Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Petra Vlhová vyhrala obrovský slalom Svetového pohára v Jasnej a znovu je v súboji o Veľký krištálový glóbus

Veda a biznis pána Bella

.matej Gašparovič .časopis .biznis príbeh

Onedlho si pripomenieme 130. výročie jedného zo zlomových okamihov modernej doby: medzi New Yorkom a Bostonom prebehol prvý diaľkový telefonát.

.bolo to osem rokov po patentovaní telefónu a jeho vynálezca Alexander Graham Bell mohol byť opäť hrdý: diaľkový hovor zrealizovala jeho firma, ktorá sa stala svetovým priekopníkom v telekomunikačnej oblasti. Dnes sú jej následníkmi globálne spoločnosti AT&T a Alcatel-Lucent, ktoré majú svoje zastúpenie aj na Slovensku. Bell sa stal prototypom vedca, ktorého vynález dokáže položiť základy nového biznisu, a zároveň laboratóriá, po ňom pomenované, sa stali dôkazom toho, že veda, výskum a vývoj sú kľúčovými aspektmi ekonomického úspechu.

.život vynálezcu
Poruchy reči boli jeho osudom, hoci sám nimi netrpel. Alexander Graham Bell, na ktorého počesť je pomenovaná technická jednotka decibel, učil na University College v Londýne. Už jeho starý otec tu pôsobil ako učiteľ reči. Mladý Bell sa najprv stal asistentom svojho otca, profesora fyziológie, ktorý učil deti s poruchami sluchu. Aj Alexander sám sa zaujímal o mechaniku hlasu. Keď sa zo zdravotných dôvodov musel presťahovať na americký vidiek, učil fyziku a fyziológiu orgánov reči na Bostonskej univerzite, kde sa už ako 26-ročný stal profesorom. Pri práci na akustických pokusoch a objavoch pre hluchonemých ho inšpirovala nielen jeho mama, ale aj hluchá študentka Mabel Hubbardová, jeho budúca manželka.
Počas dovolenky Bell zistil, že steblo sena dokázalo prenášať zvukové vlny, keď do neho hovoril, a tak začal uvažovať o prenose vĺn elektrinou. Podarilo sa mu poslať cez telegraf elektrický zvuk a pomocou elektrického prúdu prenášať zvukové správy. Bell si všimol, že hlasový zvuk sa prenáša aj po prerušení prúdu a ďalej ho „ťahalo“ slabé magnetické pole. V tomto momente Bell vynašiel princíp telefónu.
V roku 1876 skonštruoval prvý použiteľný telefón. V slúchadle a v mikrofóne použil elektromagneticky prehýbanú membránu, ktorá kmitala blízko cievky navinutej na oceľovom magnete. Keď si ho išiel nechať patentovať na úrad, len o pár hodín s veľmi podobným vynálezom predbehol Elishu Greya. Rok na to vznikla prvá telefónna spoločnosť Bell Telephone Company, ktorá sa v roku 1881 spojila s Greyovou spoločnosťou Western Electric. Ide o predchodcu súčasnej AT&T.
V rámci tejto korporácie vznikli v roku 1925 – tri roky po Bellovej smrti – Bellove laboratóriá. Dnes je to jedno z najväčších a najprestížnejších vedeckých pracovísk na svete, ktorých vedci a inžinieri získali sedem Nobelových cien. V týchto laboratóriách boli vynájdené solárne články, laser, tranzistor, elektronický mikroskop, digitálny počítač, prvá orbitálna komunikačnú družica Telstar 1 a už v roku 1947 mali popísanú základnú technológiu pre mobilné telefóny (v roku 1971 si podali žiadosť na uznanie patentu na mobilnú komunikačnú sieť). Ide o jeden z príkladov, keď súkromná firma vo veľkom zarába na výskume. Aj pre tieto laboratóriá sa mohla ich materská spoločnosť zaraďovať medzi vedúce firmy vedeckého pokroku.
Z AT&T sa neskôr odčlenila firma Lucent Technologies a do vienka dostala aj Bellove laboratóriá. Z Lucentu sa stala jedna z najprestížnejších spoločností sveta, no na prelome milénia začala upadať a v roku 2006 sa spojila s francúzskym Alcatelom. Súhlas s fúziou musel dať samotný prezident George Bush mladší: Bellove laboratóriá totiž pracujú aj pre americký Štátny bezpečnostný úrad a podieľajú sa na vývoji kódovania, ktoré chráni federálne informačné systémy. Od spojenectva sa očakávala silná líderská pozícia na svetovom trhu telekomunikačných výrobcov, no spoločný podnik Alcatel-Lucent je odvtedy  takmer v permanentnej strate.

.chudnutím k svižnosti
Tento kolos dnes zamestnáva desiatky tisícov ľudí po celom svete. Lenže práve mamutie firmy ťažšie reagujú na náhle zmeny v telekomunikačnom biznise či IT, podobne ako nákladnému vlaku trvá dlho, kým pribrzdí a zmení kurz (mohla sa o tom presvedčiť napríklad fínska Nokia, ktorá zaspala vývoj smartfónov a takmer ju to pochovalo). Alcatel-Lucent v roku 2012 zaknihoval stratu takmer poldruha miliardy dolárov.
Spoločnosť preto koncom minulého roka musela odhlasovať ozdravný plán, ktorým sa má opäť postaviť na nohy a získať dôveru trhov. Rozpredávajú prebytočný majetok a v krátkom období prepustia 10-tisíc zo svojich súčasných 72-tisíc zamestnancov. Alcatel-Lucent tiež opustí niektoré menej ziskové segmenty trhu. Alcatel sa napríklad už dávnejšie stiahol z výroby mobilov a túto divíziu predal čínskej firme. Spoločnosť trochu „zhodí kilá“ a sviežejšia sa pustí do novej doby. Tento „Shift Plan“ je podľa šéfa firmy Michela Combesa „podmienkou, aby spoločnosť znovu získala kontrolu nad svojím osudom“.
Vo Francúzsku by mali prepustiť každého desiateho zamestnanca, teda 900 ľudí. Samozrejme, francúzsky prezident Francois Hollande už Alcatel-Lucent vyzval, aby reštrukturalizačný plán prehodnotili a nadbytočných zamestnancov neprepúšťali. Na Slovensku sa Alcatel usadil už v roku 1991, keď vstúpil do Tesly na Liptove. Neskôr otvoril ďalšiu výrobnú halu v Banskej Bystrici a softvérové centrum so servisným strediskom pre celú Európu. Spoločný podnik Alcatel-Lucent má dnes v Bratislave aj vývojové stredisko telekomunikačných produktov a špičkové testovacie laboratórium. Dohromady u nás Alcatel-Lucent zamestnáva dvesto ľudí. Nie je známe, že by sa prepúšťanie malo dotknúť aj ich. V každom prípade práve výdavky na výskum a vývoj by v Alcatel-Lucent chceli napriek šetreniu zvyšovať. Tak, ako káže výskumná tradícia počas celej jej histórie.  

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite