Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Megalománia či nevyhnutnosť?

.benedikt Trnovec .časopis .týždeň v ekonomike

Projekt rozostavanej Fakultnej nemocnice v bratislavských Rázsoch, ktorý zahŕňal aj kampus Lekárskej fakulty, bol v roku 1992 onálepkovaný ako komunistický, megalomanský a ďalej sa s ním aj pre nedostatok peňazí príliš nepočítalo.

Projekt rozostavanej Fakultnej nemocnice v bratislavských Rázsoch, ktorý zahŕňal aj kampus Lekárskej fakulty, bol v roku 1992 onálepkovaný ako komunistický, megalomanský a ďalej sa s ním aj pre nedostatok peňazí príliš nepočítalo.
Dnes sa však koncepcia takéhoto komplexu zdá stále aktuálnejšia a jej autori zrejme videli ďaleko pred seba.

Keby ste sa opýtali ministra zdravotníctva, do ktorej z bratislavských nemocníc by sa nehanbil zobrať zahraničnú návštevu, zrejme by dlho váhal. Škoda, že sa tak nehanbí on, ale ani jeho predchodcovia, pred slovenskými pacientmi, ktorí dostávajú zdravotnú starostlivosť v katastrofálnych podmienkach a absolútne nedostačujúcej kvalite.

.dnešný stav
Aká je realita? Ak potrebujete na Slovensku isté špecializované operačné výkony (napríklad niektoré transplantácie), ktoré sú v okolitých krajinách bežné, máte jednoducho smolu. Nerobia sa.
Ak ste hospitalizovaný vo Fakultnej nemocnici na Mickiewiczovej (do ktorej sa vo vidine dostavby Rázsoch posledné desaťročia takmer nič neinvestovalo), tak vás napríklad z neurológie či z interného budú na vyšetrenie CT prenášať hoci aj v mrazivý deň na posteli cez dvor. Táto nemocnica vzhľadom na svoj vek, súčasný rozpadávajúci sa stav a najmä pre svoju priestorovú nedostatočnosť nevyhovuje základným požiadavkám na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Nehovoriac o tom, že jej priestory by mohli slúžiť ako kulisy druhej svetovej vojny.
Ostatné Fakultné nemocnice na tom tiež nie sú omnoho lepšie. Kramáre, postavené ako nemocnica so životnosťou 30 rokov, sú podľa vyjadrení viacerých odborníkov nerekonštruovateľné a ako zdravotnícke zariadenia neperspektívne. Starší blok petržalskej FN na Antolskej si už tiež pýta rekonštrukciu, nehovoriac o tom, že jej druhý plánovaný blok sa nikdy ani stavať nezačal.
Celkovo však ani jedna z roztrúsených, oficiálne „fakultných“ nemocníc nemôže spĺňať kritériá koncového zdravotníckeho zariadenia.

.fakultná?
Koncovým zdravotníckym zariadením by mala byť nemocnica, ktorá v určitom spádovom území (v našom prípade by išlo minimálne o územie celého západného Slovenska, alebo dokonca aj celej krajiny) plní funkciu zdravotnej starostlivosti na najvyššej úrovni. To znamená, najodbornejšie a najnáročnejšie výkony budú najlepší špecialisti robiť práve tam.
Na takéto zariadenie si však nemôže trúfnuť ani tá najambicióznejšia bratislavská nemocnica, keďže všetky sú postavené len ako nemocnice s miestnym významom a ani jedna nemá zodpovedajúcu dopravnú infraštruktúru, kompletné priestorové zázemie či miesto na stavebný rozvoj, ktoré by ju na skutočnú fakultnú, alebo ak chcete, univerzitnú nemocnicu mohlo predurčiť.
Veľmi dôležitým aspektom univerzitnej nemocnice má byť práve výučba budúcich lekárov na najvyššej úrovni. Nielen klinické oddelenia, ale aj teoretické ústavy Lekárskej Fakulty UK sú viac ako nevyhovujúce, navyše aj kapacitne nedostačujúce (už pri momentálnom počte študentov, ktorý sa má perspektívne ešte zvyšovať). Spĺňanie hygienických nárokov je lepšie nahlas nerozoberať, pretože v momentálnej situácii ich môže hygienik kedykoľvek zavrieť.
Dnes je jasné, že ani kompletnou rekonštrukciou by sa problém nevyriešil, žiaden so spomínaných objektov sa ani pri najlepšej vôli nemá kam rozvíjať.


.kampus
Súčasný exodus slovenských lekárov na západ sa mylne vysvetľuje len platovou situáciou. Podceňuje sa pri tom, že mladí, vedychtiví, šikovní a zruční absolventi sa u nás prakticky málokedy môžu skutočne realizovať a naučiť sa moderné liečebné a diagnostické postupy. Požiadavky medicíny 21. storočia sú neúprosné. Napríklad taký chirurg, ktorý vie pri súčasnej medicíne operovať všetko, v skutočnosti nevie nič. Ak má byť dobrý, musí sa úzko špecializovať a spĺňať istý počet konkrétnych zákrokov za určité obdobie, aby vôbec spĺňal kritériá špecialistu. Preto je tu potreba vysokošpecializovaných oddelení, ktoré však budú zároveň koncentrované v jednej nemocnici, a nie amatérsky roztrúsené po celom meste. Univerzitné kampusy majú v Európe stáročiami overenú tradíciu, naposledy si to uvedomili aj v neďalekom Brne a výsledky na seba nenechali dlho čakať, stačí sa pozrieť na množstvo Slovákov, ktorí tam odišli študovať a pravdepodobne tam aj ostanú. U nás študenti trávia kopu času premiestňovaním sa po klinikách celej Bratislavy. Veľkým problémom je aj nedostatok internátov.
Kampus a nemocnica na úpätí Malých Karpát medzi Lamačom a Patrónkou sa núka ako najrozumnejšie riešenie. Prečo? Miesto s porovnateľnou dopravnou dostupnosťou by ste len ťažko hľadali. Rázsochy sú dostupné diaľničným spojením z Brna, tunelom Sitina už aj z D1 zo Žiliny, z Dúbravky cez Harmincovu, z Lamača po I2 či priamo z mesta cez Patrónku. V okolí nie sú výškové budovy, ktoré by bránili prístupu helikoptéry (na vybudovaný heliport). Ani s parkovaním tu nebudete mať problémy. Blízkosť Železnej studienky, nehlučnosť, bezprašnosť a pokojné prostredie toto miesto predurčujú na regeneráciu pacientov, ktorí by mali izby s výhľadom priamo do jedinečnej vegetačnej kulisy lesoparku. Jednoznačnou devízou tohto 15-hektárového pozemku je aj možnosť kedykoľvek zastavanú plochu rozširovať podľa potrieb modernej medicíny. Asi aj pre tieto dôvody je toto miesto v územnom pláne Bratislavy našťastie ešte stále rezervované na zdravotnícke účely.

.peniaze...
Momentálne neexistuje štúdia, ktorá by presne vyčíslila, koľko by dostavanie dvoch objektov FN a dvoch objektov kampusu LF UK stálo. Na malú orientáciu však slúži posudok ministerstva zdravotníctva z roku 1998, ktorý pri zachovaní pôvodného projektu rátal so sumou 5 miliárd korún. Existuje aj úsporný projekt dostavby celého areálu z roku 1999 v cene 2,5 miliardy korún vrátane objektov LF UK.
Súčasné odhady v terajších cenách rátajú pri úspornej verzii s nákladmi približne medzi 6 a 7 miliárd korún. To je suma, ktorú vláda nárazovo asi neuvoľní, paradoxne však táto nemocnica nie je odkázaná len na pomoc vlády. Odpredajom FN na Mickiewiczovej a celého areálu teoretických ústavov LF UK na Sasinkovej sa totiž dajú získať nemalé peniaze (údaj z roku 2003 hovorí približne o 3 miliardách korún). V prípade dostavania Rázsoch by sa mohla zavrieť a predať aj nemocnica na Kramároch. Taktiež treba brať do úvahy fakt, že veľká časť prístrojov sa už nemusí nakupovať, stačí ich len presťahovať.
A pri pohľade na súčasný stav bratislavských nemocníc je na prvý pohľad zrejmé, že úspora nákladov na prevádzku by bola v prípade novej nemocnice obrovská.

.iná alternatíva?
V konkrétnej koncepcii LF UK z tohto roka sa píše, že Lekárska fakulta považuje tento projekt za „jediné možné riešenie bratislavského zdravotníctva“, pretože „väčšina teoretických ústavov a časť kliník sa nachádza v zastaraných, po hygienickej aj priestorovej stránke nevyhovujúcich podmienkach“. V prípade neochoty ministerstva zdravotníctva dobudovať projekt Rázsochy „budeme iniciovať možnosť zriadenia univerzitnej nemocnice, ktorá bude jednorezortná, riadená ministerstvom školstva. Finančné prostriedky na liečebno-preventívnu činnosť bude získavať na základe zmluvných vzťahov so zdravotnými poisťovňami,“ píše sa v dokumente Lekárskej fakulty.
Pokiaľ ide o neochotu ministerstva zdravotníctva, je tu hlad po vecných argumentoch proti dostavbe. Argument nedostatku financií neobstojí a je len prejavom silnej krátkozrakosti. Akýkoľvek iný projekt univerzitnej nemocnice pre Bratislavu by bol totiž omnoho drahší. Problematický výkup pozemkov za súčasné ceny, projektová dokumentácia, budovanie infraštuktúry, hrubá stavba... To všetko sú veci, ktoré sú na Rázsochách dávno vyriešené. Navyše podobná lokalita sa v Bratislave nenachádza a územný plán s nemocnicou takéhoto významu ani nikde inde neráta.

.žraloky
Medzitým sa o osude rozostavanej nemocnice sporadicky diskutuje. Úvahy idú od vládneho mestečka až po predaje rôznym finančným žralokom. O tento lukratívny pozemok by sa rád pobil všelikto. Je tu však jedna okolnosť – pozemky v tomto prípade boli vyvlastnené za účelom stavby zdravotníckeho areálu a podľa stavebného zákona a podľa ustanovení Občianskeho zákonníka tieto pozemky nie je možné využiť na iný účel. Osud kampusu a nemocnice teda bude pri prípadnom predaji v rukách starých Lamačanov, ktorí sa môžu, ale aj nemusia dať kúpiť a pri odpredaji by veľmi pravdepodobne úspešne mohli štát zažalovať.
Navyše samotná hrubá stavba, ktorá je už postavená, zakonzervovaná a je v takom stave, ako keby sa tam len včera prestalo stavať, je projektovo vhodná len na účel nemocnice, pri akomkoľvek inom potenciálnom využití pozemku by sa musela zbúrať a odviezť.

.politická téma?
Problém dostavby komplexu na Rázsochách zatiaľ tkvie v neochote alebo nečinnosti ministerstva zdravotníctva. Na dostavanie však treba vôľu politickej elity, samo ministerstvo nestačí. Napriek tomu, že veľa oslovených politikov v súkromí povie, že sú za dostavanie Rázsoch, na verejnosti o tejto téme nikto zatiaľ nehovorí.
Každý politik by sa chcel stať krstným otcom vízie, ktorá sa raz stane veľkou témou. Rázsochy ešte nikto nevyňuchal, takže tisíce pacientov a stovky lekárov si teda ešte na prvú poriadnu nemocnicu chvíľu počkajú, kým znova niekoho neodvezú v kóme do Innsbrucku.
Zrejme by sa mali ísť poradiť s kolegami hercami – tí by ich možno mohli naučiť, ako si vybaviť politickú a mediálnu podporu podľa analógie s dostavbou Slovenského národného divadla.

Autor je študent medicíny a člen Akademického senátu LF UK.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite