Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Filozofický guru môjho brata Egona

.fedor Gál .časopis .kritická príloha

sa volá Richard Rorty. Keď ho prvýkrát navštívil, niekedy v 90. rokoch, opýtal sa ho Rorty, akýže problém to rieši. Egon odpovedal, že problém inakosti.

sa volá Richard Rorty. Keď ho prvýkrát navštívil, niekedy v 90. rokoch, opýtal sa ho Rorty, akýže problém to rieši. Egon odpovedal, že problém inakosti.


„Čo to je za problém, všetci sú ako ja, len niektorí viac a iní menej,“ povedal Rorty.
Nuž hej, ale niektorí z tých, ktorí sú ako ja, nás kedysi nakladali do vagónov smer Terezín, Sachsenhausen, Osvienčim, a inam. Ich mentálni potomkovia sú medzi nami, organizovaní, aktívni, mnohí aj vyzbrojení.  Pripustiť v každodennom živote, že „všetci sme nejakí, ale v podstate rovnakí,“ je ilúziou.
Rudo Dzurko, skvelý rómsky výtvarník, jednému americkému novinárovi na otázku, v čom sú Rómovia iní ako gádžovia, odpovedal: „V ničom, akurát Rómovia robia strašný bordel.“
Novinár sa opýtal: „A gádžovia nerobia bordel?“ „Robia,“ povedal Dzurko, „ale keď robia bordel gádžovia, tak to je Novák a Novotný, a keď robíme bordel my, tak sme cigoši.“ Aj takto sa dá pomenovať naša vzájomná oboznámenosť s kultúrnou inakosťou toho druhého. Hovorí sa, že kto sme my, zistíme až vtedy, keď vieme, kto sú tí iní. Čo však vieme o tých, ktorí sú iní? A vieme, kto sme my?

Sociálny (kultúrny, civilizačný) analfabetizmus je pozadím konfliktov nielen v takzvanej multikultúrnej spoločnosti, ale aj medzi nami „domácimi“.
Celé dlhé roky som aj ja považoval za svoj intelektuálny problém tému identity. Najviac som sa však o sebe dozvedel až vo vyhrotenej konfrontácii so svojimi rasistickými a nacionalistickými blížnymi. Pátrajte však v zákutiach štruktúry ľudskej identity narušenej holokaustom a komunizmom!
Pátrajte po istotách identity, keď tá sa mení s etapami životného cyklu, profesiou, vzdelaním, rodinným stavom a podobne.
Identity, ako čohosi hotového a definovateľného, sa aj tak nedopátrate, iba kráčate za tieňom, ktorý po sebe zanecháva neuchopiteľné a premenlivé „ja“.
Stretol som však v živote niektorých ľudí, ktorí mali v tejto veci jasno. Vedeli presne, že sú hlavne, predovšetkým a v prvom rade napríklad Slováci, Česi, Židia alebo katolíci. Všetko ostatné sú až potom.
Takáto istota plodí pripútanosť a konflikty. Človek nie je ničím „hlavne, predovšetkým a prvom rade“, ale je súčasne všeličím – Slovákom aj Židom, otcom aj manželom, sociológom aj, napríklad, mužom zo strednej vrstvy a tak ďalej.
Vytiahnuť jednu z dimenzií identity a postaviť ju na piedestál kamsi hore charakterizuje fanatika alebo postihnutého.
Mirek Duna sa vysťahoval aj so širšou rodinou pred českým anticigánizmom na Nový Zéland. Občas si telefonujeme.
Raz mi položil e-mailom takúto otázku: „Videl som dokument BBC, kde tvrdili, že náš svet má miliardy rokov. Ja som však veriaci človek a podľa Biblie svet vznikol pred 5 768-mi rokmi. Ako je to teda?!“ Vedel som, že s teóriou Veľkého tresku neuspejem, a tak som požiadal o výpomoc kamarátku – farárku Cirkvi husitskej. Jej rada pre Mirka bola: „Biblia nie je o vzniku sveta, ale o hľadaní Boha.“ Jungiáni by v tejto súvislosti mohli hovoriť o hľadaní bytostného „Ja“, budhisti a ľudia sekulárni o sebapoznávaní a podobne.
Hľadanie mystéria ľudského údelu a života vôbec je pre absolútnu väčšinu z nás úloha bez konca.
Hovorí sa, že getá sú enklávy hlbokej materiálnej biedy. „Tu a teraz“ však považujem za nebezpečnejšie getá duchovnej vyprázdnenosti.
Takzvaná postmoderna, multikulturalizmus a tolerancia sú často iba slovným klišé, ktoré má ospravedlniť bezhodnotovosť a hedonizmus všedného života.
Duch našej civilizácie nestojí a nepadá na stádach prieskumníkov snoriacich po našich pocitoch, postojoch, zvyklostiach..., ale na schopnosti  kvalitne žiť a dôstojne umierať.
Kvalitne žiť a dôstojne umierať však môže človek iba medzi ľuďmi, ktorých vníma tak, že „sú ako ja, len niektorí viac a iní menej“ a ktorých miluje.
Každý, kto nad týmto konštatovaním pokrúti nosom a odkáže ho do sveta ilúzií, prestal hľadať a rezignoval. Jeho geto je problém.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite