Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nepolitický politik

.eva Čobejová .časopis .profil

Ak by ste sa dostali do núdze, určite by bol Andrej Kiska ten správny človek, na ktorého sa treba obrátiť. V osobnom kontakte je to milý človek, ktorý má nadhľad aj sám nad sebou. Ale politika mu príliš nesvedčí.

Rozhovor s Andrejom Kiskom sme robili v jeho hotelovej izbe. Prezidentský kandidát totiž stále z Popradu do Bratislavy iba dochádza, keď je to nutné. Sťahovať sa mu príliš nechce, hoci fungovať v politickom súboji, ktorý prebieha najmä v Bratislave, na diaľku už nie je únosné.  Andrej Kiska sa preto chystá od februára konečne zmeniť bydlisko, hoci je to pre jeho rodinu veľká obeť. No robiť prezidentskú kampaň len cez sociálne siete, blogy či telefonáty, s občasnými výjazdmi do Bratislavy, naozaj nestačí. Nestačí ani chváliť sa počtom likov na facebooku či číslami o čítanosti blogov. Toto mu pripomína aj jeho malý volebný štáb. Treba ísť pred kamery a do politických súbojov. Andrej Kiska nemá rád tlačové konferencie, tie mu nesedia, stále celkom nerozumie tomu, ako funguje mediálny svet, no teší sa na vzájomné diskusie so svojimi konkurentmi.

.hovorím dobre?
Keď sa vás tento človek v hoteli opýta, čo si dáte, napadne vám automaticky, že aj tú kávu, ktorú by ste si prípadne vypýtali, musí Andrej Kiska zaplatiť zo svojho. Robiť kampaň len za svoje je síce riadna frajerina, ale zároveň je to aj obmedzujúce. Andrej Kiska zarobil dosť, keď predal svoje úspešné splátkové spoločnosti Triangel a Quatro Všeobecnej úverovej banke. No ani zďaleka nepatrí medzi najbohatších slovenských podnikateľov a nemôže si dovoliť svoj rozpočet príliš nafúknuť. Konkurovať Robertovi Ficovi v nákladnosti kampane rozhodne nemá šancu. A keď prehrá, pripíše si v súkromných financiách čistú stratu, kým Robertovi Ficovi z osobného účtu neodbudne ani koruna.
Viesť rozhovor s Andrejom Kiskom je stále veľmi príjemná záležitosť, lebo na rozdiel od ľudí, čo sú dlhodobo v politike, ešte nestratil prirodzenosť, uvoľnenosť a pokojne prizná, čo mu nejde, alebo čomu celkom nerozumie. Často sa počas rozhovoru postaví a urobí pár krokov. Je to akčný typ, ktorý nerád nad niečím dlho vysedáva. Často otvára aj okno, pretože ako Tatranec je zvyknutý na iné teploty, no jeho uzimený štáb začne rýchlo protestovať. Ak by Kiska vyhral voľby, Prezidentský palác by určite ušetril na kúrení.
Keď použije v rozhovore silnejší výraz, aj samého ho to zaskočí a položartom prehodí, že nevie, či mu to Baťo schváli. Je v tom trochu pokory, ale aj trochu bezradnosti. Zmeniť sa na politického človeka je pre Andreja Kisku ťažšie, ako zrejme aj on sám predpokladal. Občas preto uteká do zjednodušujúcich vyjadrení typu, že politici v Bratislave nevedia, o čom je skutočný život. Svoj život v Poprade a pôsobenie v podnikaní či charite prezentuje ako benefit, vďaka ktorému lepšie pozná život. Lenže v tomto určite nie je priama úmera. Aj empatický politik z Bratislavy môže vedieť o problémoch normálnych ľudí viac ako nafúkaný hlupák z Gemera či Horehronia.

.ešte pár týždňov
Finančná nezávislosť, nestraníckosť a nepolitickosť boli hlavné tromfy, s ktorými Andrej Kiska pred dvoma rokmi sebavedomo do prezidentského zápolenia vstúpil. K tomu všetkému sa ešte pridával imidž schopného podnikateľa a skvelého filantropa, ktorý zažil aj úplný pád a dobre ho opísal v knižke Cesta manažéra z pekla. Jeho príbeh ľudí zaujal. Ešte v lete 2013, keď Robert Fico oficiálne nepotvrdil kandidatúru, mal Kiska preferencie okolo dvadsať percent. V januári 2014 je to však už len okolo 13 percent. Vysvetlenie je zdanlivo jednoduché: naskočili iní silní kandidáti, najmä Milan Kňažko, zviditeľnil sa Radoslav Procházka a isté percentá zberá aj Helena Mezenská. Tá síce nie je kľúčový kandidát, ale svojimi antiestablishmentovými postojmi uberá – aspoň tak to vidia v jeho štábe – najviac voličov práve Andrejovi Kiskovi. Ten totiž oslovoval aj nevoličov či ľudí, ktorí sú znechutení z politiky. Helena Mezenská sa síce prezidentkou nestane, ale svojmu popradskému krajanovi môže zobrať aj päť percent.
Andrejovi Kiskovi odbudli aj voliči, ktorí by ho možno volili, ak by za Smer kandidoval človek druhého či tretieho rangu. Nevnímali ho totiž ako súčasť opozičného tábora. Lenže týchto voličov mu tiež ubudlo, lebo Robert Fico dokáže tak perfektne mobilizovať tých svojich, že rýchlo zabudnú na iné mená. Navyše je možné, že Fico bude v kampani viac útočiť na Kňažka či Hrušovského, čím ich viac zvýznamní.
No okrem objektívnych faktorov, pre ktoré stráca Andrej Kiska voličov, je problém aj v samotnom kandidátovi. Mal dva roky na to, aby ho ľudia spoznali a aby ho prestali vnímať len ako podnikateľa a filantropa. Lebo teraz je už politik. No aj v našom rozhovore Andrej Kiska najvzrušujúcejšie hovoril o podnikaní či o korupcii v zdravotníctve, s ktorou sa stretol ako Dobrý anjel.
Nechce ísť ani veľmi do konfliktu s ostatnými kandidátmi a nechce ani prinášať kontroverzné témy. Nie je pritom alibista ani zbabelec,  je skôr človekom konsenzu, čo mu pomáhalo v podnikaní a vo filantropii. No v politickej kampani sa mu toto osobnostné založenie nie celkom hodí. Keď Iveta Radičová neférovo spochybnila v SME spôsob zbohatnutia Andreja Kisku, Kiskov volebný tím bol na pokraji infarktu, no Kiska sa usmieva a úprimne tvrdí, že mu to nevadí. Výsledkom je aj to, že Kiskova kampaň pôsobí trošku nudne. Všetci už vieme, že je to slušný človek, ktorý nezištne pomáha chorým deťom. Ale dokáže v Prezidentskom paláci čeliť Ficovej parlamentnej a vládnej mašinérii? Má ešte pár týždňov na to, aby nás presvedčil.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite