Iva Mojžišová (1939 – 2014)

Obrad „vďakyvzdania” pôsobil vznešene ako audiencia dvoranov u kráľovnej, i keď vysvetlenie je prosté: Iva už bola dlhodobo odkázaná na invalidný vozík. Tak či tak, mimovoľne okázalé vyjadrenie úcty ku kráľovnej slovenskej umenovedy bolo namieste.
„Táto cena je určená ľuďom, ktorí nie sú pyšní,” povedal vtedy Václav Havel. Iva svojou skromnosťou túto podmienku napĺňala vrchovato, stelesňujúc pravdu, že mimoriadny duch často býva skrytý v ústraní. Nadácia Vize 97 sa v duchu svojho názvu snaží hľadať a podporovať predovšetkým to, čo smeruje do budúcnosti, to, čo dnes môže pripadať ako menej dôležité alebo dokonca okrajové, čo sa ale až časom zhodnotí, čo má rys priekopníctva či vizionárstva. Aj v tomto duchu Iva chápala objekt svojho celoživotného záujmu, bratislavskú Školu umeleckých remesiel, ktorá bola pre ňu príkladom či modelom novátorstva. Len desaťročná existencia „bratislavského Bauhausu” ju utvrdila v presvedčení, že aj napriek nezmyselným a najhorším možným deformáciám vzdelávania vždy budú vznikať a pretrvávať aj zdravé školy. Také, v ktorých sa nebude dariť newspeakovému blábolu a prízemnému karierizmu. Školy, v ktorých je úplne prirodzená poctivosť namiesto predstierania a žičlivá atmosféra namiesto sebeckých intríg.
Iva Mojžišová sa narodila v roku 1939 v Bratislave. Otec bol lekár, matka historička. Po promócii na Univerzite Jána Amosa Komenského začala v šesťdesiatych rokoch pracovať v Slovenskej akadémii vied a ako mladá historička umenia sa venovala súčasnej slovenskej moderne, ale i tvorbe európskych a amerických umelcov. S mnohými zahraničnými osobnosťami sa v uvoľnených rokoch aj osobne stretla.
Je autorkou či spoluautorkou viacerých kníh: Slovenská divadelná scénografia, Giacomettiho oko, Giacomettiho smiech?. K posledným dvom napísali doslovy  také osobnosti, akými sú Rudolf Fila a Milan Hamada. Iní a povolanejší zhodnotia jej dielo, ale už dnes sa termín „kritika porozumením” definitívne spája s Ivou Mojžišovou. Rovnako paradox: „Je omylom domnievať sa, že zmyslom kritiky je kritizovať.”
Najintenzívnejšie a celoživotne sa venovala pátraniu po príbehu školy-legendy, raz slávnej, inokedy takmer zabudnutej. Bola presvedčená, že Škola umeleckých remesiel patrí k najcennejším kapitolám v dejinách modernej vizuálnej kultúry Slovenska. Reprezentačná publikácia Škola moderného videnia, ktorá vyšla v roku 2013, je dôstojným zavŕšením onoho úsilia. V posledných rokoch bola odmenená viacerými oceneniami: titulom Doctor Honoris Causa od Vysokej školy výtvarných umení, Cenou Dominika Tatarku, cenou Nadácie Václava a Dagmar Havlovcov Vize 97 a Cenou Christmas skupiny A-R.
Avšak cesta zo zeme ku hviezdam nie je ľahká. S Ivou sa život veru nemaznal. Spútaná okovami najtesnejšími, všetky známe i neznáme ťažkosti premáhala bez reptania a s takou statočnosťou, akoby nás chcela presvedčiť, že víťazom nad osudom je vždy múdrosť. Bola zo skutočne silných ľudí, ktorí i v utrpení zostávajú sami sabou.
Napokon prišlo vykúpenie od všetkých bolestí a útrap života. Rozprestrel sa pokoj, v ktorom sme spočívali pred svojím narodením. Iva Mojžišová, historička umenia, kritička a teoretička v nedeľu 26. januára ráno v spánku zomrela.
Autor je výtvarník.