Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Petra Vlhová vyhrala obrovský slalom Svetového pohára v Jasnej a znovu je v súboji o Veľký krištálový glóbus

Vybuchla nám sopka

.marína Dobošová .časopis .týždeň vo svete

Pred pár dňami sa mi začali sypať správy. Vraj či sme v poriadku, lebo pri nás vybuchla sopka. Nuž, na Jáve, ktorá sa rozkladá medzi sopkami, je nejaké to zemetrasenie a erupcia na bežnom poriadku. Výbuch sopky Mt. Kelud je však jednou z najdramatickejších udalostí za posledné roky. Popol odfúklo do vzdialenosti 600 kilometrov, evakuovali stotisíc ľudí. Odstavili sedem letísk na Jáve, Austrália dokonca zrušila aj lety na Bali či na Vianočný ostrov.

S akčným fotografom Petrom Sýkorom z Česka sme sa na motorke vybrali na miesto činu. Míňame pusté domy, zatvorené okná, na ceste sa víri popol a my mierime opačným smerom ako väčšina ľudí. S rúškom na tvári sa nedá dýchať, Mt. Kelud pre mraky nevidieť. Na cestách sú policajti a vojaci, ale aj dobrovoľníci, ktorí zbierajú peniaze pre postihnutých. Solidarita je medzi Jávanmi veľká, ľudia darúvajú aj plienky, oblečenie či instantné rezance. Do dediny Ngantru na úpätí sopky však prichádzame s obavami. Je takmer prázdna, stretávame zopár ľudí, ani tí na dvoch cudzincov nepozerajú nadšene. Stačí však zopár slov v indonézčine, úsmev a gestá, ktoré dávajú najavo, že prichádzame s rešpektom. Farmári v bielych tričkách sa usmejú a pozývajú nás do zničených domov, kde odhrabávajú popol z obývačiek či detských izieb. Všetko nám chcú ukázať. Nemajú elektrinu ani vodu a pri otázke, či je sopka už v pokoji, prehodia, že je stále aktívna. Niektorí z nich sa o tom denne chodia presvedčiť na vlastné oči.
Možno to znie ako klišé, lebo Indonézania majú úsmev v povinnej výbave. Aj keď sú nahnevaní či smutní. Ale tieto stretnutia sú dojímavo krásne. Miestni nám núkajú jedlo, ochotne pózujú pred objektívmi, a hoci sa večer opäť vrátia do evakuačných miest, sú radi. Vedia, že v tom nie sú sami. Rozbehla sa totiž reťaz dobra, zložená z ľudí, pre ktorých je súcit a pomoc samozrejmosťou. O pár minút sa na ceste zjavia autá s balíkmi, vojaci s lopatami, policajti, sponzori, ktorí prevážajú ľudí. Tuším to na svete stále nie je také zlé.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite