Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Fenomén Mezenská

.eva Čobejová .časopis .profil

Bolo by lákavé a jednoduché vysmiať sa z poslankyne, ktorá v médiách rozpráva o tom, že prestala jesť, že stúpa do vyšších dimenzií ako zem a je vyživovaná vesmírom. Racionálne založeným ľuďom sa to zdalo také uletené, že nebrali vôbec vážne, keď Mezenská ohlásila kandidatúru na prezidentku.

Veď všelijakí exoti sú v politike. Lenže fenomén Mezenská, ktorý sa objavil a stúpa hore, nemožno podcenovať. Pôvabná éterická žena, pripomínajúca mierne zostarnutú Popolušku z klasického českého filmu, má istý druh charizmy, a ten zasahuje občanov, ktorí prestali veriť v štandardnú politickú scénu. Títo ľudia na ňu hľadia ako na zjavenie. Je ich päť či dvadsať percent?

.mediátorka a poslankyňa
Môžeme si o rodáčke z Kežmarku Helene Mezenskej myslieť čokoľvek, ale jedno jej nemožno uprieť – dokázala zaujať, nezapadla do sivého priemeru parlamentu a našla si ako politička svoje témy aj svoj fanklub. Dokáže ísť svojou cestou.
Je rok 1991, všetci jazykovo nadaní gymnazisti sa hrnú na štúdium angličtiny, nemčiny, španielčiny či francúzštiny, no čerstvá maturantka Helena Mezenská na pedagogickej fakulte v Prešove začína študovať ruštinu a náuku o spoločnosti. Mala dvadsaťjeden, keď otehotnela. Na dieťa sa tešila, no jej bývalý priateľ sa do rodičovstva nehrnul, a tak do toho išla odvážne sama. Dodnes je slobodnou matkou a zrejme nebolo ľahké uživiť seba aj dcéru, asi aj z existenčných dôvodov pre ňu školstvo nebolo atraktívne.
Absolvovala rôzne kurzy a školenia a hľadala, v čom by sa realizovala. Vyše dva roky pracovala ako redaktorka v lokálnej TV Poprad a sama tvrdí, že tu zažila cenzúru a bola „odprevadená preč“. Potom skúšala robiť v oblasti rozvoja miestnej demokracie, v oblasti turizmu – v rokoch 2000 – 2001 bola dokonca v Izraeli, kde podľa vlastných slov robila misiu pre rozvoj aktívneho turizmu. Keď sa vrátila z cudziny, rozhodla sa urobiť niečo pre „zmenu riadenia vecí verejných“. Zamierila do tretieho sektora, skúšala to s rozvojom miestnej demokracie, s turizmom, ale napokon sa rozhodla pre oblasť spotrebiteľských práv. Od roku 2003 bola nezávislou poslankyňou v meste Poprad, dokonca v roku 2006 kandidovala aj za primátorku mesta. Hoci neuspela, v mimovládnej a komunálnej sfére sa jej darilo. V Poprade sa stala najviditeľnejšou poslankyňou a najdôraznejšou oponentkou primátora Antona Danka. Diskutovala hádam ku každému predloženému bodu a zásadne nesúhlasila so všetkým, čo predkladalo mesto. Kritizovala najmä odpredaj mestského majetku. Najprv zaujala svojou energiou, nasadením, ochotou angažovať sa aj odvahou postaviť sa primátorovi. „Médiá sa mi vyhýbali,“ sťažovala sa nedávno v Slobodnom vysielači pri spomínaní na poslancovanie v Poprade. Ako anonymne povedali pre .týždeň miestni novinári, neskôr pochopili, že Mezenská je „človek, ktorý pôjde proti všetkým“ a chýba jej konštruktívnosť. Neskôr ju už  považovali skôr za hysterickú ženskú, ktorá mala občas aj užitočné pripomienky, ale veľmi zlú formu prezentácie. A najmä, už len z akejsi zásady bola vždy proti všetkému. Stavala sa do pozície, že všetci ostatní poslanci, ale aj miestne médiá sú proti občanom, dali sa kúpiť alebo podľahli nátlaku primátora, okrem nej. Okrem toho nedôverovala súkromnej sfére, bola presvedčená, že všetko má robiť mesto alebo štát. Zrejme je profesionálne deformovaná aj tým, že ako spotrebiteľská ombudsmanka sa stretávala v biznise zväčša s podvodníkmi, a tak za každým obchodom vidí zlodejinu.

.ombudsmanka
Mentálne bližší jej bol mimovládny sektor fungujúci na grantoch a štátnych dotáciách. Založila Združenie na ochranu práv spotrebiteľov Ombudspot, vypracovala projekty, s ktorými v grantových sférach uspela, a postupne sa začala v spotrebiteľskej sfére špecializovať na mediáciu a mimosúdne spory.
Zdroje na činnosť spotrebiteľských organizácií poskytuje priamo ministerstvo hospodárstva v spolupráci s nórskym finančným mechanizmom a grantami EHP. Napríklad na rok 2010 dostal Mezenskej Ombudspot štátnu dotáciu od ministerstva hospodárstva 80 000 eur, v roku 2011 dostala takmer 29 000 eur.
Mezenská vybudovala honosné centrum Ombudspotu v Poprade, ale ministerstvu sa hospodárenie jej organizácie nepáčilo a požadovalo vrátiť 4 400 eur. Podľa kontrolórov MH SR totiž združenie platilo vysoký nájom a nakúpilo si drahé zariadenie a nábytok. Dodnes si možno na stránke tohto združenia pozrieť fotogalériu, na ktorej vidno, ako vyzerali priestory tohto centra na hlavnom popradskom námestí.
Keďže združenie sumu nevrátilo, viac sa nemohlo o dotácie uchádzať. A zohnať si finančné zdroje inde ako na štátnom úrade sa mu nepodarilo, a tak sa činnosť združenia skončila. Keď človek svoju existenciu založí na štátnej dotácii, musí s niečím takým počítať. No Mezenská okamžite obvinila skupiny prepojené na politické strany, že ju chcú od peňazí odstaviť, hovorila o inkvizícii a šikanovaní za to, že je vo svojej práci úspešná. Podobných združení je však na Slovensku viacero, dokonca aj v Poprade je stále jedno takéto funkčné, takže Popradčania neostali bez pomoci. No Helene Mezenskej sa darilo propagovať prácu svojho združenia, najmä víťazstvo v súdnom spore proti firme Pro Content, ktorá chcela zarábať na platenom prístupe na internetovom portáli www.basne-portal.sk. Mezenská dokázala na verejnosti pôsobivo hovoriť o podvodníckych firmách, čím robila užitočnú osvetu a zároveň sa dostala do pozornosti Obyčajných ľudí.
Mimochodom, na rovnakej adrese, na akej fungoval Ombudspot, je dnes poslanecká kancelária Heleny Mezenskej. Prestup do politiky bol teda logickým krokom v jej kariére, v ktorej nikdy nechýbali vysoké ambície.

.Matovičovci
Vo volebnej kampani Obyčajných ľudí sa tak objavila veľmi mladistvo a veľmi atraktívne pôsobiaca žena s idealistickými víziami, že „pomaly budeme pretvárať Slovensko na Švajčiarsko“. Vďaka oduševnelo pôsobiacej tvári a úprimnému pohľadu to najskôr nepôsobilo naivne ani smiešne. Do zostavy Igora Matoviča sa celkom hodila. Jej nasadenie je stále pozoruhodné a v parlamentnom živote patrí medzi aktívnych poslancov.
No každý skúsený personalista určite spozornie, keď si prečíta životopis, ktorý si Mezenská zavesila na oficiálnu stránku OľaNo. Ako svoje  silné stránky uvádza 19 položiek. Slabých položiek je len päť, aj z toho tri môžu byť skôr pozitívne: tvrdohlavosť, sklon k workholizmu a perfekcionizmu. Skúsený personalista by začal mať pochybnosti, či si táto osoba sama seba príliš neidealizuje. Okrem iného píše, že má zmysel pre analytickú, systematickú a cieľavedomú činnosť, že je empatická, komunikatívna, spoločenská, poriadkumilovná, senzitívna, uvedomelá, tvorivá...
No pritom Helena Mezenská čoraz viac prekvapovala svojimi medzerami vo vzdelaní. Napríklad v jednej ankete Nového času nevedela, aké vojská (okrem ruských) obsadili 21. augusta 1968 Československo a hádala, že odchod ruských vojsk po roku 1989 mal na starosti Karel Kryl. O čosi neskôr prekvapila, keď v TA 3 nevedela, kedy oslavujeme Deň víťazstva nad fašizmom. Pritom Mezenská vyštudovala učiteľský smer a náuku o spoločnosti. Medzi svojimi záujmami uvádza aj „všeobecný rozhľad“ či historickú literatúru. Bránila sa tvrdením, že sa nepovažuje za encyklopedistu a takéto veci si predsa nájde na internete. Rozhľadom nezabodovala, a tak čoraz častejšie hovorí o ľudskosti, čistote ducha, potrebe chrániť národ alebo o tom, že v jej srdci nie je miesto pre nenávisť. Ale za definíciami už zavrela dvere a je proti všetkým -izmom a proti všetkým -istom. Najmä keď ju upozornia, že v protestnom dave, ku ktorému sa v demonštrácii pridala, boli aj neonacisti. Rada prízvukuje, že jej filozofia nie je založená na hmote. Jej poslanie v politike je vidieť veci nielen z pohľadu grafov, čísel, ale aj z pohľadu citov. A túto spoločnosť vraj treba vyčistiť od parazitov a vampírov. Odmieta rozdeľovať politikov podľa ideológie, treba hovoriť o ľudskosti a čistote duše. Ľudskosť prináša svetlo a nádej... a tí, ktorí riadia túto spoločnosť, nemajú srdce.
Podobné vety z jej úst začali zaplavovať internet a alternatívne médiá. Zatiaľ čo v mainstreamových médiách pôsobila čoraz viac ako bizarná postava, v médiách, ktoré sa označujú za nezávislé či slobodné a majú antiestablishmentový ťah, je z nej hviezda. Igor Matovič, ktorý ju dotiahol do politiky a sám chce byť istou alternatívou k štandardným politikom, jej  už v tomto smere nestačí s dychom. Nežije z vesmíru, nehovorí, že stačí ľudskosť a bude dobre, a ani si neotvára so Silviou Šuvadovou čakry. Klub OĽaNO má dokonca zjavný problém, čo povedať k prezidentskej kandidatúre svojej kolegyne. Na otázku .týždňa, či podporia kolegyňu Mezenskú ako prezidentku, poslali z klubu OľaNO odpoveď, že toto hnutie nie je štrnásť „kolesíkov“. Takže niektorí z poslancov OľaNO podporia Helenu Mezenskú, iní dajú hlas ďalším kandidátom.

.johanka z Arcu
Keď sa vlani na jeseň postavila Mezenská na čelo protestujúcich občanov pred parlamentom a v bielom pléde stála pred kordónom policajtov, naozaj pripomínala modernú podobu Johanky z Arcu. Dobre načúvala aj antigoriliemu hnutiu a od tých čias hovorí o prvkoch priamej demokracie v rozhodujúcich procesoch.
Podivuhodný aktivista Rudolf  Vasky, ktorý volá po krvavej revolúcii a strieľaní politikov, ju nazval bohyňou boja – Aténou a rád by z nej urobil vodkyňu svojej revolúcie. V rozhovore, ktorý Vasky zavesil na youtube, ho Helena Mezenská vážne počúva a len mierne protestuje, že ona nechce bojovať zbraňami, ale láskou. A ešte vysvetľuje, že má teraz jedinú úlohu, aby bola čistá, aby žila čisto a bola nástrojom čistých duchov.
Pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi by bola Mezenská exotom, ktorého by nikto nebral vážne. No ľudia prestávajú veriť štandardnému súboju politických strán a tradičnému fungovaniu politického systému. Ako ukázali župné voľby v Banskobystrickom kraji, protestné a sklamané hlasy, odmietajúce celý systém, sú ochotné podporiť hocikoho. A nemusí ani pochodovať v uniforme ako Kotleba, stačí, že sa pravidelne objavuje v Slobodnom vysielači či podobných „nemainstreamových médiách, ktoré sa vzopreli mediálnej totalite“. Táto skupina sklamaných ľudí už neverí štandardným politikom, za všetkým vidí konšpiráciu, korupciu a podvod. Znechutila ich už aj samotná demokracia. No Mezenskú, bojovníčku s čistým duchom, ktorá zvádza boj proti zlu, obdivuje. Ona sama vníma objednávku, ktorá v spoločnosti je, a prispôsobuje sa čoraz viac tej skupine sklamaných a nespokojných občanov.
Samotná Mezenská však nie je zaujímavá. Zaujímavá je skupina ľudí, ktorá ju bude podporovať a voliť.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite