Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Grécky hudobný zázrak

.miro Potoček .časopis .hudba

Keby bolo možné uzrieť dnešnú populárnu hudbu sveta tak ako na mape, videli by sme, že pripomína pestrofarebnú mozaiku obrovského množstva rozličných hudobných štýlov. V každom z nich by sme mohli objaviť hudobné poklady.

Keby bolo možné uzrieť dnešnú populárnu hudbu sveta tak ako na mape, videli by sme, že pripomína pestrofarebnú mozaiku obrovského množstva rozličných hudobných štýlov. V každom z nich by sme mohli objaviť hudobné poklady.


Vývoj európskej hudby výrazne ovplyvnilo teoretické myslenie starovekých gréckych umelcov a filozofov. Dnešný občan Slovenska si v každodennom zhone ani nemá čas uvedomiť, že používa mnohé pojmy a poznatky z čias antického Grécka. Možno i preto mu nenapadne položiť si nasledujúcu otázku: „Keď mali Gréci voľakedy takých veľkých umelcov, akí sú tí dnešní? Aká je dnešná grécka hudba?“
Platónova teória o výchovnej funkcii hudby sa dnes rafinovane zneužíva v prospech šoubiznisu. A práve šoubiznisu vďačíme zato, že sa z médií o gréckej hudbe nič nedozvieme. Pritom Gréci sú na ňu hrdí. Priťahuje svet tak ako národná jedinečnosť celej starej i novej kultúry Grécka. Z celej gréckej scény je u nás známych iba zopár mien a pojmov, aj to iba v malej miere a staršieho dáta. Vangelisa pozná takmer každý. Spevák Demis Roussos je v popularite ďaleko za ním, hoci spolu tvorili časť rockového tria Aphrodite´s Child, čo bola koncom 60. rokov minulého storočia najvýznamnejšia grécka skupina a mala úspech aj na anglo-americkej scéne. Priaznivcom undergroundu pravdepodobne hovorí niečo meno Diamanda Galas a pamätníci si spomenú na svetový grécky evergreen Deti z Pirea, skladbu, ktorú v ére socialistického Československa spievalo duo Yvetta Simonová a Milan Chladil, ale i dámske duo Martha a Tena Eleftheriadu.
Prevládajúcimi štýlmi dnešnej gréckej populárnej hudby sú folk a pop. No i pop má často grécky národný charakter a nezriedka i rock, džez a elektronická hudba. Angličtina sa v textoch piesní objavuje iba ojedinele a tvorcu, ktorý by napodobňoval anglo-americkú hudbu, by sme museli hľadať teleskopom. Ak si Grék pre svoju tvorbu zoberie niečo z Ameriky alebo západnej Európy, sú to buď moderné spôsoby aranžovania v nahrávacích štúdiách, alebo prvky určitého štýlu, ktoré skĺbi so svojou národnou hudbou.

 
.spojnica troch kontinentov
Grécka národná hudba vznikala náhodným krížením kultúr Východu a Západu. Bol to vývoj podmienený zemepisnou polohou krajiny tvoriacej spojnicu troch kontinentov – Európy, Ázie a Afriky. Jeho počiatok siaha až do staroveku k prvým Grékom mykénskej kultúry. Ich hudba bola pod maloázijským a egyptským vplyvom, čiže mala a doteraz má nádych toho, čo chápeme pod pojmom „orientálny“. No zároveň sa v nej prelínajú aj vplyvy iných kultúr – balkánskej a talianskej. V niektorých piesňach počuť aj prvky cirkevných grécko-pravoslávnych spevov byzantskej éry. Tie im dodávajú patinu starobylosti a mystickosti. No neboli by sa zachovali, keby Turci počas svojej vlády v Grécku neponechali pravoslávnej cirkvi právomoc nad domácim obyvateľstvom. Definitívny pád tureckého impéria mal vplyv na vznik a vývoj gréckeho hudobného štýlu rembétika, ktorý sa stal súčasťou dnešnej world music.
 
.storočný underground
Štýl rembétika (označovaný aj ako rebétika, rebétiko, rembétiko) vznikol na začiatku 20. storočia v Turecku. Centrami rembétiky boli mestá Konštantínopol (dnes Istanbul) a Smyrna (Izmir). Vo  štvrtiach obývaných gréckymi komunitami sa darilo majiteľom hudobných kaviarní. Personál tvorili Gréci, Židia, Arméni, Cigáni. K zákazníkom nezriedka patrili bohémi, dobrodruhovia, kriminálnici. Popíjali sladkú kávu a fajčili nargile, vodné fajky naplnené zmesou ochutenou vzácnym tabakom dovážaným z mesta Bursa a substanciou hašiša. Na pódiách tancovali speváčky s kastanetami, sprevádzané muzikantmi hrajúcimi na husliach a rôznych lutnách. Boli to predovšetkým grécke buzuki a turecké baglama – dominantné hudobné nástroje rembétiky, ktoré symbolizujú kultúrne spojenie dvoch svetov, gréckeho a tureckého. Speváčky boli odeté v róbach európskej dobovej módy, ozdobených orientálnymi šperkami. Tie však často dostávali ako odmenu za služby lásky poskytované solventným zákazníkom.
Moslimská verejnosť reagovala pobúrene a hudobné kaviarne pokladala za hašišové brlohy. Rembétika tak už v ranej fáze vývoja súvisela s prostredím odmietaným oficiálnou kultúrou a neskôr nadobudla podobu svojrázneho gréckeho undergroundu. Dôležitým zvratom v jej histórii boli dôsledky tzv. lausannskej mierovej zmluvy z roku 1923 medzi Gréckom a Tureckom. Na jej základe začala prebiehať nútená výmena kresťanského a moslimského obyvateľstva. Z Turecka sa postupne do Grécka presťahovalo 1 300 000 Grékov.
 
.deti z Pirea
Centrom kultúry gréckych prisťahovalcov sa stala štvrť aténskeho prístavu Pireus. Prvými hviezdami rembétiky boli grécka Židovka Rosa Eskenazi a jej rivalky Rita Abatzi a Marika Papagika, noblesné dámy 30. rokov. Skladatelia však žili v chudobe. Slávny Markos Vamvakaris pracoval v strašných podmienkach na bitúnku. Texty piesní rozprávali o ťažkých časoch a o hudbe spätej s drogami a oslovovali rovesníkov: „Hej! Priprav nám báječnú fajku, nech môžeme bafkať. Kto nám prinesie marihuanu?“
Rembétika vtedy nadobudla podobu ľudového undergroundu a jej lídri boli súčasťou opozície voči diktátorským režimom. Naposledy v rokoch 1967–1973 voči vojenskej junte. Niektorí boli perzekvovaní, ako skladateľ Mikis Theodorakis, autor scénickej hudby k filmu Grék Zorba. Tento film v 60. rokoch upriamil pozornosť kultúrneho sveta na Grécko, rovnako ako film Never On Sunday, preslávený Hadzidakisovým medzinárodným piesňovým hitom Deti z Pirea v podaní speváčky a herečky Meliny Mercouri. To sa však už začala dvíhať néo kíma, nová vlna podnietená mladými umelcami inšpirovanými folkovým hnutím Boba Dylana. Rembétika chrlila slová spoločenskej kritiky v štýle anglosaských folkových bardov.
 
.dámy dominujú
Grécku hudobnú scénu tvoria stovky umelcov. Medzi spevákmi hádam ani neexistuje taký, ktorý by nemal dobrú spevácku techniku a originálny grécky feeling. Dominantné sú však ženy – speváčky. Mladšie majú anjelské soprány, staršie zase alty akoby obrúsené životom. K starším patrí najväčšia hviezda gréckej scény, speváčka Haris Alexiou. Začínala v 70. rokoch. Vtedy pútala pozornosť návratom ku koreňom rembétiky. Pôsobila autenticky starobylo, no zároveň moderne. Vrcholom jej umeleckej dráhy bol album Odos Nefelis ´88 (Oblačná ulica 88), za ktorý jej francúzska akadémia Charlesa Crosa udelila v roku 1995 cenu Adami. Muzikológovia začali rembétiku prirovnávať k blues a k portugalskému štýlu fado. K slovu sa hlásili nasledovníčky. Triumfovala Glykeria, ktorú dnes už zosnulý izraelský minister Yitzchak Rabin odmenil kľúčom od brány Jeruzalema za albumy nahrávané v Izraeli. S Glykeriou spievali aj divy world music – Ofra Haza a Natacha Atlas.
Samostatnú kapitolu v histórii štýlu néo kíma vytvorila zbožňovaná speváčka Eleftheria Arvanitaki. Nespôsobil to iba jej krásny hlas a takmer dokonalá intonácia, ale i príťažlivé skladby a ortodoxné smerovanie k národným koreňom na začiatku 80. rokov, keď pôsobila v dnes už legendárnej skupine Opisthodromiki Compania. Názov tejto skupiny uštipačne vyjadruje základnú ideu celej gréckej novej vlny, odvážne postupujúcej proti módnym prúdom – Spiatočnícka skupina. Repertoár s niekoľkými umelecky zaujímavými skladbami i albumami mali aj iné speváčky: Maryo, Dimitra Galani, Anna Vissi, Kaiti Garbi, Lizeta Kalimeri, Athina Morali, Sofia Diamandi, Alkistis Protopsalti, Sotiria Leonardou. Najhlbšie alty a mimoriadne pôsobivý emocionálny výraz mali dve dámy v strednom veku – Voula Savvidi a Viki Moscholiou.
Je však nutné dôležité upozornenie. Hľadanie serióznej tvorby v diskografiách gréckych speváčok nie je jednoduché. Takmer každá nahrala aj komerčne ladené albumy s nevkusnými aranžmánmi gýčového popu. Problémom je aj grécka dvojjazyčnosť i abeceda alfabeta a zriedkavé preklady do angličtiny. Gréci si teda propagáciu svojich umelcov vo svete nepochopiteľne komplikujú. Alebo si myslia, že ju nepotrebujú?  Niektorí totiž tvrdia – nemusíme chodiť do sveta, svet chodí k nám.
 
.nové múzy
Nastupujúca generácia gréckych pesničkárok v 90. rokoch  odvážne experimentovala. Savina Yanatou spájala rembétiku s príbuznými kultúrami stredozemného mora, Melina Kana sa inšpirovala arabskými vplyvmi v starej rembétike, Yiota Vei skúmala byzantské obdobie, a preto jej hudba pripomínala štýl dua Dead Can Dance, Kristi Stassinopoulou nám na albume Taxidoscopio ponúkla hudobný labyrint v podobe fúzie rembétiky s hudbou arabskou, španielskou, talianskou, balkánskou, elektronickou i psychedelickou.
Mytologická múza Kaliopé sa asi naozaj prevtelila do podoby nevšedne talentovanej poetky, speváčky a skladateľky so zvláštne znejúcim menom Kalliopi Vetta. Študovala klasickú hudbu na konzervatóriu v Aténach, čo sa prejavilo aj v jej filigránskej kombinácii vážnej hudby, folklóru, elektronického ambientu a popu. Album Horizon nahrávala s vysoko oceňovaným francúzskym producentom Phillipom Eidelom. Výsledkom boli najkrajšie nahrávky žánru world fusion. U vnímavého poslucháča asi vyvolá chápavý úsmev najnovší koncertný album Eleni Tsaligopoulou – Mad Secret Concerts 2007. Obsahuje inovatívny štýl rembétiky akoby s ľahkosťou absorbujúci elektronickú lounge music, bossa novu a romantickú filmovú hudbu 60. rokov.
Albumy týchto umelkýň, alebo aspoň niektoré ich skladby, by mali uspokojiť aj náročnejších poslucháčov. Možno si potom začnú uvedomovať, o čo nás ukracujú domáce rozhlasové a televízne stanice. V tomto smere nebol ani stredovek v porovnaní s dneškom temný. Potulní muzikanti putovali Európou a prenášali poznatky o hudbe z miesta na miesto. Aj z Grécka na Slovensko. Originálna grécka hudba sa javí v dnešnej slovenskej realite ako zázrak.

10 odporúčaných albumov gréckej hudby:

1. Eleftheria Arvanitaki: Bodies And The Knives
2. Kalliopi Vetta: Horizon
3. Haris Alexiou: Odos Nefelis ´88
4. Eleni Tsaligopoulou + Micro: Mad Secret Concerts 2007
5. Kristi Stassinopoulou: Taxidoscopio
6. Yiota Vei: Gaia
7. Glykeria: Sweet Sorrow
8. Kalliopi Vetta: Sto Phos
9. Eleftheria Arvanitaki: Songs For The Months
10. Melina Kana: Portrait


Autor je hudobný publicista
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite