.istý nórsky študent si v januári 2010 kúpil 5 600 bitcoinov spolu za 27 dolárov a zabudol na ne. Keď na jar 2013 cena bitcoinu vyletela až nad 200 dolárov, rýchlo sa rozpamätal, bitcoiny predal a momentálne si užíva nový byt. Alebo aj neužíva. Možno sa zožiera myšlienkou, že ak by predal o pol roka neskôr, mohol utŕžiť štvornásobok. Oveľa ťažšími výčitkami musí trpieť Brit, ktorý v lete konečne zahodil disk z pokazeného laptopu, ktorý sa mu váľal v zásuvke. Až po pár mesiacoch si spomenul, že disk obsahoval jediný záznam privátneho kľúča k 7 500 bitcoinom, ktoré vyťažil ešte v roku 2009. O štyri milióny libier tak prišiel skôr, ako si uvedomil, že ich má. Dnes prehľadáva smetisko neďaleko Newportu a dúfa v zázrak.
Príbehov zázračného zbohatnutia vďaka Bitcoinu bolo v uplynulý rok veľa a elektrizujú nielen večných hľadačov investorského šťastia, ale aj bežných ľudí. Je však škoda, že rapídny nárast ceny je červeným súknom, ktoré zakrýva iné, oveľa zaujímavejšie charakteristiky Bitcoinu. Na rozdiel od iných bublín, po Bitcoin bubline môže niečo ostať.
.bitcoin: Čo to je?
Väčšina ľudí tuší, že Bitcoin je počítačová mena bez fyzickej podoby, niektorí aj pripájajú tú tajomnú predponu „krypto-". Bitcoin je založený na vzájomnej priamej komunikácii počítačov v systéme, teda peer-to-peer alebo p2p, podobne ako populárne systémy na zdieľanie súborov, napríklad torrent. No bitcoin (malé „b“ nie je preklepom, ale značí jednotku meny Bitcoin) nie je žiadnym súborom, ktorý sa presúva medzi počítačmi. Je to skôr akýsi záznam vo veľkej spoločnej účtovnej knihe.
Skúsme to inak. Keby neexistovali počítače, fungovanie Bitcoinu by mohlo vyzerať nejako takto:
Jedného dňa v mestečku Internetovo jeho obyvateľ, akýsi Satoshi, zakričal „bitcoin!“ a ukázal na Joža. Tomu sa to zapáčilo a dal mu za to jablko. Po čase Jožo zakričal „bitcoin!“ a ukázal na Zuzku. Tá mu za to dala bozk. Neskôr Zuzka ukázala na Števku a zakričala „polovica bitcoinu!“ a dostala makovník. V strede mestečka bola obrovská tabuľa. Vždy keď niekto zakričal „bitcoin,“ zišla sa pri tej tabuli skupina ľudí, volajme ich „mineri“, alebo poslovenčene „ťažiari.“ Na tabuľu vždy zapísali, kto zakričal a na koho. K zápisu všetci pripojili svoje podpisy. Za túto činnosť mohol jeden z nich raz za čas takisto zakričať „bitcoin“ a to bez toho, aby predtým niekto iný zakričal na neho.
A ešte jedna zaujímavosť. V tomto mestečku všetci nosia masky. Predstavujú sa síce ako Satoshi, Jožo, alebo Zuzka, ale tieto mená si môžu vymyslieť. Aby nenastala situácia, že niekto cudzí príde a zakričí len tak „bitcoin“, skupinka „ťažiarov“ na tabuľu zapíše len výkriky tých, ktorí sa preukážu svojím jedinečným znamením, povedzme hlasom.
Bitcoin teda nie je ničím iným, len zápisom v gigantickej elektronickej účtovnej knihe. Tá sa nazýva block chain a každý si ju môže stiahnuť z Internetu. Ak ste niekedy získali bitcoin (či už ťažbou, alebo od iného používateľa), ste v tejto účtovnej knihe zapísaný ako príjemca. Keď svoj bitcoin chcete presunúť niekomu inému, spraví sa záznam do block chain, ktorý potvrdia mineri (respektíve ich počítače, ktorých výpočtová sila je použitá). Za túto činnosť dostanú v pravidelných intervaloch odmenu – nové bitcoiny.
Na uskutočnenie transakcie bitcoinov medzi používateľmi sa vždy musí spojiť verejný kľúč, čo je vlastne adresa virtuálnej peňaženky, a privátny kľúč, čo je jedinečné heslo v podobe skupiny alfanumerických znakov. Tie si majiteľ bitcoinov musí držať v tajnosti. Privátny kľúč je zároveň to jediné, čo na prístup k svojim bitcoinom majiteľ potrebuje. Môže si ho napísať na papier, vytetovať na predlaktie či jednoducho zapamätať (napríklad v podobe riekanky). Kdekoľvek si sadne za počítač s Internetom, pomocou privátneho kľúča sa opäť dostane k svojim bitcoinom. Ak neunikne privátny kľúč, nikto mu ich nemôže zmazať či ukradnúť.
Toto je maximálne zjednodušená schéma fungovania Bitcoinu. Pre hlbšie pochopenie by ste si museli naštudovať kryptografické hash funkcie a iné pojmy. Na aktívne využitie Bitcoinu to však nie je potrebné, na to dokonca nie je potrebné vedieť ani nič z toho, čo je uvedené vyššie. Môžete použiť používateľsky prepracované nástroje na používanie Bitcoinu, ktoré spravili prijímanie, uchovávanie či platby bitcoinom podobne jednoduchými ako prácu s internet bankingom či PayPalom.
Stačí vám stiahnuť si do PC alebo smartfónu jednu z mnohých verzií Bitcoin peňaženky, ktoré sú voľne dostupné na Internete. Môžete využiť aj online peňaženky, ktoré si otvoríte podobne ako nové emailové konto, prípadne si otvoríte účet na jednej z online búrz. Po overení totožnosti môžete na burzách nakupovať či predávať bitcoiny. Nakúpiť ich môžete za hotovosť aj v bratislavskom Bitcoinmate, ktorý funguje ako obrátený bankomat. Prípadne cez localbitcoin.com si nájdete predávajúceho či kupujúceho priamo vo vašom meste a bitcoiny vymeníte takpovediac z ruky do ruky, alebo skôr zo smartfónu do smartfónu. Ak ste alergický na akúkoľvek elektroniku, ešte stále nie ste z hry vonku. Existujú aj fyzické bitcoiny. Tie majú podobu mince či iného objektu, v ktorých je ukrytý privátny kľúč k danej sume bitcoinov.
Napriek jednoduchosti sa však oplatí zainvestovať úsilie do pochopenia fungovania celého systému. Pomôže vám to zvýšiť používateľskú bezpečnosť v časoch, keď sa mnoho naivných investorov stalo ľahkými obeťami hackerov vďaka laxnému prístupu k ochrane privátnych kľúčov, či spoliehania sa na zabezpečenie búrz. Pochopenie fungovania systému vám tiež naznačí, prečo je Bitcoin zaujímavým fenoménom nielen pre hackerov a fanúšikov kryptografie, ale aj pre ekonómov.
.bohatý rýchlo a ľahko
Kde bolo, tam bolo, v posledný októbrový deň roku 2008 sa objavil na Internete dokument, v ktorom bolo opísané fungovanie Bitcoin protokolu. Zverejnil ho anonym, hovoriaci si Satoshi Nakamoto. Jeho skutočná identita, alebo aspoň národnosť, nie sú dodnes verejne známe. Odhaduje sa, že je momentálne jeden z najväčších majiteľov bitcoinov s odhadovanou aktuálnou trhovou hodnotou vyše miliardy dolárov. V priebehu roka 2010 sa však postupne jeho aktivita vytratila.
Prvé bitcoiny boli vyťažené 3. januára 2009. V októbri toho roku sa zjavili prvé kurzy bitcoinu voči doláru. Za jeden dolár ste si mohli od nadšencov kúpiť asi 1 300 bitcoinov. Vo februári 2010 vznikla prvá Bitcoin burza. V máji 2010 je zaznamenaný prvý nákup tovaru zaplatený bitcoinmi, keď niekto zaplatil 10 000 bitcoinov za pizzu. V júli toho roku narástol kurz bitcoinu voči doláru o tisíc percent za päť dní. Stále to však bolo len osem centov za bitcoin a vzhľadom na existujúci objemu bitcoinov v obehu si to nevšimol prakticky nikto mimo komunity. Vo februári 2011 bitcoin prekonal cenu jeden dolár za kus, v novembri už viac ako 30 dolárov. Následne sa viac ako na rok a pol zasekol pod touto úrovňou. Kým neprišiel rok 2013.
Od marca do apríla 2013 narástol kurz počas 30 dní o 600 percent približne na 240 dolárov. Behom pár dní sa cena zrútila naspäť k 60 dolárov a nejeden špekulant mávol rukou – bublina praskla. Cena sa však rýchlo stabilizovala niekde pod 100 dolármi a v novembri za pár dní kurz vyletel nad 1 000 dolárov. Od roku 2009 jeho cena narástla o sto miliónov percent. Príbehy náhodných Bitcoin milionárov zaplavili správy a pritiahli ďalších záujemcov.
Rast ceny bitcoinu má dva dôvody. Prvým je klasická bublina, teda „blázon dúfa, že nájde ešte väčšieho blázna". Bitcoinová ekonomika je napriek doterajším rastom ešte stále miniatúrna. Denne sa zobchodujú bitcoiny v hodnote 0,1-0,4 miliardy dolárov – a aj to len pár posledných týždňov. Väčšinu roka 2013 sa denné objemy nedostali nad 30 miliónov dolárov. Na porovnanie, zlata sa denne zobchoduje asi za 250 miliárd, amerických dlhopisov 700 miliárd a denné forexové obraty dosahujú vyše 5 biliónov dolárov. Znamená to, že náhly popud druhotriedneho milionára, kúpiť alebo predať bitcoiny za pár miliónov dolárov, dokáže riadne rozkývať trh. Aj únik používateľských dát z jednej z búrz či jej zavretie úradmi vedia spraviť riadnu šarapatu. No netreba preto Bitcoin odsudzovať. Veď aj papierové peniaze akceptujeme preto, lebo veríme, že zajtra iný blázon zase ten papierik akceptuje od nás.
Zabudnime na chvíľu na ošiaľ z ľahkého zbohatnutia a pozrime sa na druhý dôvod nárastu popularity Bitcoinu: v dejinách platobných prostriedkov je totiž revolúciou.
.také iné žetóny
Bitcoin nie sú peniaze. Peniaze sú niečo, čo je všeobecne akceptovaným platidlom a účtovnou jednotkou. Pokiaľ si za bitcoin nekúpite v podchode na Zochovej pohár medu a zároveň apartmán v Lomnici, tak to nie sú peniaze. Sú to kvázipeniaze, akési žetóny, ktoré sa však peniazmi môžu stať.
Tieto žetóny sú niečo iné, ako história doteraz ponúkala. Väčšinu svojej existencie ľudstvo platilo komoditnými platobnými prostriedkami, mušľami, látkami, a samozrejme, najmä zlatom a striebrom. Pred pár storočiami sa zjavil ďalší druh peňazí – fiat peniaze. Teda peniaze s núteným obehom, ktoré nie sú kryté ničím, len dôverou vo vládu a centrálnu banku. Existujú aj rôzne iné súkromné platobné prostriedky, kryté dôverou v emitenta. Napríklad hracie žetóny, kryté dôverou v kasíno či virtuálne zlato z populárnej hry World of Warcraft, kryté dôverou v jeho tvorcu, firmu Blizzard.
Za Bitcoinom nie je žiadna komodita, nemôžete ho zjesť či prekuť ho na prsteň. Bitcoin nemá žiadneho centrálneho emitenta, ktorý by mohol sklamať vašu dôveru. Zjednodušene povedané, je to len výsledok matematickej funkcie. Bitcoin nie je centralizovaný. Dokonca nie je ani decentralizovaný, nemá žiadne lokálne uzly. Je distribuovaný, to znamená, že ak vypadne ktorýkoľvek používateľ, môže ho plne nahradiť ktorýkoľvek iný používateľ. Neexistuje žiadny centrálny server, žiadny administrátor a tobôž nie zastrešujúca inštitúcia. Počet bitcoinov v obehu rastie v čase podľa presne danej krivky, ktorá vedie k finálnemu počtu 21 miliónov bitcoinov v roku 2140.
Ďalšou vlastnosťou je anonymizovateľnosť. Transakcie s bitcoinmi sú verejné (ako bolo vyššie spomínané, sú súčasťou block chain), ale vyčítať z nich viete len virtuálnu adresu používateľa. To nedáva používateľom stopercentnú anonymitu. Ak vám zhabú počítač, telefón, alebo si vymeníte bitcoiny za peniaze na niektorej z búrz, vaša reálna identita môže byť kompromitovaná. Pri troche snahy sa však dajú tieto riziká eliminovať. Z toho ťažil dnes už nefunkčný online trh s nelegálnym tovarom Silk Road a jeho nástupcovia či napríklad vydierači. Extrémnym príkladom využitia anonymity je stránka Assasination Market, kde môžete ľubovoľnou sumou prispieť na atentát na vybranú politickú osobnosť. Peniaze sa majú zbierať dovtedy, kým sa nenájde ochotný nájomný vrah. Vedie odchádzajúci guvernér amerického FED-u Ben Bernanke, na ktorého hlavu sa už vyzbierali bitcoiny za viac ako 120 000 dolárov.
Toto sú desivé bitcoinové historky z podsvetia, no na nelegálne obchody sa odhadom používa len asi 0,5 percenta transakcií v Bitcoine. Anonymita má aj svoju prívetivejšiu druhú stránku: V rôznych diktatúrach je pre disidentov Bitcoin jedna z mála možností, ako manipulovať s finančnými prostriedkami.
Extrémna jednoduchosť infraštruktúry robí z Bitcoinu lákadlo pre regióny s neexistujúcou alebo drahou bankovou infraštruktúrou. Bitcoin bol implementovaný do mobilného platobného systému M-Pesa, v ktorom je zapojená tretina obyvateľov Kene, desatina Tanzánčanov a ktorý sa začína šíriť v Indii. Transakcie bitcoinov síce zahŕňajú automatické poplatky, ktoré inkasujú mineri, tie sú však oproti bankovým poplatkom zanedbateľné, dokonca aj v ekonomických reáliách tretieho sveta.
To je lákadlom aj pre obchodníkov, pre ktorých je Bitcoin podstatne lacnejšou alternatívou ku platbám kartou. Dnes je už vo svete bežné zakúpiť za bitcoin rôzne služby, ale aj rastúce množstvo tovarov. Bitcoinová komunita je silná aj na Slovensku, o čom svedčí nielen jeden z prvých inštalovaných Bitcoinmatov, ale napríklad aj možnosť kúpiť si za bitcoiny bagetu v bratislavskej pobočke SUBWAY, či zaplatiť nimi v desiatkach menších biznisov.
.nie Bitcoin, ale kryptomena
Náhly prechod Bitcoinu z IT undergroundu do bežného sveta zanechal mnoho ekonómov aj regulátorov bezradných. Tí prví nevedia Bitcoin zapasovať do pravidiel existujúceho finančného sveta. Väčšina sa opatrne vyjadruje v zmysle „je to zaujímavé, uvidíme". Niektorí, na čele s Paulom Krugmanom, ho odsudzujú ako deflačnú menu, ktoré povedie k hromadeniu a následnému zamrznutiu transakcií. Rakúska ekonomická škola patrí k najvýraznejším kritikom súčasného systému centrálneho bankovníctva frakčných rezerv. No aj malá časť z ekonómov z jej radov, zvyknutá snívať o zlate, sa na Bitcoin pozerá cez prsty. Celkovo sa však Bitcoin stáva miláčikom libertariánskych kruhov.
Regulátori zase poväčšinou zvolili vyčkávaciu taktiku. USA donútili miestne burzy reportovať finančné údaje, ale inak sa len prizerajú. Nemci v snahe dostať bitcoinové transakcie zo šedej do oficiálnej ekonomiky povolili bitcoin ako účtovnú jednotku, ale inak sa členovia eurosystému (vrátane NBS) obmedzujú na opakované upozorňovanie, že Bitcoin je mimoriadne riskantný. Najtvrdší krok zatiaľ zvolila Čína, ktorá v polovici decembra zakázala poskytovať clearingové služby Bitcoin burzám, čím de facto znemožnila jednoduchú premenu bitcoinov na yuany.
Zablokovanie hladkého prevodu bitcoinov na papierové meny je momentálne to najtvrdšie, čo môžu regulátori spraviť. Centrálne banky majú ťažkú úlohu. Na jednej strane šírenie Bitcoinu má potenciál preniesť časť ekonomiky do sivého priestoru, mimo dosahu politikov a daňových úradov. Na druhej strane by rázny zákrok proti Bitcoinu mohol znamenať pre centrálne banky veľmi nepríjemné PR a vyprovokovať ľudí k ešte intenzívnejšej snahe rozvinúť paralelný peňažný systém.
Bez ohľadu na budúcnosť, Bitcoin už priniesol revolúciu. Bol inšpiráciou pre desiatky ďalších kryptomien ako Litecoin či Dogecoin. V oblasti kryptomien sa rozvíja trh, kde si každý môže vybrať tie svoje kvázipeniaze. No vtip je v tom, že vybudovanie monetárneho systému je len jedným z mnohých možných príkladov využitia. Bitcoin je revolučný najmä ako príklad prvej prepracovanej a masovo rozšírenej distribuovanej kryptografickej infraštruktúry. Na Bitcoine je teoreticky možné postaviť register áut, kataster nehnuteľností či akúkoľvek inú databázu. Bez centrálnych úradov, poplatkov, poradovníkov, čakacích lehôt. Niečo také je stále utópia, ale vďaka Bitcoinu už predstaviteľná. Rok 2013 nebol len rokom Bitcoinu, ale najmä rokom kryptomien.
Autor je analytik INESS.
Príbehov zázračného zbohatnutia vďaka Bitcoinu bolo v uplynulý rok veľa a elektrizujú nielen večných hľadačov investorského šťastia, ale aj bežných ľudí. Je však škoda, že rapídny nárast ceny je červeným súknom, ktoré zakrýva iné, oveľa zaujímavejšie charakteristiky Bitcoinu. Na rozdiel od iných bublín, po Bitcoin bubline môže niečo ostať.
.bitcoin: Čo to je?
Väčšina ľudí tuší, že Bitcoin je počítačová mena bez fyzickej podoby, niektorí aj pripájajú tú tajomnú predponu „krypto-". Bitcoin je založený na vzájomnej priamej komunikácii počítačov v systéme, teda peer-to-peer alebo p2p, podobne ako populárne systémy na zdieľanie súborov, napríklad torrent. No bitcoin (malé „b“ nie je preklepom, ale značí jednotku meny Bitcoin) nie je žiadnym súborom, ktorý sa presúva medzi počítačmi. Je to skôr akýsi záznam vo veľkej spoločnej účtovnej knihe.
Skúsme to inak. Keby neexistovali počítače, fungovanie Bitcoinu by mohlo vyzerať nejako takto:
Jedného dňa v mestečku Internetovo jeho obyvateľ, akýsi Satoshi, zakričal „bitcoin!“ a ukázal na Joža. Tomu sa to zapáčilo a dal mu za to jablko. Po čase Jožo zakričal „bitcoin!“ a ukázal na Zuzku. Tá mu za to dala bozk. Neskôr Zuzka ukázala na Števku a zakričala „polovica bitcoinu!“ a dostala makovník. V strede mestečka bola obrovská tabuľa. Vždy keď niekto zakričal „bitcoin,“ zišla sa pri tej tabuli skupina ľudí, volajme ich „mineri“, alebo poslovenčene „ťažiari.“ Na tabuľu vždy zapísali, kto zakričal a na koho. K zápisu všetci pripojili svoje podpisy. Za túto činnosť mohol jeden z nich raz za čas takisto zakričať „bitcoin“ a to bez toho, aby predtým niekto iný zakričal na neho.
A ešte jedna zaujímavosť. V tomto mestečku všetci nosia masky. Predstavujú sa síce ako Satoshi, Jožo, alebo Zuzka, ale tieto mená si môžu vymyslieť. Aby nenastala situácia, že niekto cudzí príde a zakričí len tak „bitcoin“, skupinka „ťažiarov“ na tabuľu zapíše len výkriky tých, ktorí sa preukážu svojím jedinečným znamením, povedzme hlasom.
Bitcoin teda nie je ničím iným, len zápisom v gigantickej elektronickej účtovnej knihe. Tá sa nazýva block chain a každý si ju môže stiahnuť z Internetu. Ak ste niekedy získali bitcoin (či už ťažbou, alebo od iného používateľa), ste v tejto účtovnej knihe zapísaný ako príjemca. Keď svoj bitcoin chcete presunúť niekomu inému, spraví sa záznam do block chain, ktorý potvrdia mineri (respektíve ich počítače, ktorých výpočtová sila je použitá). Za túto činnosť dostanú v pravidelných intervaloch odmenu – nové bitcoiny.
Na uskutočnenie transakcie bitcoinov medzi používateľmi sa vždy musí spojiť verejný kľúč, čo je vlastne adresa virtuálnej peňaženky, a privátny kľúč, čo je jedinečné heslo v podobe skupiny alfanumerických znakov. Tie si majiteľ bitcoinov musí držať v tajnosti. Privátny kľúč je zároveň to jediné, čo na prístup k svojim bitcoinom majiteľ potrebuje. Môže si ho napísať na papier, vytetovať na predlaktie či jednoducho zapamätať (napríklad v podobe riekanky). Kdekoľvek si sadne za počítač s Internetom, pomocou privátneho kľúča sa opäť dostane k svojim bitcoinom. Ak neunikne privátny kľúč, nikto mu ich nemôže zmazať či ukradnúť.
Toto je maximálne zjednodušená schéma fungovania Bitcoinu. Pre hlbšie pochopenie by ste si museli naštudovať kryptografické hash funkcie a iné pojmy. Na aktívne využitie Bitcoinu to však nie je potrebné, na to dokonca nie je potrebné vedieť ani nič z toho, čo je uvedené vyššie. Môžete použiť používateľsky prepracované nástroje na používanie Bitcoinu, ktoré spravili prijímanie, uchovávanie či platby bitcoinom podobne jednoduchými ako prácu s internet bankingom či PayPalom.
Stačí vám stiahnuť si do PC alebo smartfónu jednu z mnohých verzií Bitcoin peňaženky, ktoré sú voľne dostupné na Internete. Môžete využiť aj online peňaženky, ktoré si otvoríte podobne ako nové emailové konto, prípadne si otvoríte účet na jednej z online búrz. Po overení totožnosti môžete na burzách nakupovať či predávať bitcoiny. Nakúpiť ich môžete za hotovosť aj v bratislavskom Bitcoinmate, ktorý funguje ako obrátený bankomat. Prípadne cez localbitcoin.com si nájdete predávajúceho či kupujúceho priamo vo vašom meste a bitcoiny vymeníte takpovediac z ruky do ruky, alebo skôr zo smartfónu do smartfónu. Ak ste alergický na akúkoľvek elektroniku, ešte stále nie ste z hry vonku. Existujú aj fyzické bitcoiny. Tie majú podobu mince či iného objektu, v ktorých je ukrytý privátny kľúč k danej sume bitcoinov.
Napriek jednoduchosti sa však oplatí zainvestovať úsilie do pochopenia fungovania celého systému. Pomôže vám to zvýšiť používateľskú bezpečnosť v časoch, keď sa mnoho naivných investorov stalo ľahkými obeťami hackerov vďaka laxnému prístupu k ochrane privátnych kľúčov, či spoliehania sa na zabezpečenie búrz. Pochopenie fungovania systému vám tiež naznačí, prečo je Bitcoin zaujímavým fenoménom nielen pre hackerov a fanúšikov kryptografie, ale aj pre ekonómov.
.bohatý rýchlo a ľahko
Kde bolo, tam bolo, v posledný októbrový deň roku 2008 sa objavil na Internete dokument, v ktorom bolo opísané fungovanie Bitcoin protokolu. Zverejnil ho anonym, hovoriaci si Satoshi Nakamoto. Jeho skutočná identita, alebo aspoň národnosť, nie sú dodnes verejne známe. Odhaduje sa, že je momentálne jeden z najväčších majiteľov bitcoinov s odhadovanou aktuálnou trhovou hodnotou vyše miliardy dolárov. V priebehu roka 2010 sa však postupne jeho aktivita vytratila.
Prvé bitcoiny boli vyťažené 3. januára 2009. V októbri toho roku sa zjavili prvé kurzy bitcoinu voči doláru. Za jeden dolár ste si mohli od nadšencov kúpiť asi 1 300 bitcoinov. Vo februári 2010 vznikla prvá Bitcoin burza. V máji 2010 je zaznamenaný prvý nákup tovaru zaplatený bitcoinmi, keď niekto zaplatil 10 000 bitcoinov za pizzu. V júli toho roku narástol kurz bitcoinu voči doláru o tisíc percent za päť dní. Stále to však bolo len osem centov za bitcoin a vzhľadom na existujúci objemu bitcoinov v obehu si to nevšimol prakticky nikto mimo komunity. Vo februári 2011 bitcoin prekonal cenu jeden dolár za kus, v novembri už viac ako 30 dolárov. Následne sa viac ako na rok a pol zasekol pod touto úrovňou. Kým neprišiel rok 2013.
Od marca do apríla 2013 narástol kurz počas 30 dní o 600 percent približne na 240 dolárov. Behom pár dní sa cena zrútila naspäť k 60 dolárov a nejeden špekulant mávol rukou – bublina praskla. Cena sa však rýchlo stabilizovala niekde pod 100 dolármi a v novembri za pár dní kurz vyletel nad 1 000 dolárov. Od roku 2009 jeho cena narástla o sto miliónov percent. Príbehy náhodných Bitcoin milionárov zaplavili správy a pritiahli ďalších záujemcov.
Rast ceny bitcoinu má dva dôvody. Prvým je klasická bublina, teda „blázon dúfa, že nájde ešte väčšieho blázna". Bitcoinová ekonomika je napriek doterajším rastom ešte stále miniatúrna. Denne sa zobchodujú bitcoiny v hodnote 0,1-0,4 miliardy dolárov – a aj to len pár posledných týždňov. Väčšinu roka 2013 sa denné objemy nedostali nad 30 miliónov dolárov. Na porovnanie, zlata sa denne zobchoduje asi za 250 miliárd, amerických dlhopisov 700 miliárd a denné forexové obraty dosahujú vyše 5 biliónov dolárov. Znamená to, že náhly popud druhotriedneho milionára, kúpiť alebo predať bitcoiny za pár miliónov dolárov, dokáže riadne rozkývať trh. Aj únik používateľských dát z jednej z búrz či jej zavretie úradmi vedia spraviť riadnu šarapatu. No netreba preto Bitcoin odsudzovať. Veď aj papierové peniaze akceptujeme preto, lebo veríme, že zajtra iný blázon zase ten papierik akceptuje od nás.
Zabudnime na chvíľu na ošiaľ z ľahkého zbohatnutia a pozrime sa na druhý dôvod nárastu popularity Bitcoinu: v dejinách platobných prostriedkov je totiž revolúciou.
.také iné žetóny
Bitcoin nie sú peniaze. Peniaze sú niečo, čo je všeobecne akceptovaným platidlom a účtovnou jednotkou. Pokiaľ si za bitcoin nekúpite v podchode na Zochovej pohár medu a zároveň apartmán v Lomnici, tak to nie sú peniaze. Sú to kvázipeniaze, akési žetóny, ktoré sa však peniazmi môžu stať.
Tieto žetóny sú niečo iné, ako história doteraz ponúkala. Väčšinu svojej existencie ľudstvo platilo komoditnými platobnými prostriedkami, mušľami, látkami, a samozrejme, najmä zlatom a striebrom. Pred pár storočiami sa zjavil ďalší druh peňazí – fiat peniaze. Teda peniaze s núteným obehom, ktoré nie sú kryté ničím, len dôverou vo vládu a centrálnu banku. Existujú aj rôzne iné súkromné platobné prostriedky, kryté dôverou v emitenta. Napríklad hracie žetóny, kryté dôverou v kasíno či virtuálne zlato z populárnej hry World of Warcraft, kryté dôverou v jeho tvorcu, firmu Blizzard.
Za Bitcoinom nie je žiadna komodita, nemôžete ho zjesť či prekuť ho na prsteň. Bitcoin nemá žiadneho centrálneho emitenta, ktorý by mohol sklamať vašu dôveru. Zjednodušene povedané, je to len výsledok matematickej funkcie. Bitcoin nie je centralizovaný. Dokonca nie je ani decentralizovaný, nemá žiadne lokálne uzly. Je distribuovaný, to znamená, že ak vypadne ktorýkoľvek používateľ, môže ho plne nahradiť ktorýkoľvek iný používateľ. Neexistuje žiadny centrálny server, žiadny administrátor a tobôž nie zastrešujúca inštitúcia. Počet bitcoinov v obehu rastie v čase podľa presne danej krivky, ktorá vedie k finálnemu počtu 21 miliónov bitcoinov v roku 2140.
Ďalšou vlastnosťou je anonymizovateľnosť. Transakcie s bitcoinmi sú verejné (ako bolo vyššie spomínané, sú súčasťou block chain), ale vyčítať z nich viete len virtuálnu adresu používateľa. To nedáva používateľom stopercentnú anonymitu. Ak vám zhabú počítač, telefón, alebo si vymeníte bitcoiny za peniaze na niektorej z búrz, vaša reálna identita môže byť kompromitovaná. Pri troche snahy sa však dajú tieto riziká eliminovať. Z toho ťažil dnes už nefunkčný online trh s nelegálnym tovarom Silk Road a jeho nástupcovia či napríklad vydierači. Extrémnym príkladom využitia anonymity je stránka Assasination Market, kde môžete ľubovoľnou sumou prispieť na atentát na vybranú politickú osobnosť. Peniaze sa majú zbierať dovtedy, kým sa nenájde ochotný nájomný vrah. Vedie odchádzajúci guvernér amerického FED-u Ben Bernanke, na ktorého hlavu sa už vyzbierali bitcoiny za viac ako 120 000 dolárov.
Toto sú desivé bitcoinové historky z podsvetia, no na nelegálne obchody sa odhadom používa len asi 0,5 percenta transakcií v Bitcoine. Anonymita má aj svoju prívetivejšiu druhú stránku: V rôznych diktatúrach je pre disidentov Bitcoin jedna z mála možností, ako manipulovať s finančnými prostriedkami.
Extrémna jednoduchosť infraštruktúry robí z Bitcoinu lákadlo pre regióny s neexistujúcou alebo drahou bankovou infraštruktúrou. Bitcoin bol implementovaný do mobilného platobného systému M-Pesa, v ktorom je zapojená tretina obyvateľov Kene, desatina Tanzánčanov a ktorý sa začína šíriť v Indii. Transakcie bitcoinov síce zahŕňajú automatické poplatky, ktoré inkasujú mineri, tie sú však oproti bankovým poplatkom zanedbateľné, dokonca aj v ekonomických reáliách tretieho sveta.
To je lákadlom aj pre obchodníkov, pre ktorých je Bitcoin podstatne lacnejšou alternatívou ku platbám kartou. Dnes je už vo svete bežné zakúpiť za bitcoin rôzne služby, ale aj rastúce množstvo tovarov. Bitcoinová komunita je silná aj na Slovensku, o čom svedčí nielen jeden z prvých inštalovaných Bitcoinmatov, ale napríklad aj možnosť kúpiť si za bitcoiny bagetu v bratislavskej pobočke SUBWAY, či zaplatiť nimi v desiatkach menších biznisov.
.nie Bitcoin, ale kryptomena
Náhly prechod Bitcoinu z IT undergroundu do bežného sveta zanechal mnoho ekonómov aj regulátorov bezradných. Tí prví nevedia Bitcoin zapasovať do pravidiel existujúceho finančného sveta. Väčšina sa opatrne vyjadruje v zmysle „je to zaujímavé, uvidíme". Niektorí, na čele s Paulom Krugmanom, ho odsudzujú ako deflačnú menu, ktoré povedie k hromadeniu a následnému zamrznutiu transakcií. Rakúska ekonomická škola patrí k najvýraznejším kritikom súčasného systému centrálneho bankovníctva frakčných rezerv. No aj malá časť z ekonómov z jej radov, zvyknutá snívať o zlate, sa na Bitcoin pozerá cez prsty. Celkovo sa však Bitcoin stáva miláčikom libertariánskych kruhov.
Regulátori zase poväčšinou zvolili vyčkávaciu taktiku. USA donútili miestne burzy reportovať finančné údaje, ale inak sa len prizerajú. Nemci v snahe dostať bitcoinové transakcie zo šedej do oficiálnej ekonomiky povolili bitcoin ako účtovnú jednotku, ale inak sa členovia eurosystému (vrátane NBS) obmedzujú na opakované upozorňovanie, že Bitcoin je mimoriadne riskantný. Najtvrdší krok zatiaľ zvolila Čína, ktorá v polovici decembra zakázala poskytovať clearingové služby Bitcoin burzám, čím de facto znemožnila jednoduchú premenu bitcoinov na yuany.
Zablokovanie hladkého prevodu bitcoinov na papierové meny je momentálne to najtvrdšie, čo môžu regulátori spraviť. Centrálne banky majú ťažkú úlohu. Na jednej strane šírenie Bitcoinu má potenciál preniesť časť ekonomiky do sivého priestoru, mimo dosahu politikov a daňových úradov. Na druhej strane by rázny zákrok proti Bitcoinu mohol znamenať pre centrálne banky veľmi nepríjemné PR a vyprovokovať ľudí k ešte intenzívnejšej snahe rozvinúť paralelný peňažný systém.
Bez ohľadu na budúcnosť, Bitcoin už priniesol revolúciu. Bol inšpiráciou pre desiatky ďalších kryptomien ako Litecoin či Dogecoin. V oblasti kryptomien sa rozvíja trh, kde si každý môže vybrať tie svoje kvázipeniaze. No vtip je v tom, že vybudovanie monetárneho systému je len jedným z mnohých možných príkladov využitia. Bitcoin je revolučný najmä ako príklad prvej prepracovanej a masovo rozšírenej distribuovanej kryptografickej infraštruktúry. Na Bitcoine je teoreticky možné postaviť register áut, kataster nehnuteľností či akúkoľvek inú databázu. Bez centrálnych úradov, poplatkov, poradovníkov, čakacích lehôt. Niečo také je stále utópia, ale vďaka Bitcoinu už predstaviteľná. Rok 2013 nebol len rokom Bitcoinu, ale najmä rokom kryptomien.
Autor je analytik INESS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.