hovorí pre .týždeň Duleba.

.na úteku
V situácii, v akej sa dnes nachádza náš východný sused, sa ďalší vývoj prognózuje len ťažko. Istý je len koniec prezidenta Viktora Janukovyča. Ten buď vstúpi do dejín ako hrobár ukrajinskej štátnosti, ktorý krajinu odovzdal Rusom, alebo v tom lepšom prípade ako totálne skompromitovaná figúrka s krvou na rukách. Odísť sa však rozhodne nechystá s prázdnymi rukami. Za roky v úrade vybudoval Janukovyč spolu so svojím synom vplyvnú oligarchickú skupinu, ktorú na Ukrajine volajú Rodina. Keď pred viac ako týždňom na Ukrajine devalvovali menu o jedenásť percent, na tejto transakcii niekto zarobil miliardy hrivien. Dobre informované zdroje z Kyjeva hovoria, že to mohla byť iba Rodina. Dôvodom mala byť snaha zásobiť sa hotovosťou pre prípad zmrazenia účtov, alebo príprava na útek do zahraničia.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite