Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nie euru ako vyslobodenie

.vladimír Zlacký .časopis .týždeň v ekonomike

Ak by európske autority rozhodli o odklade prijímania eura na Slovensku, argumentujúc obavami z neudržateľnosti plnenia kritérií, za istých okolností by takého rozhodnutie nebolo ekonomickou katastrofou. Skôr naopak, bolo by vyslobodením z pasce.

Ak by európske autority rozhodli o odklade prijímania eura na Slovensku, argumentujúc obavami z neudržateľnosti plnenia kritérií, za istých okolností by takého rozhodnutie nebolo ekonomickou katastrofou. Skôr naopak, bolo by vyslobodením z pasce.


Diskusia o pozitívach a negatívach skorého prijatia eura prebiehala v tejto krajine v rokoch 2003 – 2004. Žiaľ, v tom čase len malá časť ekonómov výrazne upozorňovala na riziká skorého vstupu do eurozóny (autor bol jedným z nich, pozri jeho článok vo Financial Times 7. júna 2003). Slovenská vláda a centrálna banka rozhodli, že je v záujme Slovensko čím skôr prijať euro ako svoju menu. Ficova vláda tento záväzok prevzala.

.dve cesty
V čom je problém skorého vstupu do eurozóny? Je ním najmä nízka miera reálnej konvergencie (priblíženia) Slovenska k vyspelým krajinám EÚ. Slovenská ekonomika je na úrovni čosi viac ako 60 percent priemeru EÚ a cenová úroveň o niečo viac ako 50 percent cenovej úrovne EÚ. Ak by Slovensko v roku 2009 prevzalo euro, bolo by najchudobnejšou krajinou eurozóny a krajinou s ďalekou najnižšou cenovou hladinou.
Prečo to môže byť problém? Z definície účasť v menovej únii znamená, že Slovensko nebude mať vlastnú menu a vlastnú menovú politiku. Súčasťou konvergencie ekonomiky je aj reálne posilňovanie koruny. To môže prebiehať dvoma cestami: buď rastom cien, ktorý je vyšší než u obchodných partnerov, alebo nominálnym posilňovaním výmenného kurzu. Dáta hovoria, že v tomto desaťročí slovenská koruna v priemere posilňovala reálne o 6,4 percenta ročne, pričom sa tak v poslednom čase dialo najmä formou posilňovania výmenného kurzu. Reálne posilňovanie meny je prirodzenou súčasťou konvergencie ekonomiky. Inými slovami: v poslednom čase sa naše dobiehanie významnou časťou uskutočňovalo prostredníctvom posilňovania koruny a menej prostredníctvom inflácie.

Čo znamená pre pokračovanie tohto vývoja účasť v eurozóne? Existujú len dve možnosti. Buď  bude reálne posilňovanie pokračovať a v tom prípade dôjde k zvýšeniu inflácie (pričom inflačný diferenciál môže dosiahnuť niekoľko percent), pretože už nebude existovať možnosť zhodnotenia nominálneho výmenného kurzu. Alebo majú pravdu tí, ktorí hovoria, že inflácia nestúpne – v tom prípade sa však zabrzdí dôležitý kanál konvergencie.

.dva zlé scenáre
Pri skorom vstupe do eurozóny sa tak Slovensko ocitne v pasci dvoch možných zlých scenárov. Pristavme sa pri tom pravdepodobnejšom scenári, ktorý hovorí o tom, že reálne posilňovanie bude pokračovať formou zvýšenia inflácie. Keďže menová politika nebude môcť reagovať na slovenské podmienky a úrokové sadzby budú nastavené pre bohaté krajiny eurozóny, možno očakávať negatívne reálne úrokové sadzby (čo znamená, že úrokové výnosy budú nižšie ako inflácia). To ďalej prispeje k rastu domáceho dopytu (pretože šetriť sa neoplatí) a následne k ďalším inflačným tlakom. Dôsledkom môže byť vznik inflačnej špirály. Negatívne reálne úrokové sadzby povedú aj k znižovaniu hodnoty úspor a k a cenovej bubline na trhu nehnuteľností, keďže nehnuteľnosti budú jednou z mála komodít, kde bude možnosť získať pozitívny reálny výnos. Problémom je, že takýto boom sa môže skončiť tvrdým pristátím. Vinou inflácie môže dôjsť k zníženiu konkurencieschopnosti a k spomaleniu hospodárskeho rastu. Pokiaľ nebude ekonomická politika primerane reagovať, výsledkom môže byť niekoľkoročná stagnácia.
Je takýto scenár reálny? Pozrime sa, aký je inflačný vývoj v krajinách, ktoré majú fixný výmenný kurz, čiže nemajú možnosť reálneho zhodnotenia meny formou nominálneho posilňovania kurzu. Príkladom sú rýchle rastúce ekonomiky Pobaltia, kde medziročná miera inflácie dosahuje 6 až 9 percent. K rastu inflácie došlo aj v Slovinsku, ktoré nedávno vstúpilo do eurozóny, inflácia tam úž stúpla na viac než 5 percent. Inými slovami, rast inflácie v krajine, ktorá nedosiahla vysokú mieru reálnej konvergencie pred zafixovaním svojho kurzu, je takmer istý. Presne to s najväčšou pravdepodobnosťou čaká Slovensko, ak prijme euro v roku 2009.

.je cesta von?
Aké je riešenie? Vyššie spomenuté argumenty sú európskym autoritám známe. Ak sa predsa len rozhodnú z politických dôvodov Slovensko do eurozóny prijať – nevstúpenie Slovenska pri splnení nominálnych podmienok by okrem udržateľnosti inflácie znamenalo rast euroskepticizmu  v strednej a východnej Európe a pravdepodobne aj poľavenie konsolidačného úsilia v oblasti verejných financií – bude krajina čeliť problematickej situácii: Ako manažovať prehriatu ekonomiku pri vysokej inflácii a zabrániť následnému tvrdému pristátiu? Len supertvrdá fiskálna politika a hlboké štrukturálne reformy zamerané na zvýšenie pružnosti trhov môžu zabrániť najhoršiemu. Majúc politické zafarbenie, aké má, je viac než otázne, do akej miery by vláda na Slovensku bola ochotná realizovať takúto politiku.
Vzhľadom na tieto argumenty by pre Slovensko bolo pravdepodobne lepšie, ak by európske autority povedali nie nášmu vstupu do eurozóny v skorej budúcnosti. Neznamenalo by to ekonomickú katastrofu, v prípade, ak by sa vláda správala rozumne a pokračovala by v relatívne obozretnej fiskálnej politike. Naopak, bolo by vyslobodením z pasce, v ktorej sme sa ocitli.

Autor pracuje v medzinárodnej konzultačnej firme a je členom Klubu ekonomických analytikov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite