Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Čínsky egreš

.jozef Koleják .časopis .lifestyle

Na prvý pohľad vyzerá ako vajíčko nejakého divného vtáka. Je vojensky hnedozelené, jemne chlpaté a čudne mäkké. Keď ho však rozkrojíme, zrazu nám ukáže svoju typickú, do lúčov usporiadanú smaragdovú dužinu s maličkými čiernymi semienkami.

Kivi je veru čudné ovocie a to, že takú zábavnú dužinu ukrýva pod fádnou kaki kamuflážou, nie je náhoda. Dalo by sa povedať, že sa pred nami veľmi dobre skrývalo ako nejaký partizán pekných pár storočí. Možno je to pre niekoho šok, niekto o tom už po prvých riadkoch tuší, ale kivi ani zďaleka nie je z Nového Zélandu, ako nás to učili v škole.

.čínsky dar novozélandskej učiteľke
Poznali ho dlho len Číňania, pretože práve odtiaľ tento zvláštny plod pochádza a veľmi dlho trvalo, kým sa vôbec pozrel za kopce domoviny či nebodaj za čínske hranice. Na Nový Zéland bol len starostlivo donesený na začiatku dvadsiateho storočia istou pani učiteľkou Mary Isabel Fraserovou, riaditeľkou Dievčenskej strednej školy vo Wanganui. Vybrala sa totiž na priateľské turné po misionárskych školách v Číne a odtiaľ si ako dar doniesla zopár semiačok zvláštnej rastliny.
Posunula ich ďalej istému Alexandrovi Allisonovi, ktorý nelenil a semienka roku 1906 zasadil do svojho vinohradu. Zrnká sa ujali a začali klíčiť do urasteného popínavého stromčeka. Ten sa zo začiatku Alexandrovi veľmi podobal na vinič, no namiesto hrozna sa v roku 1910 obsypal mnohými plodmi, ktoré vyzerali ako naozaj divné vajcia. Po ochutnaní sa však rozpaky ihneď rozplynuli. Nielenže ovocie bolo dopopuku zábavné, ale ešte aj zvláštne chutilo. Sladké ako banán, dráždivé ako ananás a kyslé ako egreš. A tak ho aj nazvali – čínsky egreš.
Novozélanďanom toto ovocie tak učarovalo, že ho v štyridsiatych rokoch začali pestovať vo veľkom. Absolútny boom však nastal počas druhej svetovej vojny, keď tieto malé kaki granáty plné šťavnatej dužiny objavili americkí vojaci v Tichomorí. Ovocná bombička, čo zahasila smäd a do toho vyzerala ako prírodou dizajnované vojenské príslušenstvo, sa stala jednoznačným hitom. Čínsky egreš sa tým pádom rozšíril po celom svete.

.malé, hnedé, chlpaté
Problém bol už len s názvom. Predsa len čínsky egreš je veľmi nemotorné pomenovanie. Novozélanďania ho chvíľku pri vývoze volali aj melonette – čiže melónik či melôňa, no neznalých tento názov iba mýlil. Netrpezlivo čakali pod šupkou červenú, iskrivú dužinu, a pritom sa vždy na nich usmialo smaragdové slnko. Novozélanďania dumali a dumali a napokon sa v roku 1959 rozhodli, že z týchto chlpatých divokých vajec urobia svoje národné ovocie. A pomenovali ho rázne a nekompromisne po svojom národnom vtákovi kivim.
Môže za to priamo najväčší vývozca Jack Turner. Svoje rozhodnutie odôvodnil lakonicky tým, že ovocie aj vták sa na seba mimoriadne podobajú. Sú malí, hnedí a chlpatí. A bolo. V roku 1974 sa názov uzákonil ako oficiálny obchodný názov a odvtedy pozná tieto malé veselé plody celý svet pod menom kivi. Zabudlo sa už na pôvodný čínsky názov yáng táo, čo znamená slnečné ovocie, či ďalšie vtipné názvy ako opičia broskyňa, chlpáčik, vlasatec kríčkový, vínna hruška, drevnatec alebo hruška makakov. Zostalo len krátke a milé kivi, ktoré sa na nás usmieva z každého supermarketu.
Dnes ho však nedovážame z Nového Zélandu, jeho pestovanie sa počas druhej polovice dvadsiateho storočia rozšírilo po celom svete. A keďže mu vyhovuje mierne podnebné pásmo, najväčším vývozcom sa stalo Taliansko. Odtiaľ sa dováža aj k nám. Kivi je fantastickým pomocníkom v čase, keď človek potrebuje poriadnu dávku vitamínu C. Čiže v týchto sychravých časoch je ideálnym spoločníkom na dlhé zimné večery. A ak sa vám s ním nechce babrať – šúpať ho do zbláznenia, jedzte ho pokojne tak, ako ho jedia domorodci. So šupkou. Pretože aj tá je jedlá. Navyše sa vôbec nepostrekuje a kivi teda stačí len umyť.
Autor je scenárista.

Tipy a triky/
Kivi vyzerá ako vtipné a bezproblémové ovocie, no nie je to celkom tak. Má totiž jednu nepríjemnú vlastnosť. Dokáže veci nepríjemne „krehčiť“. Pre niektorých je to dobrá správa, najmä pre tých, ktorí majú radi veľmi krehké mäso. Stačí do pácu k nemu vyžmýkať trochu šťavy z kivi a mäsko sa vám bude rozpadať na jazyku. Problém však nastáva u vegetariánov a frutariánov. Kivi totiž dokáže vykrehčiť aj iné veci, napríklad ovocie. Preto ak sa chystáte robiť ovocný šalát a dať doň aj kivi, rozhodne ho pridávajte až krátko pred podávaním. Zničilo by vám totiž ostatné ovocie. Takisto je kivi zlým spoločníkom do želatíny. Ak ho ňou zalejete alebo ho do nej pridáte, máte po celom stužovacom efekte. Kivi vám želatínu úspešne a so zlomyseľnou radosťou rozloží. Nehovoriac o mlieku, ktoré vám kivi okamžite vyzráža. Na to, aby sa to nestalo, vraj treba na kolieska nakrájané kivi obvariť horúcou vodou. Našťastie kivi krehčí aj samo seba, takže ak je ešte tvrdé, pokojne ho nakrájajte a položte na seba. Dužina sa sama vykrehčí pekne domäkka.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite